AVATAR - DIVÁCKA CESTA NA PLANÉTU PANDORA |
AVATAR - DIVÁCKA CESTA NA PLANÉTU PANDORA |
Lichotivé označenie perfekcionista sa zvykne prisudzovať najmä režisérom nakrúcajúcim formálne bezchybné výpravné filmy bohaté na rôzne detaily. U kráľa sveta (ako sa James Cameron sám nazval - vtipne odkazujúc na vlastný film - pri preberaní Oscara za Titanic) však pojem perfekcionizmus nadobúda podstatne vyššie dimenzie. Avatar síce ponúka viac-menej tradičný príbeh kombinujúci dobrodružnú a melodramatickú líniu, má klasickú dramatickú stavbu a využíva overené rozprávačské potupy. Napriek tomu je však skutočne výnimočným hollywoodskym blockbusterom a ani zďaleka nie len vďaka gigantickému rozpočtu a špičkovému technickému spracovaniu.
Cameronova snaha o dokonalosť je zjavná v celom rozprávaní. Tak precízne skonštruovaný film len ťažko hľadá prirovnanie. Doslova každá drobnosť tu má svoje jasné miesto a v príbehu dôležitú funkciu. Rôzne technické výdobytky, ale najmä množstvo fantastických rastlín, živočíchov a miest, ktoré sú ukázane zdanlivo len pre potreby jednej scény, sa v neskoršom priebehu objavia znova a opäť zohrajú viac, alebo menej dôležitú úlohu. Všetko je presne a jasne motivované, dostatočne vysvetlené, prehľadné a logické v rámci nastolených pravidiel. Skrátka, ukážková práca narábania s informáciami, pričom sa tu neskĺza k otravnému vysvetľovaniu, alebo presnejšie, o žiadnej scéne sa nedá povedať, že je tu len preto, aby niečo objasňovala.
Súčasné ambicióznejšie žánrové filmy majú tendenciu: 1. svoj žáner rôznym spôsobom revidovať a narúšať predstavy o svojich modelových hrdinoch (Nolanovi Batmanovia), 2. prinášať staré obsahy v modernej podobe (Abramsov Star Trek), 3. objavovať nové štylistické možnosti (Speed Racer), alebo 4. pohrávať sa s očakávaniami, upozorňovať na svoje vlastné prostriedky a ironizovať ich (táto tendencia je asi najrozšírenejšia, jej vlajkovou loďou je séria Indiana Jones). Avatar prekvapuje tým, že neprekvapuje. Rezignuje na „postmoderné hranie sa“ - hoci je plný citácií a poučený filmovými dejinami - a sústredí sa na rozprávanie príbehu vo svojej dokonale čistej podobe.
Tvorcom sa podarilo vytvoriť ojedinele konzistentný fikčný svet, ku ktorému si divák dokáže vytvoriť vzťah a nechať sa ním pohltiť. Napríklad autor týchto riadkov nebol žiadnym filmom tak vtiahnutý azda od svojich pätnástich rokov. Samozrejme, miera pohltenia je striktne subjektívna, no tu sa tvorcom podarilo (nie len vďaka vyššie opísaním kvalitám) vytvoriť ideálne podmienky pre divácku zaangažovanosť. V istom zmysle sme postavení do podobnej situácie ako hlavný hrdina. Otvára sa pred nami úplne nový nepoznaný svet a sme „nútení“ spoznávať ho a utvoriť si k nemu vzťah.
