RATATOUILLE - DOBRÚ CHUŤ!

Na prvom mieste chvály stojí predovšetkým námet filmu a vykreslenie charakterov. Niežeby bolo na spojení tajného šikovníka a obyčajného človiečika niečo výnimočné, podobné priateľstvá vznikajú aj inde. Je to však práve odlišnosť oboch charakterov a načrtnutá situácia hodná obdivu. Remy je totiž neuveriteľný sympaťák, akého pixarovské filmy ešte nemali. Dobrosrdečný, cieľavedomý a so skvelým zmyslom pre humor. Linguini je milý muž, ale potrebuje často postrčiť či pomôcť od niekoho iného, aby niečo dosiahol alebo sa aspoň odhodlal robiť zásadnejšie veci ako doteraz. Sami o sebe sa môžu zaradiť medzi typických zástupcov svojho sveta – Remy medzi stovkami krýs v kolónii a Linguini medzi miliónmi ľudí v Paríži. Ale spolu dokážu priam čarovné veci...

Sila Ratatouille nie je ani tak v zložení príbehu, ten sa tri štvrtiny nesie v predvídateľnom duchu (odčítate ho z traileru). Dominujúca je celková atmosféra a záver. Vyústenie príbehu nie je pre animák (vrátane diel od Pixaru) úplne tradičné, no je celkom dojemné. A emócie, prevažne pozitívne, lemujú celý film. Zatiaľ čo Rodinka úžasných si zobrala na paškál bondovky, Ratatouille odkazuje na hollywoodske hrané rozprávky a milé filmy zo 40. a 50. rokov minulého storočia. Život je síce občas pes, ale v skutočnosti je dostatočne krásny na to, aby sme si ho užívali plnými dúškami ako Remy. Stačí možno trochu chcieť – a banovať nemusí takmer nikto z nás, pretože tá šanca sa raz naskytne každému. To sú myšlienky zakomponované do deja a práve to sú múdrosti (spolu s rodinou, priateľstvom a láskou) prýštiace ako typické témy pixarovskej rozprávky.

Na jednej strane je najnovšie dielko trošku detinskejšie ako Rodinka úžasných. Nie príliš, ale neakcentuje také zložité témy a celkovo je jednoduchšie. Ale odzbrojujúca atmosféra malebného Paríža (v podaní animátorov je ešte malebnejší ako v skutočnosti), to je tá správna ingrediencia. Autori vás nechcú strhnúť príbehom či akciou (obe prímesi tu pritom sú), ale plynulým priebehom nesúcim sa v solídnej 110-minútovej stopáži (na plnohodnotné vychutnanie je však patrične potrebná). Množstvo odkazov a život v európskej metropole však dáva príležitosť na úsmev prevažne dospelému divákovi a ten dokáže pochopiť, ako sa dá naplno akcentovať prostredie a forma. Deti ťažko ocenia láskavosť a starostlivosť, ktorou chcú Pixarovci pohladiť diváka. Pri Autách išlo o formu, dynamiku, napínavé preteky a súboje, ale tu stačí výlet po Seine, aby ste si začali užívať plnými dúškami. Ratatouille je však rodinný film a Pixar v ňom pristupuje ku každému členovi rodiny – deťom servíruje milých zvieracích hrdinov a zapáči sa im grotesknosť akčných scén, dospelým sa zase odvďačí francúzskou sofistikovanosťou a celkovým vyznením. Podstatné je, že morálna stránka príliš nevyhráva a necháva voľnejšiu ruku priebehu, ako samotnému cieľu.

Má zmysel rozplývať sa nad tým, že viaceré pixarovské svety boli často zamerané výlučne iba na svet zvierat a ľudia v ňom neboli často plnohodnotne zobrazovaní? V podstate ani nie, hoci Ratatouille asi prvýkrát berie ľudí a krysy ako rovnocenné postavy. Píšem to najmä preto, že v pixarovských filmoch sa často postavy zhosťujú rozličných ľudských vlastnosti a občas moralizujú či slúžia ušľachtilým cieľom. V tomto smere je Ratatouille iný – Remy je skvelá osobnosť, glosátor a milovník sveta, ale nepotrebuje nikoho parodovať alebo hľadať si ľudský vzor. Jednoducho je sám sebou.