LETUŠKA 1. TRIEDY |
LETUŠKA 1. TRIEDY |
Opakujte po mne: "first class, international. First class, international". Znie vám to ako mix woodoo a sloganu na kozmetiku? Žiaľ, nie ste tak ďaleko od pravdy, ako by sa zdalo. "Komédia" s Gwyneth Paltrowovou dopadla ako skutočne nepodarené čamba-wamba, obliate lacnou napodobeninou Chanel 5.
Človek nepotrebuje za každých okolností najoriginálnejšiu zápletku na svete, ani výbuchy za milióny dolárov. Existujú stovky príjemných komédii, na ktoré časom zabudnete, ale tú hodinku - dve, prípadne celé popoludnie splnili svoj účel: zabavili vás, rozosmiali, zlepšili náladu. V počasím ťažko skúšanej jeseni je takýchto filmov potreba dvojnásobne. Presne s týmito pocitmi som išiel do kina na Letušku 1. triedy. Výsledok? Des.
Začiatok - dobrý. Donna nám ukazuje zapadákov v ktorom žije a obyčajných ľudí, ktorých stretáva. Či už rodičia, alebo priatelia, každý ju nejakým spôsobom spútava. Tvrdia jej že je rovnaká, že nepatrí do veľkého sveta. Lenže Donna vie čo chce. Chce vysoko do oblakov. V najťažšej chvíli života - potom čo ju opustil frajer (quarterback miestneho tímu) náhodou uzrie v televízii zázrak. Nebeská bytosť (rozumej letuška 1. triedy) popisuje ako ona - škaredé káčatko z Texasu - vystúpila až úplne nahor. Stačilo veľmi chcieť. Posolstvo je jasné, celý film je daný. Dona si kupuje knihu (spoveď letušky bola reklama na jej knihu) a začína svoju kariéru. Najskôr malé letisko na úvod, potom veľká spoločnosť pre finále.
Viac z deju nemá zmysle komentovať. Ani nie preto, že by som niečo vyzradil (nie je čo), skôr preto, že ďalej dej postupuje nezmyslenými krokmi. Chvíľu podľa klasického programu pre scenáristov - začiatočníkov, potom nezmyslenými odbočkami a popieraním všetkého, čo mohlo byť vtipné. Veľmi rýchlo zisťujeme, že aj podrazy aj dobre mienené rady majú svoje pevne dané miesto, všetko z čoho sme sa mohli smiať je odfláknuté a keď ani Mike Myers (Austin Powers: Špión, ktorý ma pretiahol) v úlohe škuľavého inštruktora nezaboduje, trapas je na mieste.
Osobitnú kategóriu tvorí výprava. V prípade kostýmov ma iné slovo ako nevkusná nenapadá. Neviem, či chceli autori parodovať 60.-té roky (účes, šaty), pretože dej sa odohrával v súčasnosti, alebo či chceli dať frčku móde amerického vidieka, v každom prípade konečný vizuál bol žalostný.
Na druhú stranu, scenár a výprava presne ladia zo zvyškom filmu. S jeho nestálymi, nepochopiteľnými (pritom primitívnymi) príbehmi, nedostatkom romance, ale i irónie, absenciou skutočného citu, alebo aspoň náznaku hrania.
Napriek tomu, že som sedel v sále s asi 30 potenciálnymi letuškami (nejakej triedy), v celej kinosále sa ozval smiech raz (vtipná scéna sa paradoxne týkala rozchodu Donny s priateľom) a romantické vzdychnutie som nezaregistroval ani raz.
Slogan filmu znie "fly high". Mňa napadá "fly high, fall down". A film by sa mohol premenovať na prepadák (takmer) prvej triedy.
A View from the Top (USA, 2003, 87 min.)
Réžia: Bruno Barreto. Scenár: Eric Wald. Kamera: Affonso Beato. Hudba: Theodore Shapiro. Hrajú: Gwyneth Paltrow, Christina Applegate, Mike Myers, Candice Bergen