MESTO BOHOV |
MESTO BOHOV |
„Fetujem, drogujem, zabíjam a lúpim - som teda chlap!" - smutné konštatovanie, ktoré je ešte umocnené detským vekom autora. Áno, do slovenských kín dorazila pomerne surová štúdia jednej z preplnených, špinavých a biednych štvrtí Brazílie - Ria de Janeira. Mesta, ktorého viac ako polovica z desiatich miliónov obyvateľov, žije na hranici chudoby a morálneho úpadku. Každý deň sa pre nich stáva dňom boja o holý život. Pravidlá a zákony neexistujú, a na predmestí juhoamerickej metropoly Cidade de Deus zvanej aj Mesto bohov, ktoré patrí medzi jedno z najnebezpečnejších, prežijú skutočne len tí, ktorí sa naučia vyhýbať letiacim guľkám „sunarovských" agresorov. Zabudnite na hollywoodske pravidlo, že deti a psi vo filme neumierajú. Pripravte sa na vstup do skutočného sveta, do sveta, ktoré sa akosi vymyká zornému uhlu spravodlivých bohov.
Vašim spievodcom miestom, ktorému sa skorumpovaná polícia radšej z diaľky vyhýba a keď už skutočne nemá na výber, strieľa pre istotu po všetkom, čo vrhá tieň, bude mladý černošský chlapec Raketa (Alexandre Rodrigues). V troch kapitolách odohrávajúcich sa koncom 60-tych, v 70-tych a začiatkom 80-tych rokoch, sa postupne zoznámite s prostredím v ktorom vyrastal, so snami, ktoré túžil naplniť a so strachom, ktorý sa pokúšal premôcť. Ako rozprávač vám predstaví množstvo postáv, ale hlavne životný príbeh Malého Zé alias Kostičky (Leandro Firmino da Hora). „Hrdinu", ktorého by v prípade, že by drogy a vraždenie boli legálne, zvolili za podnikateľa roka. Krátku životnosť mladých a bezcitných jedincov „kompenzuje" množstvo vystrieľaných zásobníkov...
Námetom pre filmové spracovanie silného a šokujúceho príbehu, bol bestseller brazilského spisovateľa Paula Linsa, ktorý sa sám v meste bohov narodil a dlho v ňom aj žil. Svoje spomienky vtesnal do sedemsto stránkovej knihy a následne s pomocou scenáristu Bráulia Mantovaniho aj do 12-tich verzií filmového scenáru. Tie si nemohol nevšimnúť režisér Fernando Meirelles spolu so svojou spolurežisérkou a kolegyňou Kátiou Lundovou, s ktorou sa mu podarilo minulý rok uspieť s formálne podobným projektom Golden Gate o dvojici chalanov predávajúcich v meste bohov drogy, aby si tak zarobili na lístky na koncert.
Tvorivá režisérska dvojica sa tak pustila do nesmierne náročnej filmovej práce. Kvôli autenticite prostredia natáčali priamo v exteriéroch mesta bohov a dôraz kládli aj na herecké, pokiaľ možno domorodé obsadenie. Vďaka tímovej práci sa im podarilo vytvoriť nezabudnuteľnú, výpovednú filmovú formu. Živú a dynamickú kameru Césara Charlona dopĺňa klipovitý strih Daniela Rezenda. Surová obrazová štylizácia dosiahnutá netradičným prepisom natočeného materiálu na video a späť na celuloid, je v symbióze s režisérskymi nápadmi a netradičnou (nie samoúčelnou) naratívnou formou. Nedočkáte sa síce nijakých formálnych noviniek, ale používanie rozdelenia obrazu, farebnej štylizácie, tarantinovskej poetiky, či dokonca matrixovského bullet-time, dokonale buduje celkový formový koncept.
Mesto bohov je jednoznačne jedným z najlepších filmov tohto roka a právom by nemal újsť vašej pozornosti. Ak doteraz nemôžete zabudnúť na mrazivý Amores perros, neohrdnete Tarantinovským rukopisom a postavovou preľudnetosťou á la Martin Scorsese, okamžite prestante čítať a vyrazte do najbližšieho kina. Čaká vás 135 minút preplneného deja, vyžadujúcich si vašu plnú koncentráciu. Ak sa pre skúmanie partnerkynho stehna, či zadrhnutie pukancom v príbehu napriek snahe tvorcov vyhnúť sa zbytočnému chaosu stratíte, nič sa nedeje. Mesto bohov stojí určite aj za druhé pozretie. To sa o väčšine nových filmov už povedať nedá.
Cidade De Deus (Brazília/Francúzsko/USA, 2002, 130 min)
Réžia: Kátia Lund, Fernando Meirelles. Scenár: Bráulio Mantovani. Kamera: César Charlone. Hudba: Ed Côrtes, Antonio Pinto. Hrajú: Alexandre Rodrigues, Matheus Nachtergaele, Leandro Firmino da Hora, Philippe Haagensen, Jonathan Haagensen.