|
TAJOMSTVÁ KINOSÁL II |
TAJOMSTVÁ KINOSÁL II |
V prvej časti tajomstiev kinosál sme si povedali niečo o premietačkách a ich obsluhe a dnes, sa pozrieme bližšie na tú dlhú, dierkovanú vec, nazvanú filmový pás.
Ako film vlastne vyzerá?
Na prvý pohľad sa celkom podobá na obyčajný film do fotografického prístroja, ale to naozaj len na prvý pohľad. Keď sa na neho pozriete, zistíte, že po obidvoch jeho stranách (niekedy len na jednej), sú zvláštne dierky. Táto perforácia nevznikla obyčajnou náhodou a jej význam je kľúčový pri projekcií samotného filmu. Bez nej, by totiž nebolo možné pás uchytiť do premietačky a následne ho prevíjať.
|
Aký dlhý je filmový pás pri bežnom filme?
Možno to bude prekvapivé, ale dĺžka filmového pásu závisí od dĺžky filmu na ňom zaznamenanom. Na jednom kotúči je asi 600 metrov (to je približne 20 min.). Takže pri dvojhodinovom filme (6 kotúčov) je dĺžka filmového pásu okolo 3,6 km.
Z čoho je film vyrobený?
Film je vyrobený z triacelátu-acetylcelulózy. Je to chemická látka, ktorej nerobí najmenší problém 10 minútové priame vystavenie teploty 300 C. O teplote vo vnútri premietačky som už písal a po niekoľkých skúsenostiach z minulosti, kedy došlo k nechcenému požiaru a smrti niekoľkých ľudí priamo v kinosále, bolo nutné vynájsť látku odolnú veľkým teplotám. Dnes nám našťastie už nič nehrozí.
Kde sa nachádza zvukový záznam? Je priamo na filme?
Áno nachádza sa na filmovom páse. Väčšinou je to úzka dvojitá čiara na prvej strane od obrazových okienok. Na pohľad sa jedná o zhluk rôzne hrubých horizontálnych čiar (hustotný záznam), alebo zakrivenú plochu pripomínajúcu sínosovku (plošný záznam).
Aké sú vrstvy filmového pásu?
Základné vrstvy filmu sú zhodné s fotografickým pásom - podložka, nad ňou medzivrstva, následne emulzia (vrstva citlivá na svetlo) a úplne navrchu ochranná vrstva. Najznámejším a najuznávanejším výrobcom filmového pásu je Eastman Kodak, ktorý v priebehu 50. rokov zatlačil do pozadia rozšírený Technicolor. Eastman využíva klasický princíp troch citlivých vrstiev, na rozdiel od Technicoloru, ktorý pracoval len s jednou vrstvou.
Čo sa deje s pásom v premietačke?
O osvetľovaní a následnej projekcií filmu som už písal v prvých Tajomstvách kinosál, ale predsa sa k tomuto technickému zázraku ešte vrátim. Najväčšiu plochu na filmovom páse zaberajú samozrejme filmové okienka. Nedokonalosť ľudského oka nám umožňuje už pri rýchlosti 10 obrázkov za sekundu (nemý film pracoval so 16 obrázkami za sekundu) dosiahnuť efekt, že jednotlivé časti obrázkov začneme vnímať ako súvislý pohyb. Po prechode na zvukový film sa frekvencia obrázkov zvýšila na štandardných 24 (niekedy 25) snímok. V premietačke sa každé okienko premieta dvakrát, takže výsledná frekvencia je 48 Hz (50 Hz).
Nabudúce niečo o filmových formátoch.
