SEKRETÁRKA

Keď som pred niekoľkými mesiacmi čítal na internete poviedku Sekretárka, bola v nej o čosi iná atmosféra, než aká vznikla na celuloide. Oba zážitky však rozhodne stoja za to. Hoci zápletka naznačuje temný príbeh, z filmu sa vykľuje rozprávka, a vôbec to nie je na škodu. Keď by som mal Sekretárku k niečomu prirovnať, tak je to  kríženec medzi Pianistkou a Denníkom Bridget Jonesovej. Niečo, čo by markíz de Sade napísal, keby si dal trocha extázy. Všetkých smilníkov však musím upozorniť, že sexu je v snímke pramálo, pretože erotika tu funguje na skrytejšom princípe, a tým je moc.

Kým v Pianistke hlavná hrdinka až do konca odmieta sama seba, mladá Lee a o kus starší Edward sa navzájom učia, ako prijímať svoje nedostatky. Ide o zvláštnu, jemne vyváženú hru, v ktorej obaja konajú podľa intuície vydestilovanej z vlastných neuróz. Na začiatku prídu na to, že Lee sa páči, keď ju pán Grey trestá. Postupne dovedú cyklus previnenie - trest tak blízko k dokonalosti, až sa Edward zľakne (v skutočnosti ho desí, že ho Lee začína spoznávať) a snaží sa zo vzťahu vycúvať. Napätie stúpa až k rozuzleniu, ktoré je rovnako zaujímavé ako celý dej...

Máme do činenia s oným zriedkavým javom - inteligentným filmom o sexe a vzťahoch. Napriek všetkej bizarnosti pôsobia obaja hlavní hrdinovia presvedčivo a plasticky, dá sa do ich cítenia naozaj vžiť. To všetko by, samozrejme, nebolo možné bez prvotriedneho herectva Maggie Gyllenhaalovej a Jamesa Spadera. Hlavne Gyllenhaalovej postava funguje naplno už od prvých záberov a ani zložitá premena v závere jej nerobí problém. Vedľajšie úlohy (rodičia Hollowayovci, Leein nápadník Peter) sú tiež stvárnené s bravúrou.

Všetky postavy sú aj vynikajúco typovo obsadené. Dať hlavnú postavu vyslovene necharizmatickej herečke chce riadnu dávku odvahy, no v tomto prípade sa investícia bohato vracia.

Celkové vyznenie Sekretárky podstatne dotvárajú vizuály, ktoré doslova berú dych. V dome Leeinych rodičov dominujú neuveriteľné, pastelovo ultragýčové interiéry (pripomenuli mi videoklip Black Hole Sun od Soundgarden), kým Grayovo pracovisko sa pýši orientálnymi motívmi ladenými do sýtej smaragdovej zelene. Tvorcovia tak chcú nevtieravo naznačiť, že perverzné hry Edwarda s Lee sú predsa len normálnejšie než to, čo má Lee doma. Ale to len tak na okraj.

Na filme mi vadilo len málo vecí a všetky boli viac-menej podružné: uprostred deja na chvíľu pokrivkáva tempo, kamera je miestami na môj vkus príliš "in your face" a zvuková stopa od Angela Badalamentiho je akási zakríknutá - takmer si ju ani nevšimnete.

Sekretárka je fascinujúci, originálny a výborne spracovaný film, ktorý sa fakt oplatí vidieť. Osobitne sa dá doporučiť ľuďom, ktorí si práve lížu rany po rozchode. Balzam na dušičku - zájdite si do kina a uvidíte...

The Secretary (USA, 2002, 104 min.)
Réžia: Steven Shainberg. Scenár: Erin Cressida Wilson. Kamera: Steven Fierberg. Hudba: Angelo Badalamenti. Hrajú: James Spader, Maggie Gyllenhaal, Jeremy Davies, Lesley Ann Warren.