9.0

Filmová recenzia

Hora osudu chrlí svoju zlobu a dvaja malí hobiti sa zúfalo krčia v jej tieni. Úloha, ktorú (tak trochu „bláhovo“) prijali na svoje plecia ich nemilosrdne gniavi k zemi. Bremeno Prsteňa je pre oboch priveľké. Pre Froda i pre Jacksona.

Víťazstvo! Víťazstvo! Eorlovci radostne mávali mečmi a Helmova úžľabina sa plnila ich krikom. Aj v tomto opojnom momente však bolo počuť Gandalfov varovný hlas: "Bitka o Stredozem ešte len začala". Ako vždy, aj teraz mal pravdu. Priamo na mieste víťazstva, uprostred vojnovej koristi, sa vo vode povaľuje cenná zbraň - palantír. Osudovo volaný Pipin neodolá a nanovo rozkrúti kolesá vojny. Nepriateľ sa hýbe, všetky cesty vedú neodvratne k svojmu cieľu. Frodova a Samova až na dno odvahy a vernosti, Aragornova k objaveniu samého seba. Príbeh sa odvíja k svojmu koncu.

Kniha Návrat kráľa má najpriamočiarejší a koniec - koncov aj najkratší dej z celej trilógie. Sám Tolkien sa neskôr priznal, že ak by niečo na svojej knihe zmenil, tak by rozšíril jej tretiu časť. Tvorí ju vlastne popis dvoch veľkých bitiek, ktoré kryjú chrbát skutočnému zámeru - zničiť Prsteň moci. Pre šikovného režiséra, ktorý veľkú časť namáhavej cesty bravúrne odkráčal, to ponúka možnosti na veľkolepé finále. Žiaľ, priznajme si - pár krát sa potkol.

Pred dvoma rokmi - v recenzii na Spoločenstvo prsteňa - som viackrát spomenul slovo kompromis. Kompromis ako nutné zlo, ktoré kľukatilo Jacksonovu cestu medzi vlastnou fantáziou a knižnou predlohou. Po takmer bezchybných Dvoch vežiach sa však problémy vrátili. Zatiaľ čo v prostrednej časti režisérova invencia a obmena výrazne pomohli napredovaniu deja, tentokrát unavení tvorcovia filmu (spoluvinním minimálne scenáristov) viackrát šliapli vedľa. Či už nedokázali udržať čitateľnú časovú a priestorovú súvislosť (Aragorn získava mŕtve vojsko v deň začiatku bitky o Minas Thirit a Osgiliath je len "pár metrov" od múrov Bielej veže), alebo strácajú balans nad veľkosťou armád. Len tak si možno vysvetliť paradoxy, že obrovské Sauronove vojsko, je najskôr naštiepené a potom prevalcované menšou (väčšou) Rohanskou jazdou, ktorá najskôr vyzerá, že bude zadupaná mümakmi, aby ich potom postrieľala na zem. Rozhodne najťažšie rany však utŕžil Denethor. Tento, kedysi šľachetný a udatný, teraz, zatrpknutý a ustaraný muž, nielen oplakáva smrť syna (synov), ale musí zniesť nevyberané rany Gandalfovej palice. Nikdy som si nepredstavoval úpadok Bieleho mesta do takej miery, že ktokoľvek (doslova ktokoľvek, nech aj Mithrandir!) vztiahne ruku na Pána a Správcu a nikto z jeho mužov nezdvihne ruku na jeho obranu.

Najsmutnejším faktom však zostáva skutočnosť, že chyby ráňajúce tolkienistickú dušu nevyvažuje ani plnohodnotné (nech aj pozmenené) filmové dielo. Rozvláčny úvod i opakujúci sa záver by zniesli viac scenáristickej inovácie a strihačskej odvahy. Popri patetických scénach by sa zišlo viac skutočných emócii. Takých ako predviedol v Helmovej rokline zúfajúci a teraz smrť vzývajúci Theoden.

Najsilnejším momentom pre mňa, bol kratučký rozhovor Pipina s Gandalfom: "Je ešte nejaká nádej, Gandalf? Nikdy nebola veľká.... Iba taká bláznovská nádej". Tento brilantný dialóg spájajúci osobu veľkého stratéga celej Vojny s "bláznom" z Morie a Železného pasu do partnerského tandemu obsahuje všetko, čo tieto dve postavy k sebe cítia a čím si prešli. Žiaľ, nie všetky dialógy sa takýmto spôsobom podarili, a občas to (aj napriek priamej citácii) zaškrípe.

Na druhú stranu nemožno odoprieť Jacksonovi jeho cit pre epickú kameru, ktorá dokáže ponúknuť úžasné panoramatické zábery. Najmä trademarkový nálet zhora a zo strany, v súčinnosti s nádhernými exteriérmi vyvoláva neopakovateľné zimomriavky. Jeho schopnosť nájsť emóciu v jednoduchých veciach (strážne ohne) je rovnako úžasná. Taktiež jeho hororové korene nachádzajú v Odulinom tuneli hodnovernú realizáciu. Uznávam, že väčšina mojich kritík priamo-úmerne súvisí s vysokými očakávaniami, ktoré vo mne vyvolali prvé dva diely. Bolo by nesprávne zavrhnúť monumentálnu prácu, ktorá (napriek vyššie uvedeným riadkom) už teraz patrí k svetovému filmovému pokladu a ktorej zmysel a dosah úplne pochopíme až s časom.

Možno je to ako s láskou na prvý pohľad, ktorá buď zahorí, alebo nie. Tak či tak, som šťastný, že som sa dočkal týchto dní a že som - spolu s vami všetkými - mohol byť pritom. Možno som prekliaty, a na rozdiel od tých zástupov bezhranične nadšených recenzentov, odsúdený čakať na vlastného kráľa. Ten môj totiž neprišiel. Šľachetní a hrdí správcovia držia trón, ale trón samotný je prázdny...

Malá, bláznovská nádej spočíva v extended verzii Návratu, tak si teda ešte počkajme...

The Lord of the Rings: The Return of the King (USA/NZ/VB, 2003, 200 min.)
Réžia: Peter Jackson. Scenár: Frances Walsh, Philippa Boyens, Peter Jackson. Kamera: Andrew Lesnie. Hudba: Howard Shore. Hrajú: Elijah Wood, Viggo Mortensen, Sean Austin, Ian McKellen, Orlando Bloom, Liv Tyler, John Rhys Davis, Hugo Weaving, Billy Boyd, Dominic Monaghan.

Kam do kina?