MONGOLSKO: V TIENI DŽINGISCHÁNA

V režisérovom komentári, nahovorenom hlasom Michala Hudáka, sú prítomné duchaplnosť, dôvtip a akási láskavosť. Odľahčujú sa tým aj situácie, ktoré by sa inokedy dali poňať vážne. Vďaka miernemu nadhľadu sa na dokument nezaťažený suchými faktami pozerá bez akýchkoľvek problémov. Aj keď vás hovorené slovo neustále sprevádza, nie je ho veľa, a iba zľahka ovplyvňuje vnímanie. Druhým rozprávačom, tým z čias Džingischána, je Marián Geišberg. Oba hlasy sú zvolené veľmi dobre. Podobne aj hudba Michala Novinskeho dodáva snímke výraznú atmosféru.

Súčasťou dokumentu sú aj ukážky tradičných mongolských bojov, ktoré nakrútil režisér sám, a tak sa z jeho filmu stáva oveľa viac, než len „to, čo prišlo do cesty“. Film tak získava ešte o trochu viac čara... 

Ale určite sa aj zasmejete: stačí, ak spomenieme situácie ako jazda na rafte (obzvlášť popod nizučký most), ponuka dcéry tamojšieho obyvateľa za manželku slovenskému „poslovi dažďa“ , nenápadné sledovanie ich šoféra – „mongolského McGyvera“, ktorý si nad nádobou s benzínom pokojne zapáli cigaretu, či slaďákový tanec dvoch pánov počas popoludňajšieho pikniku... Prenikneme do sveta kočovných Mongolov, do ich zvykov, spôsobu stravovania, spoznávame ich pohostinnosť a mentalitu. Ako poznamenáva aj autor, je ťažké uveriť, že títo priateľskí ľudia sú potomkami krvilačných Mongolov.

Nie je zložité si predstaviť, že by sa tu neobjavilo ani slovo o Džingischánovi, a že by to bol iba dokument zachytávajúci cestu slovenských dobrodruhov. Stratil by tým však svojskú, trochu tajomnú atmosféru. Snímke by chýbal základ. Autor sa totiž prišiel pozrieť práve do Džingischánovho Mongolska, a nie iba do Mongolska...