6.0

Filmová recenzia

Jean Paul Belmondo sa ešte nechce vytratiť z hereckej dráhy, a tak dostal rolu šitú na telo.

Muž a jeho pes je štandardná európska dráma, ktorá sa nebojí priznať, že chce tlačiť na pílu, oko diváka a rada poslúži ako pocta hereckému velikánovi. No zaslúži si aj váš záujem a 6 eur?

Na prvý pohľad sa v tomto dome stretávajú štyria protagonisti – Charles a jeho pes, potom krásna Jeanne, s ktorou doteraz žili, no zrazu im oznámi, že sa chce znovu vydať a vyhodí ich z domu. Nuž, aj tak končia veľké lásky či priateľské gestá kamarátom z vojny, ktorým sľúbite, že o ich blízkych sa určite postaráte – žiaľ, nikdy sa nehovorí, čí to platí aj naopak, hoci sme len ľudia. Do kvarteta chvíľu patrí aj mladá upratovačka Leila, no tá si hneď musí začať riešiť vlastné strasti – tehotenstvo. Charles do tejto mozaiky zapadá len ťažko a hoci ženám na neľahkej ceste životom chce pomôcť, nedostáva šancu a skončí so štvornohým priateľom na ulici.

Sám, zronený, na sklonku života a bez vyhliadok na decentný koniec? Ústredné témy sú jasné už vopred – staroba, samota, bezútešnosť, beznádej či bolesť lemujú väčšinu minút tejto, napokon nie úplne srdcervúcej, i keď pomerne sentimentálnej drámy. Každému z piatich pocitov patrí kus filmu, no fakt, že neskĺzne iba do smutnej roviny, mu napokon iba prospieva. Napriek neľahkému námetu v ňom drieme chuť bojovať (s ťažkou situáciou), preto rád využíva kontrasty. Pri starobe si volá na pomoc krásne mladé ženy, na ktoré sa s nostalgiou môže vynadívať celé dni. Samotu vyrovnáva množstvom osôb, ktoré na potulkách svojimi dlhými dňami stretáva a tak nie je nikdy sám. A keď už nepomôže žiadna ľudská bytosť, stále je tu sympatický havkáč. Áno, je to bezútešnosť ako ústredný motív filmu, no zároveň aj boj proti beznádeji, pretože hoci má Charles obrovský pech, nestráca svoju hrdosť, i keď to znamená už len pretĺkať sa životom.

A liek na bolesť? Nebojte sa 94-minútovej stopáže, pretože popri množstve dojemných scén sa tu nájde aj pár vtipných momentov, ktoré nakoniec celý film posunú do ľahšej roviny, ako by ste si po prvých minútach či náčrte scenáru mohli myslieť. I keď napríklad hudba ľahkosti nepomáha a schválne je tlmená, smutná a obsahuje snáď iba jeden-dva silnejšie motívy.

Kto je lepší protagonista, muž či jeho pes? Nuž Belmondovi nemožno uprieť charizmu, i keď dá prednosť aj tlmenému herectvu, ktoré už možno ani nie je rolou, ale výpoveďou seba samého. Je to však práve on a kopa vedľajších roličiek negujúcich tému samoty, a pritom v nich exceluje celá plejáda európskych hercov. Čím viac ich poznáte, tým viac vás bude pohľad na nich hriať pri duši a zrejme sa na vás môže preniesť aj ten nádherný pocit stretnutia starých známych po dlhom čase – tak ako ich objavuje Charlet, tak môžete napríklad Max von Sydowa vnímať na plátne aj vy.

A ako vyznieva havkáč? Nie je to iba nástroj na ronenie potokov sĺz? Iste, jeho úloha je jasná a v tomto smere režisér veľmi netají snahu využiť psíka ako posledného verného priateľa na ceste posledných dní. Občas je záber na chlpáča príliš dlhý, občas aj tlačí slzu, našťastie nie pateticky, ale na filmové pomery dostatočne dojemný. Apropo, réžia nie je stopercentná a filmu možno vyčítať popri dlhých scénach aj slabší úvod i záver i pomalší strih (niekedy tlačí na pílu až príliš), no vzápätí dokáže prekvapiť milou scénou či pohľadom starca na mladosť a dnešný svet.

Na konci si uvedomíte, že Muž a jeho pes nie je úplne nezabudnuteľný film o starobe, či nominant na TOP 5 filmov roka, ale svojím spôsobom dokáže potešiť srdce diváka. A najmä milovníka Belmonda a jeho vrstevníkov, ktorí tu možno poslednýkrát odohrajú svoj part. Dôstojne a ak sa dokážete aj vy rozpamätávať, i ľahko nadpriemerne.

Un homme et son chien (Fran./Tal., 2008, 94 min.)
Réžia: Francis Huster. Scenár: Cesare Zavattini. Kamera: Vincent Jeannot. Hudba: Philippe Rombi. Hrajú: Jean-Paul Belmondo, Hafsia Herzi, Julika Jenkins, Tobiasz Bartold, Jean-Pierre Bernard