POKOJ V DUŠI - PRÍBEH O PRIATEĽSTVE A ZRADE |
POKOJ V DUŠI - PRÍBEH O PRIATEĽSTVE A ZRADE |
Nový slovenský film Pokoj v duši pomaly mieri do našich kín. Dorazí do nich už 29. januára 2009, čiže len týždeň po premiére ďalšieho čerstvého slovenského filmu Tango s komármi. Nakoľko je to dobré (z pohľadu diváckej návštevnosti) pre stále sa zmáhajúcu domácu kinematografiu, uvidíme už o pár dní.
Cestu od prvotného nápadu až po poslednú klapku Pokoja v duši sa podarilo tvorcom prejsť za krátky čas - od prvého stretnutia producenta Jána Kováčika a režiséra Vladimíra Balka so známym scenáristom a bývalým poradcom prezidenta Václava Havla Jiřím Křižanom (Je třeba zabít Sekala, O rodičích a dětech) uplynuli len niečo vyše dva roky. Kameramanom filmu bol držiteľ dvoch Českých levov Martin Štrba.
V lete 2007 sa začalo nakrúcať. Štyridsať dní stačilo autorom snímky Pokoj v duši s podtitulom „príbeh o priateľstve a zrade“ na vytvorenie filmu, ktorý má ambíciu stať sa divácky atraktívnym filmom a kvalitou nadväzovať na tradíciu dobrej slovenskej kinematografie.
Príbeh filmu Pokoj v duši sa začína Tónovým (Attila Mokos) príchodom z väzenia do rodnej dediny Čierny Hron. Tóno zisťuje, že sa odcudzil s manželkou (Helena Krajčiová), päťročného syna vôbec nepozná, a navyše si nemôže nájsť prácu, a už sa nechce živiť ako zlodej.
Marek (Jan Vondráček) aj Peter (Robert Wieckiewicz), verní priatelia z detstva, sa snažia Tónovi pri jeho návrate do normálneho života pomôcť, majú však svoje vlastné trápenia a musia hľadať svoje vlastné cesty, ako sa vysporiadať s tým, že ich predstavy o živote narážajú na tvrdú realitu. Tóno sa cíti sám a zúfalo hľadá východisko.
Téma a prostredie príbehu sú síce rýdzo slovenské, no napriek tomu má film ambície osloviť európske publikum. Pokúsi sa totiž reagovať na paradoxy doby tesne po vstupe do Európskej únie v kontraste s národnou tradíciou.
FILM O MUŽOCH AJ PRE ŽENY
Režisér Vlado Balko vďaka titulu Pokoj v duši vstupuje po mnohých dokumentárnych snímkach či televíznych seriáloch po prvý raz na teritórium hraného filmu. „Čakal som na to 20 rokov,“ hovorí.
Režisér sa rozhodol nakrútiť film o mužoch štyridsiatnikov aj preto, že on sám má krátko po štyridsiatke. „Chcem som začať tým, čo mám prežité,“ odôvodňuje. A zdôrazňuje, že chcel nakrútiť slovenský film o Slovensku.
Príbeh mužov tejto vekovej kategórie podľa neho ponúka najpresnejší obraz našej reality. „Dnešní štyridsiatnici sú presne tí, čo si pamätajú na staré „zlaté“ časy socializmu a zároveň sa museli konfrontovať s niečím pre strednú Európu špecifickým, vznikom takzvaného karpatského kapitalizmu. Nemoralizujeme ani nekritizujeme, nezosmiešňujeme ani neplačeme. Ide nám o autentickosť,“ vysvetľuje Balko.
A hoci vo filme zohrajú jadro príbehu práve mužskí aktéri, režisér tvrdí, že Pokoj v duši nie je film len pre pánov. „Veď veľa žien žije v nejakom zväzku s takýmito pánmi, spoločne vychovávajú deti a zakladajú rodiny, tradične silnú súčasť slovenskej špecifickej reality. Je to chlapský film v tom zmysle, že sa pokúša nadviazať na tradíciu slovenských filmov režiséra Martina Hollého. Pre mňa je to veľký vzor a myslím, že keby sa narodil v inej krajine dnes by na jeho poličke v pracovni sadal prach na niekoľko Oscarov,“ hovorí Balko.
