5.0

Filmová recenzia

Áno, je tu nový film Jima Carreyho. Dá sa pozerať, dá sa na ňom zabaviť. Aj vy si ho chcete pozrieť?

Áno, Jim „Pohyblivá tvár“ Carrey má na Slovensku ešte stále svoje meno. Napriek ostatným slabším titulom bola piatková kinosála uspokojivo zaplnená, a po skončení filmu vládla všeobecná spokojnosť. Carrey dal svojím fanúšikom to, na čo sú zvyknutí: jeden nápad, priehršť gagov, gumenú tvár a bezbolestné hopsanie k očakávanému cieľu.

Yes Man je príbeh Carla Allena, ktorý svojim uzatvoreným a osamoteným životom bankového úradníka, možno na prvý pohľad pripomína Harolda Cricka z Horšie to už nebude. Pravda Carl na rozdiel od Harolda, šuští scenárom a schémami. Rozvod ho poslal do vyhnanstva apatie a vraví svetu veľké "NIE" až do okamihu, keď ho guru nakopne k veľkému obratu. Vravieť príležitostiam "ÁNO" je predsa optimistické a zábavné. A najmä otvára cestu na konci ktorej čaká skúter sympatickej Allison. Zdá sa vám to povedomé?

Áno, nielen vám. Je však zbytočné rozmýšľať, či je to variant hitu Bruce všemohúci (z bezmocného sa stane všemocný), alebo otočený princíp kina Klamár, klamár. Od tohto filmu nemožno očakávať prevratné a originálne námety, či postupy. Jim Carrey sa vracia do žánru, ktorý ho preslávil a stavia na tom, čo jeho publikum opakovane ocenilo. Podarilo sa?

Možno. Carreyho tvár stále disponuje krčivou schopnosťou, žiaľ mám pocit, že sa na nej profesionálna dráha a vek podpísali viac, ako by bolo milé. Akosi sa už nevie vyrovnať a všetky tie vrásky a vačky pôsobia náhle trochu smutne a nemiestne. Taktiež samotná zápletka, hocako jednoduchá a neoriginálna, má v sebe dostatok pôvabu a príležitostí, aby potiahla príbeh. Nemôžem sa však zbaviť dojmu, že scenár a najmä réžia - núkajúcu sa príležitosť doslova odflákli a nevyťažili z nej ani zďaleka toľko, koľko sa dalo. V priamom porovnaní so spomínaným všemohúcim Bruceom, zostáva Carl tak-trochu bez espritu. Učiť sa kórejsky a hrať na gitaru je fajn, ale tento film potreboval nezabudnuteľné gagy a také sú tam možno dva.

Možno najväčšou devízou tak zostávajú dve vedľajšie postavy. Zooey Deschanel (Most do krajiny Terabithia, Zabitie Jesseho Jamesa...) ako nezávislá femme fatale pôsobí veľmi osviežujúco a príjemne civilne. Opätovne som si spomenul na Horšie to už nebude, a na môj etalón takéhoto typu postavy – na Anu Pascal v podaní Maggie Gyllenhaal, tentoraz je to však porovnanie omnoho priaznivejšie. Druhú zaujímavú postavu - Carlovho šéfa Normana, si strihol v debute na veľkom plátne Rhys Darby. Jeho Harry Potter a šéfovanie v banke, ma pobavili na celom filme asi najviac.

Nie, žiadne ďalšie pozitíva pre mňa Yes Man neprichystal. Ako som už predznamenal, slabučký scenár nielenže nepripravil pôdu pre lepšie scénky, ale aj pomerne naivne nasmeroval dej ku „kríze“ a „vyriešeniu“. Žiaľ to, čo nebolo napísané, obraz nezachránil a nepotiahol aspoň do lepšieho nadpriemeru. Dokonca si dovolím povedať, že „šialená“ jazda na Ducati mala menšie gule, než epilóg, odohrajúci sa asi po minúte záverečných titulkov. Tam som naozaj cítil rýchlosť, aj keď akýkoľvek ďalší zmysel tej scénky nepoznám. V celkovom hodnotení sa tak ocitám kdesi uprostred kolónky priemerné, ale pozerateľné a hoci verím v pozitivizmus, budem tentoraz NO MAN a vyberiem si dolnú hodnotu číselného vyjadrenia.

Nie, nie je to nezabudnuteľné kino, ako v prípade Nepoškvrnenej mysle, alebo Truman Show. Áno je to lepšie, ako prostý Cable Guy, či Finty Dicka a Jane. Ísť na to?
Možno. Ale väčšiu radosť vám to urobí, iba ak ste fanúšik.

Yes Man (USA, 2008, 104 min.)
Réžia: Peyton Reed. Námet: Danny Wallace – rovnomenná kniha. Scenár: Nicholas Stoller, Jarrad Paul, Andrew Mogel. Kamera: Robert D. Yeoman. Strih: Craig Alpert. Hudba: Mark Everett, Lyle Workman. Hrajú: Jim Carrey, Zooey Deschanel, Bradley Cooper, Rhys Darby, John Michael Higgins, Terence Stamp