RAFŤÁCI |
RAFŤÁCI |
Klasický príklad jednookého kráľa medzi slepými slávi úspech aj medzi českými tínedžerskými komédiami, stačí sa pozrieť na Rafťákov...
Filip a Dany stoja pred jasnou úlohou svojho mládeneckého života – poriadne si zasúložiť s nejakou slečnou. Najmä hanblivý Filip má s týmto cieľom dosť veľký problém – je to presne ten typ, ktorému sa na pinďúra lepí toľko smoly, že by sa mohol smelo porovnať s trampotami desiatich chlapov. A keď sa má stať trapas, tak samozrejme v tom najlepšom ako naposledy pri romantickej seanse, keď už spočinul v náručí jednej slečny a plánoval ju obšťastniť, keď tu zrazu kopol do fľašky alkoholu a tá spolu s ohňom narobila slušnú paseku a zo sexu nebolo napriek horúcej vášni v danej izbe vôbec nič. Zdá sa, že treba zmeniť prostredie intímnych radovánok, a tak smerujú obaja chlapci pekne na divoké pereje, ale spolu s nimi aj celá Danyho família vrátane hyperaktívneho mladšieho brata Honzíka a najmä rodičov, ktorí sa snažia vykresať novú nádej pre chátrajúce manželstvo. Skôr či neskôr sa však na scéne musia objaviť aj tie postavy, na ktoré všetci čakáte – necelý tucet sexi mačičiek na vodáckom kurze, ktoré môžu dať (dôveru) našim chlapcom. A aby sme dejové línie naplnili úplne, máme tu vodáckeho inštruktora Bořka, ktorý je zamilovaný do Danyho mamky...
Niektoré filmy a ich potreba recenzovania si v redakcii rýchlo vyslúžia status horúceho zemiaka a v súčasnosti sem spadajú najmä tínedžerské filmy či pripravovaný „hit“ s Hilary Duff koncom marca. Existujú dve možnosti riešenia týchto filmov – buď sa znechutí nad nimi raz za čas viacero redaktorov a každému pripadne na recenziu jeden alebo sa nájde autor, ktorý zrecenzuje všetky a môže sa vrhnúť aj na komparáciu filmov v rámci žánru a ostrejšie sledovať škálu hodnotenia. Ako vidíte, na Kineme sme sa rozhodli pre druhú alternatívu.
Vďaka nej možno konštatovať, že Rafťáci sú z trojice nových tínedžerských komédií najlepším dielkom. Resp. pri posudzovaní nám vyjde, že Rafťáci sú na čele, potom nie je dlho nič, nasleduje Panic je nanic z februára, opäť medzera a trio uzatvoria Experti, ktorí prídu v apríli a verte mi, že v tomto prípade sa nemáme na čo tešiť a treba sa tomu filmu vyhýbať.
Zatiaľ čo Panic je nanic a Experti sú sprostými plagiátmi Snowboarďákov, no hanbia sa to verejne priznať, Rafťákov nám prináša rovnaký tím ako zimno-sexuálne radovánky zo Špindlerovho Mlýna. Akurát nemohli zobrať rovnaké charaktery kvôli producentským nezhodám, takže duo Kotek-Mádl sa tu prezentuje tentoraz ako Dany a Filip a nie ako pôvodná dvojica. Nevadí, všetci (diváci) aj tak vedia, o koho ide a na čo sa majú tešiť. Rafťáci ťažia z predchádzajúceho filmu inak ako Panic alebo Experti. Nakoľko ide o rovnaký tvorivý tím, ktorý si už tento žáner raz vyskúšal a zožal nemalé úspechy, presne vie čo funguje a čo možno zmeniť. V konečnom dôsledku je novinka pozerateľnejšia ako zvyšné dva pokusy. Režisér Janák totiž nadobudol dosť skúseností a vie ich podať. T.j. dokáže kombinovať chvíľky nevyhnutných trapasov, havárií a nehôd na jednej strane a intímne chvíľky pomaly sa tiahnuce dejom na druhej strane. Mix oboch častí ide celkom dobre dohromady, všetky exteriéry sú slušne snímané, takže sa pri pohľade na plátno nenudíme (tu smeruje bod k dobru ku kamere) a navyše je 104 minút slušne zlepených (plusový bod za strih) a tomu všetkému sekunduje celkom počúvateľná hudba, ktorá sa na rozdiel od Snowboarďákov neznižuje na x-té opakovanie rovnakého hitu, hoci môže byť akokoľvek úspešný.
Žiaľ, Rafťáci majú napriek doterajším pochvalným slovám iba priemerné hodnotenie, takže je zrejmé, že sú tu určité atribúty znižujúce kvality filmu. Predovšetkým sú to trápne opakujúce sa záležitosti bez štipky invencie ako napríklad animované vložky. A Rafťáci trpia aj systémom sequelu, t.j. všetkého má byť viac a treba tlačiť všade na pílu. Bolo by to dobré a zaujímavé, ale čoho je veľa, toho je veľa. V tomto prípade je cítiť, že väčší rozpočet umožnil dovoliť si rozličné výbuchy, havárie či požiare, ale deju v podstate príliš nepomáhajú, skôr naopak, zdržujú a samoúčelne kričia „pozrite sa, my na to máme“. Čo je aj pravda na rozdiel od citeľne lacnejších konkurenčných komédií. Ale deju to vlastne nepomáha.