Príbeh filmu sa neodvíja v mestskom prostredí, naopak, dej sa odohráva na pozadí drsnej scenérie hôr. „Tam sa rodí tradícia. A odtiaľ sme do filmu čerpali typickú slovenskú atmosféru - drsnosť prírody a strmosť kopcov v údoliach a zároveň baladickosť v duši,“ vysvetľuje Balko.
Do filmu primiešal aj znaky, ktoré sú pre dejisko filmu, oblasť stredného Slovenska typické - patriarchát, pytliactvo, rasová neznášanlivosť, krádeže dreva, ale aj silná tradícia súdržnosti rodiny, viera, priateľstvo a láska. „Je to každodenná realita ľudí na Slovensku. Treba si uvedomiť, že Bratislava nie je typické Slovensko. To začína až 30 kilometrov severovýchodne od nej,“ zdôrazňuje Balko.
ADRENALÍNOVÉ NAKRÚCANIE
Tvorcovia filmu Pokoj v duši nemali vždy len pokojné chvíle pri nakrúcaní. Uprostred drsnej hornatej prírody v okolí Čierneho Balogu sa totiž rozhodli aj pre náročné kaskadérske scény, absolvovali niekoľkodňovú naháňačku lesom za jeleňom či nakrúcanie z vrtuľníka. Aj napriek poetickému názvu filmu Pokoj v duši, sa v ňom objaví niekoľko akčných scén bitiek.
Režisér Vlado Balko priznáva, že si prizval na spoluprácu profesionálnych českých kaskadérov, ktorí účinkujú aj v amerických filmoch. On však chcel, aby všetko zahrali herci. A tak sa aj stalo. “Kaskadérov sme mali ako odborných poradcov. Hercov naučili, ako sa majú biť, aby vyzerali presvedčivo, ako sa majú tváriť, keď dostanú pár rán, ako dať chlapskú facku, aj ako vypadnúť z vlaku tak, aby si neublížili,“ približuje Balko. Podľa neho to herci brali ako dobrú skúsenosť. Samotný režisér sa však miestami aj bál, hrozilo totiž riziko úrazu.
„Chcel som, aby herci zažili drsnosť prostredia, v ktorom sa dej odohráva. Chcel som, aby sa pred kamerou správali ako skutoční miestni ľudia. Aj preto som Attilu poslal do lesov, poľovníci ho naučili, ako správne držať pušku a ako z nej strieľať. On ju vo filme drží ako ozajstný chlap, a nie ako človek z mesta. Takže keby sa dnes z Attilu stal poľovník, ja by som sa tomu nečudoval,“ hovorí režisér filmu Vlado Balko.
Pre scénu skutočnej poľovačky však nestačili len poľovnícke zručnosti hlavného predstaviteľa. Tvorcom sa pred kameru muselo podariť dostať jeleňa. „Chcel som, aby jeleň v našom filme vyzeral ako ozajstný jeleň, nie ako jeleň zo zoologickej záhrady,“ objasňuje Balko s tým, že do nakrúcania zapojil druhý štáb, ktorý mal za úlohu sledovať jeleňa.
„Chodili po lesoch a niekoľko dní striehli na jeleňa. Veľká vďaka patrí miestnym lesníkom, ktorí nám veľmi pomohli. Jeleňa vycvičili tak, že mu dávali na to isté miesto krmivo, aby tam pravidelne chodil,“ prezrádza režisér. Aj napriek tomu to však bolo náročné. „Náš jeleň raz prišiel, raz neprišiel. Štáb na neho čakal aj celú noc do rána a jeleňa nikde nebolo. A potom zase jeleň prišiel, keď už mal štáb zabalenú celú techniku,“ spomína Balko. Napokon sa však krásneho paroháča našťastie podarilo vystopovať a nakrútiť s ním niekoľko záberov.