Objavujú sa názory, že celá pôsobivosť Avataru stojí na jeho veľkoleposti, brilantnom technickom spracovaní a predvádzaní efektov. Osobne tvrdím presný opak. Na Avatare ma ohromuje, že hoci triky možno nájsť takmer v každom zábere a každý druhý záber ponúka niečo ozaj efektné, o žiadnom z nich by som nepovedal, že je tu len pre efekt. Už opísanej dramaturgickej brilantnosti a maximálnej službe príbehu je pochopiteľne plne podriadená aj Cameronova réžia. Nenájdeme tu žiadne extrémne krátke, ani extrémne dlhé zábery s kamerou prelietavajúcou všetkým možným, žiadne vyložene extrémne uhly či pohyby kamery. Kamera sa rýchlo pohybuje, alebo letí len ak sleduje pre dej podstatný objekt. Veľkolepé, vizuálne pôsobivé zábery (je ich tu neúrekom) sú použité tak, aby vyvolávali u diváka podobnú fascináciu planétou Pandora, akú zažíva ústredný hrdina. Prostriedky akými sú spomalený pohyb, zoomovanie a podobne, sú využívane minimálne a veľmi citlivo.
Pokiaľ ide o efekty z technického hľadiska, revolúcia sa nekoná, ale tú som ani neočakával a jej neprítomnosť sa v žiadnom prípade nedá považovať za chybu filmu, hoci reklamná kampaň ju zasa raz sľubovala. Bez ohľadu na to, či tvorcovia použili nejakú techniku po prvý raz, snímky vytvorené prinajmenšom podobným spôsobom - tu už boli. Dôsledné štúdium dejín (teda aj dejín filmu) jasne ukazuje, že takmer všetko je vecou postupného vývoja a pomerne logickým vyvrcholením istého sledu okolností. Avatar skrátka predstavuje „len“ aktuálnu špičku možností dnešnej techniky a nie nejaký vzdušný zámok. Nakoniec istá miera „nedokonalosti“ – štylizovanosti – upozorňujúca na nereálnosť prírody na Pandore, zvyšuje fantastickosť tohto prostredia a hlavne zdôrazňuje kontrast medzi ním a chladne reálnym svetom pozemskej základne. V scénach, keď je hrdina odpojený od avatara a preberá sa na základni, zažíva aj divák (vďaka tomuto prudkému kontrastu) pocit istého prebudenia.
Pokiaľ ide o ideovú rovinu, objavujú sa interpretácie vyčítajúce Avataru banálne moralizovanie na módne ekologické témy. Také jednoduché to však nie je. Film pojednáva aj o hlbšej téme identity a kladie otázky, či je príslušnosť k nejakej rasovej, etnickej či inej skupine, skôr predurčená, alebo sa stávame príslušníkom ľubovolnej skupiny len na základe osvojenia si a prijatia jej určitých zásad a konvencií. Vráťme sa ale k ekológii. Snímka poukazuje na fakt, že s technickým pokrokom sa ľudstvo čoraz viac odpája od prírody a obklopuje sa neživými vecami, hoci je samo súčasťou prírody a je od nej závislé. Pritom však nejde o technofóbny film (na rozdiel od takého Terminátora). Naopak, najšpičkovejšie technológie sú tu v konečnom dôsledku nápomocné dobrej veci a postavy vedcov sú sympatické.
Ak film k niečomu vyzýva, tak je to uvedomenie si základného puta medzi životom a prírodou, no nerobí to banálnym, ale pomerne sofistikovaným spôsobom. Cameronovi sa podarilo naznačiť istú paralelu medzi prírodou ako základom života a príbehom. Celé rozprávanie (ako som hádam dostatočne jasne naznačil vyššie), je v podstate koncipované tradičným spôsobom a všetko podriaďuje snahe o dokonale čistý klasický príbeh, ktorý je základom (živnou pôdou) filmov tohto druhu (pričom sa nezrieka moderných výrazových prostriedkov ani najmodernejšej techniky, ale naplno ich vkladá do služieb príbehu).
Avatar môže byť výkladnou skriňou hollywoodskeho filmu. Je veľkolepý a má punc výnimočného a prestížneho projektu, je remeselne dokonalý a presný v každom detaile. Pritom je veľmi tradičný, no zároveň absolútne moderný.
Avatar (USA, 2009, 162 min.)
