2.0

Filmová recenzia

Mať tú možnosť vidieť v našich kinách nový slovenský film, sa už samo o sebe dá označiť ako zázrak. Na zázraky sa ale zvyčajne dlho čaká a keď sa nejaký konečne udeje, prináša z pravidla veľké očakávania. Vôbec prvým tohtoročným filmom s majoritným slovenským finančným podielom, nositeľom netrpezlivých a možno skeptických očakávaní, je snímka úspešného autora hudobných klipov, dokumentárnych a experimentálnych krátkých filmov Miroslava Šindelku. Režiséra, ktorý sa v roku 1994 pokúsil vo svojom hranom debute Vášnivý bozk o Lynchovsky-Tarantinovskú postmodernu na slovenský spôsob, žiaľ bez väčšieho ohlasu divákov a kritiky, ktorá sa k filmu postavila ako k prešpekulovanej formálnej hrátke, bez sugestívneho výsledku. O skoro desať rokov neskôr nás reklamnými spotmi precvičený režisér oslovuje znova. Tento krát však šikovne tvrdí, že to Zostane medzi nami. Má ale smolu, pretože ja si to pre seba rozhodne nenechám.

Dej slovensko-českej filmovej novinky sleduje príbeh trojice ľudí hľadajúcich pokoj a zvládnutie partnerských vzťahov. Hlavná hrdinka Danica (Danica Jurčová) už dlhšiu dobu žije s úspešným podnikateľom Michalom (Michal Dlouhý), ktorého ale vďaka zúfalo nudnej racionalite a prílišnému životnému plánovaniu (v 25-tich prvé dieťa, v 27. auto, v 28 dovolenka v Juhoslávii ... ) emotívne stráca. Vďaka náhode (ktorá jej tak veľmi chýba), však spoznáva uvoľneného a budúcnosťou nezaťaženého Tomáša (Tomáš Hanák). Vzťahový trojuholník má definovaných účinkujúcich, je už len na šikovnosti scenáristov, čo nám v inak „otrepanom" žánri ponúknu zaujímavé, nové, nezabudnuteľné.

A tu vzniká jeden z hlavných problémov Šindelkovho druhého hraného filmu. Téma partnerských vzťahov, neustáleho hľadania správnej životnej cesty a postojov, je charakteristická pre nový slovenský film, ale zároveň aj bohužiaľ zúfalo otrepaná a nezvratne vyčerpaná. Šindelka sa tak mohol režisérsky snažiť ako-koľvek, nevýrazný scenár na ktorom pracoval so Slavenou Pavláskovou jednoducho zachrániť nedokázal.

Postavy príbehu sa správajú nezmyselne, bez motivačných smerov a logiky. Ich charakterová plochosť dáva ešte viac vyniknúť „filmovému chovaniu", ktoré je na míle vzdialené tomu skutočnému. Aj vďaka českému hereckému obsadeniu a češtine ako takej, nedochádza k obľúbenej dialógovej trápnosti (Dážď padá na naše duše, Vadí nevadí) a najväčším problémom scenára, tak ostáva nulová nápaditosť (až na pár svetlých momentov ako je Danicine používanie angličtiny - istej formy úniku) a absencia snahy o strhnutie a zaujatie diváka.

Veľkú pozornosť na seba upriamuje celková forma a symbolicky chladný look filmu, za ktorým stojí kameraman Ján Ďuriš (Ďážď padá na naše duše) a autori hudby Michal Kaščák (so Šindelkom spolupracoval aj na Vášnivom bozku) a Slavo Solovic. Modernistická estetickosť v symbióze s premyslenou hudobnou stopou patria k tomu najlepšiemu, čím vás táto 100. minútová tragikomická snímka (ktorá v skutočnosti nie je ani komická, ani tragická) môže osloviť.

Zostane to medzi nami nie je vyslovene nepozerateľným filmom, ale rýchlo zabudnuteľným, nevýrazným a podpriemerným dielom. Som veľmi zvedavý, ako sa mu bude dariť v našich kinách (nebojte sa, som realista) a koľko divákov sa nechá zlákať profesionálnymi, priam hororovými plagátmi. Nič iné, ich už do kina na slovenský film, asi ani nemôže dostať.

Zostane to medzi nami (SR/ČR, 2003, 100 min.)
Réžia: Miro Šindelka. Scenár: Slavena Pavlásková, Miro Šindelka. Kamera: Ján Ďuriš. Hudba: Michal Kaščák, Slavo Solovic. Hrajú: Danica Jurčová, Michal Dlouhý, Tomáš Hanák, Anna Šišková, Božidara Turzonovová, Jozef Lenci, Radek Brzobohatý, Zdena Studénková, Ľubomír Paulovič, Miro Noga, Rastislav Piško, Szidi Tobias, Zuzana Fialová, Michal Gučík.