HANNIBAL: ZRODENIE ZLA

Ocitáme sa v období druhej svetovej vojny. Litva padá pod náporom sovietskych vojsk a idylické detstvo malého Hannibala končí, keď sa pár tulákov rozhodne nasýtiť spôsobom vskutku príšerným – a tak za obeť padá malá sestra Mischa. O osem rokov neskôr trpí v ranej dospelosti Hannibal z tejto rodinnej traumy a uteká zo sovietskeho domova detí, kde úspešne vzdoruje veliteľom, do Francúzska k svojmu strýkovi. Nenájde ho tam, ale je tu lady Murasaki, strýkova družka, ktorá sa Hannibala ujme. Vďaka jej slušnému majetku si môže Hannibal dovoliť chodiť na medicínu a podchytiť svoje anatomické znalosti. V tomto období sa musí vysporiadať Hannibal aj sám so sebou – z detskej traumy, ktorá ho formuje do pozície tichého a agóniou zmietaného outsidera, postupne vyrastá inteligentný muž. A potom absolvuje samurajský tréning s lady Murasaki a vydáva sa na cestu pomsty. Každý, kto sa najedol z jeho sestry, musí trpieť hrozivou smrťou...

Predsudky bokom, pokiaľ pominieme fakt, že postava Hannibala Lectera stvárnená Anthony Hopkinsom mala ostať maximálne pri Mlčaní jahniatok, prípadne pri Hannibalovi od Ridleyho Scotta, čakal nás tu celkom zaujímavý príbeh, ktorý by mohol ukázať samotný prerod Hannibala v kanibala. To je očividne dôvod, prečo sa producenti do tejto témy vrhli s plnou parou a na tú budú lákať aj divákov. Horšia je už exekúcia, pri ktorej sa z druhej strany čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy, že o toto sa radšej nemal pokúšať nikto, pretože mystérium a charizma Hannibala spočívajú podľa jeho samotného v tom, že sa ním jednoducho stal (a tým pádom nemá význam pátrať po konkrétnych dôvodoch k jeho premene, lebo by museli pokryť napríklad celý jeho život a to by bola skôr psychologická dráma a nie thriller s množstvom mŕtvol a vypadnutých vnútorností, po čom túžia všetci diváci).

Komercia je mocná čarodejnica a svoje o tom vie Thomas Harris, ktorý sa dal zlákať na túto cestu a napísal veľmi podpriemerný scenár, ktorý mixuje všetko možné – druhú svetovú vojnu s akčnými scénami, samurajský výcvik, odtínanie hláv v japonskom štýle a do toho všetkého pofidérne kombo anatómie a tínedežerskej vyvražďovačky. Najhorší je fakt, že scenár je strašne chabý a viaceré časti majú len minimálne spojenia, resp. sa vo filme vyskytuje až príliš veľké množstvo náhod. Poznáte to sami – niektoré dejové prechody vám nevadia, ale keď ich začína byť príliš, vykonštruovanosť na vás kričí z plátna a celé to nedáva zmysel. Toto je prípad nového Hannibala, ktorý sa najmä snaží vysvetliť nemožné a čo je úplne najhoršie, dialógy a niektoré pointy sú vskutku hlúpe.

Najväčší problém je v razantnej zmene žánru, keď sa z distingvovaného vraha stáva obyčajný hlušič obetí (resp. je to vice versa, najprv ním Hannibal podľa Harrisa bol a potom sa zrazu upokojil, ale tento dôvod – v mladosti pochabý, v starobe rozvážny – neakceptujem). Z psychologického trileru sa stáva film na pomedzí vážne braného kúsku a obyčajnej tínedžerskej vyvražďovačky so zoznamom obetí a štýlom a la samuraj odtínajúci hlavy (namiesto háku či poriadneho kuchynského noža). Iste, aj tu môžete argumentovať, že Hannibal je mladý, tak sa tak správa, ale je to iba mylné vsugerovanie, prečo by sa vám film mal páčiť. Ak má byť právoplatným členom série, mal by rešpektovať jej pravidlá, hoci aj tu je otázne, kde sú, keď si každý režisér vysvetľuje hrdinu inak. A tu vzniká jednoznačný zápor filmu – pokiaľ vám Hannibal či Červený drak ešte kult Hannibala nepochoval, tak tomuto filmu sa to určite podarí. Z pôvodného Mlčania jahniatok tu už neostalo po stránke formy prakticky nič... Zabudnite aj na to, že vám tento film vysvetlí (či už násilne alebo inak), prečo je Hannibal taký, ako je, t.j. či uvidíte prerod v monštrum. Áno, uvidíte, ale v žiadnom prípade nenájdete spojivo medzi 20-ročným Hannibalom a inteligentným starším pánom v iných filmoch. Dôvody na vývoj postavy sú síce vyrieknuté, ale samotná povaha sa tu nevysvetlí...