JEDNA RUKA NETLESKÁ

Keď už necítime skutočný začiatok, zvoľme si aspoň nejaký začiatok. Standa vyšiel z väzenia a ide si po odmenu za mlčanie. Jeho bizarný šéf (Trojan) totiž dokáže odmeniť, ale ako mnohí čoskoro zistia, aj potrestať. V kolotoči náhodných udalostí sa celkom dobre vodí situačnému gagu (vrazi!), ale dej dostáva riadne do držky. Po x- tom k.o. sa logika odplazí z ringu a film veselo pokračuje ďalej.
 
Patrím k tej skupine divákov, ktorým sa veľmi páčil film Šeptej (tá hudba!), ale nikdy nevideli dôvod dopozerať Samotárov. Po zhliadnutí „Ruky“ sa ma zmocnil pocit, že autori chceli opäť raz uvariť tú istú hitovku, len s obmenenými prísadami. Kuchárska alegória je teraz skutočne na mieste, pretože reagujem na vyhlásenia tvorcov filmu, že ide o korenenú čiernu komédiu, ktorá sa môže niekomu zdať príliš pikantná. No ak mali na mysli hitlerovské scény, upečenú ruku, alebo lížuceho psa, tak pre mňa to bolo skutočne priveľa. Nie však preto, že sa nedokážem povzniesť nad naturálne, alebo inak vypäté scény. Nedokážem sa povzniesť nad nezmyselné prepínanie bez kontextu, nad pohrávanie sa s démonmi o ktorých nechcem nič povedať. Problémom tejto „čiernej komédie“ je, že ak nechcela povedať nič a chcela zostať na úrovni Mr. Beana, tak potom otvorila príliš vážne témy. A ak chcela niečo povedať, neviem prečo to neurobila.