Hovoriť o deji a scenári, to je vlastne najväčší problém Rafťákov. Niežeby sme tu čakali nezabudnuteľné inovácie, to sa na tomto poli vlastne už takmer nedá, ale aj tínedžerská komédia potrebuje dobre poskladané ingrediencie. Predovšetkým situačnú komiku a aký-taký tmel. V prípade Rafťákov dostaneme situačnej komiky niekedy až príliš, ale nie veľmi kvalitnej. Jeden vtip strieda druhý a keď sa nesmejete, nič sa nedeje, pretože tvorcovia vás už-už chcú siliť do rehotu pri ďalšom. Opätovné zdôraznenie tlačenia na pílu je tu znova, kvantita gagov však ťažko dokáže zachrániť priemernú či podpriemernú kvalitu viacerých z nich. (Pre úplnosť dodávam, že nie, na nahé či polonahé dôchodkyne v jazierku či stojacej vode skutočne nie je už asi nikto zvedavý.) Snaha o paródiu existujúcich filmov sa síce snaží byť účelná, ale napriek dobrému nafilmovaniu nie je až taká zábavná. Obľúbené cameo niektorých celebrít vychádzajú fifty-fifty, niektoré sa podaria (odhodlaný Dominik Hašek ako hasič), iné menej. Epizódny dej by možno nemusel byť taký problematický, keby väčšina línií v ňom fungovala. Je otázne, prečo sa autori nesústredili iba na duo Kotek-Mádl a jedenásť krásavíc. Zakomponovanie hyperaktívneho Honzíka pomáha schramstnúť kus rozpočtu v prospech nehôd, ale do deja mi veľmi nesadol. A najzúfalejšie pôsobí snaha štyridsiatnikov a starších pôsobiť na poli tínedžerskej komédie. Jednak tým, že ich správanie je fakticky degradované až pod úroveň ústredných tínedžerov a jednak tým, že sa tu príliš nectí ich rola v žánri. Dospelí by mali vystupovať skôr občasne ako Jimov otec s nezabudnuteľnými radami alebo Stiflerova matka, ale neuzurpovať si štvrtinu filmu v snahe dostať do kinosál aj starších divákov. Nie, to veľmi nefunguje a Rafťáci sú exemplárnym príkladom.
Sledovať nudiaceho sa Milana Šteindlera či buranského Oldřicha Navrátila ako vedúceho kurzu, to si žiada nemalú pozornosť aj všetkých zúčastnených za castingovou časťou. Tieto kroky im jednoducho veľmi nevyšli a je otázne, prečo ich podnikli. Pretože všetci ostatní (resp. tí s vekom pod 25) sú obsadení takmer výborne, či už ide o ústredne duo Kotek-Mádl (nie sú síce bohviečo, ale stále lepšie ako mdlí Panicovia či toporní Experti) a najmä jedenásť krásavíc. Ženské osadenstvo je vôbec výborne vybrané – skutočne sa máte na čo pozerať, slečny sú krásne, často roztúžené a nejeden divák by mal rád niektorú z nich doma. Navyše Janák nemá veľa zábran a vie, že viacerí diváci tu prišli očumovať, takže im dopraje zábery na odhalené poprsie a iné časti tiel. Tak to má byť, tínedžerská komédia nemá byť o predstavivosti ako napínavý triler bez bubáka na plátne, tu treba všetko servírovať jasne a s prehľadom. Koniec koncov, to je aj jeden z dôvodov, prečo Rafťáci víťazia nad zvyšnou dvojicou, ktorá sa jednoducho nahotu ukázať bála alebo sa ju snažila kvôli prístupnosti zakryť. To bola chyba, Rafťáci sa jej našťastie vyvarovali.
Prečo udeliť také hodnotenie? Po prvé, Rafťákov som sledoval s menšími bolesťami ako ich predchodcu a mám z nich podstatne lepší dojem ako z dvojice Panic je nanic – Experti. Zručnejšie natočené trampoty s krásnejšími žienkami kazí epizódny scenár s príliš veľkým množstvom dospelej línie a otrepaných prvkov. Žiaľ, z českej teenage štvorice môžu byť Rafťáci najlepší, ale na americké kúsky to stále nestačí. Preto je 5/10 vlastne aj celkovo víťazným hodnotením na jednej strane, no zároveň aj rozčarovaním pre divákov na druhej strane barikády, ktorí tieto trápnosti v kine jednoducho nemusia. Iste, nemusia, ale pokiaľ sa pohybujeme v rámci žánru, tak priemerný počet vlastne sedí bez ohľadu na krajinu výroby.
Rafťáci (ČR, 2006, 104 min.)
Réžia: Karel Janák. Scenár: Tomáš Holeček, Karel Janák, Jan Prušinovský. Kamera: Martin Šácha. Hudba: Miroslav Chyška. Hrajú: Jiří Mádl, Vojta Kotek, Jiřina Jirásková, Veronika Freimannová, Pavla Tomicová, Milan Šteindler, Běla Šarayová