Réžia: James Cameron. Scenár: James Cameron. Kamera: Mauro Fiore. Strih: Steve R. Moore, John Refoua, Stephen Rivkin. Hudba: James Horner. Hrajú: Sam Worthington, Zoe Saldana, Sigourney Weaver, Michelle Rodriguez, Stephen Lang, CCH Pounder, Giovanni Ribisi, Wes Studi
|
29.3.2010 19:38
Je to zvláštne a ešte aj pekný ojeb, keď ešte pred dvoma týždňami som tam bol na jednom pohovore a visela tam reklama na IMAX. Vidím to ako čistý reklamný ťah prilákať ľudí, na mačku vo vreci. Týmto pádom nechápem význam dvoch Palace cinemas na jednom kilometri, ale čo už, monopol je monopol.
|
26.3.2010 14:09
tak to teda pr. nerobte prosim z ludi idiotov, co nevedia rozdiel medzi Imaxom a ostatnymi druhmi 3D. Samotna hovorkyna Eurovey hovorila o Imaxe a tato informacia sa vyskytla nespocetne velakrat na internete a nikdy ju nikto nedementoval ani neskorigoval. chyba je jednoznacne na strane Eurovey/Palace. Mimochodom je to vlastna hlupost Eurovey, lebo v dnesnej 3D dobe by ten Imax prosperoval jedna roadost.
|
26.3.2010 13:32
Dennis: nebolo to uplne tak. Aj samotna Eurovea komunikovala na svojom portali IMAX salu. Cize problem bude niekde inde.
|
26.3.2010 11:43
Milí čitatelia. Veľmi ma to mrzí, ale očakávané znovuotvorenie kina IMAX v nových priestoroch v centre Eurovea sa konať nebude z dôvodu, že žiaden IMAX sa v Eurovei nevybudoval. Tento omyl ohľadom IMAXu vznikol preto, lebo poniektorí ľudia ešte stále nevedia rozoznať rozdiel medzi IMAXom a digitálnym 3D kinom.
S ľútosťou oznamujem aj to, že Palace Cinemas vybudovalo v komplexe tri digitálne sály a z toho dve budú 3D. |
31.1.2010 22:46
KOHUT: V tom pripade mame od 18. decembra 2009 na trhu novu 3D odrodu, ktora predbehla v predaji obycajnu ryzu
|
31.1.2010 19:33
DANO: najpredavanejsim jedlom na svete je predpokladam ryza, trha rekordy v predajnosti. napriek tomu si nemyslim, ze je nejak prudko diskutovana v kulinarskych kruhoch.
|
31.1.2010 9:36
Kohut: ved stale lame nove rekordy, je prvy v navstevnosti a blizia sa oscary. Jednoznacne ma u ludi ohlas, ako v kinach tak aj v diskusiach.
Peter[31.1.2010 0:43:05]: Kazdy ma pravo na to, aby sa mu film pacil alebo nepacil, netreba vsak na ludi za ich nazor utocit. |
31.1.2010 0:50
vazne, ale vazne si myslite, ze tento film stoji za taku dlhu diskusiu este aj 6 tyzdnov po premiere?
|
31.1.2010 0:43
Peter .Ak vo vas film nevyvolal ziadne pocity , tak asi je s vami nieco v neporiadku. Neviem ake sa vam filmy pacia no predpokladam ze s tebou si moc clovek zabavy neuzije. Mal by si sa niekedy zamysliet o co ide v niektorych pripadoch , v tomto pripade islo jasne o to aby sa clovek hlavne zabavil a uzil si trocha niecoho co zatial v kine nebolo. Pribeh je az druhotna zalezitost. A to ze poukazoval na to ze ludia su svine a vsetko znicia to je asi dost realita lebo je to tak . A ked sa chces hadat mozes zacat s milionmi ludi ktorim sa to pacilo a ich tvoj nazor nezaujima . BODKA ... INAK NECHAPEM ZE PRECO FILMY KTORE VYHRAJU KOPEC CIEN SU TOTALNE NUDNE
|
29.1.2010 22:53
Obavam sa, ze z filmu som bol zhrozeny, bol to skvelo urobeny screensaver, ktory fical bez chyby 2,5 hodiny. Nic viac a nic menej. Autor clanku: nehnevajte sa, pokial myslite vazne tvrdenie "Film pojednáva aj o hlbšej téme identity a kladie otázky, či je príslušnosť k nejakej rasovej, etnickej či inej skupine, skôr predurčená, alebo sa stávame príslušníkom ľubovolnej skupiny len na základe osvojenia si a prijatia jej určitých zásad a konvencií.", tak potom by ste mali ist robit do reklamky. Od recenzie ocakavam trochu hlbsi nazor, abnalyzu apod. Predpokladam, ze reklama na Procter and Gamble Vam pripada ako dokument o problematike znecistenia roznych povrchov v zivote rodiny strednej vrstvy...
|
29.1.2010 10:26
tak, uz to tu mame, eiren zverejnili vysledky, v japonsku (druha najsilnejsia filmarska krajina na svete) opat raz doma produkcia vyhrala na us. (sice tesne, cca 56 percent domacej k 44 US, ale predsa) krajin, kde domace filmy zarobia viac nez tie importovane z US na svete velmi nie je. berte to ako nazornu poznamku k pink panterovi a k uspechom non US filmov v v non US krajinach.
|
25.1.2010 14:27
Buď parafrázuješ scénu "what have Romans ever done for us", alebo my niečo uniká, takto skoro po obede...
|
25.1.2010 14:21
lachim. poznas zivot briana? skusme.
- v kinach eu krajin nechodia filmy inych EU krajin, iba vlastne. - chodia. - ake? - francuzske. - no dobre. tak v kinach krajin Eu nechodia filmy inych krajin, iba vlastne a francuzske. - chodia. - ake? |
25.1.2010 14:02
Dez./: áno, samozrejme že to je komplikovanejšie, ja som uviedol len niekoľko konkrétnych "veľko-produkcii", ktoré boli pomerne hojne exportované.
K tomu prvému tebou uvedenému - Ch´tis - nevidel som to síce, ale pokiaľ viem, ide tam o humor postavený na jazyku (nielen, ale zrejme aj) - chlapík prichádza do regiónu, ktorý je veľmi odlišný od jeho predošlej skúsenosti a má problémy aj s dialektom tamojších obyvateľov - Ch´ti-ov. Takže veľa z humoru by sa asi pri preklade stratilo. A koniec koncov ako pozerám, vonku to bolo uvádzané pomerne hojne (Taliansko, Španielsko, Poľsko, VB, Holandsko, Portugalsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Grécko, Dánsko, Nórsko...) Okrem toho, tiež tu ide o povedzme produkciu strednej veľkosti (estimated budget 11 mil. EUR) a nie tej úplne najväčšej typu Mesrine. Druhý menovaný som ani nezachytil predtým, ale podľa imdb to malo naozaj veľmi úzky medzinárodný release (a doma návštevnosť o niečo viac než polovicu Ch´tiov). Francúzi majú veľmi diferencovaný a bohatý kinematografický priemysel (a majú pomerne rozvinutý a komplikovaný systém podpôr a dotácií), strašne veľa sa tam nakrúca - od úplne malých nezávislých filmov, kt. sa nedostanú ani doma do kín, cez art-houseové záležitosti až po mamutie veľkoprodukcie. Okrem prvej kategórie si ostatné nájdu aj svoje zahraničné distribučné kanály (festivaly - či už lokálne - frankofónne, alebo medzinárodné, ale aj širšie uvedenie v bežnej kino/DVD distribúcii). Samozrejme, z celkového objemu ich produkcie ide o percentá (nedokážem odhadnúť v tejto chvíli koľko - možno nájdeš presný údaj), ale pri tej kvantite asi ani nie je možné zabezpečiť všetkým filmom medzinárodné uvedenie. |
|