|
AGORA |
AGORA |
Keď ide o získanie moci, mnohé musí ísť bokom. Múzy, ľudskosť, vzdelanie. V lepšom prípade mlčia, v horšom sú naopak prenasledované a decimované. Poďte sa pozrieť ako to vyzeralo na mieste zvanom Agora.
Ocitáme sa v Egypte v 4. storočí nášho letopočtu. Je to jednak jedna z okrajových provincií Rímskej ríše, ktorá kontinuálne slabne a stráca moc, ale zároveň, je to miesto sústreďujúce helénsku i orientálnu vzdelanosť sveta. Práve tu totiž sídli obrovská knižnica, pamiatka na Alexandra Veľkého, miesto vzdelanosti a škola na ktorej učí slávna (a skutočná) Hypatia - autorka úvah o vesmírnych telesách. Agora tak reprezentuje stav aký bol v jeho krajšej podobe.
Agora je veľké historické kino. Pravda, nepredstavujte si Statočné Srdce, alebo Gladiátora. Bitiek a akejkoľvek akcie je tu iba toľko čo vody v egyptskom vzduchu. Máličko. Hlavná akcia sa odohráva na dvoch úplne odlišných bojových poliach. Tým prvým je spomínaný nástup kresťanstva, stavajúci proti sebe odlišných ľudí s odlišnými cieľmi. Protagonistom tejto línie je otrok Davus, ktorý ochutná sladkú aj horkú podobu šírenia božieho slova a jeho majiteľka a učiteľka Hypatia. Dráma týchto dvoch ľudí nie je osamelým vesmírom, je veľmi prirodzene zakomponovaná do vzťahov ostatných súputníkov vykresľujúcich svoje obežnice okolo ich života.
|
|
Druhým bojiskom je filozofia a veda. Láska k vzdelanosti je akýsi tichý pokojný rád, v ktorom Hypatia a jej študenti nachádzajú aspoň krátkodobo útek pred svetom vonku.
Na prvý pohľad je film obžalobou kresťanstva ako prívalu, ktorý zastavil vzdelanosť ľudí na dobrých tisíc rokov. Ide pochopiteľne o zjednodušujúci pohľad, ktorý však v sebe obsahuje kus smutnej historickej pravdy. Ešte smutnejším faktom však je, že tento príbeh má v sebe priveľa všeobecne platných faktorov. Podobne devastujúco udreli na Alexandriu vojaci jedného z prvých kalifov pri nástupe moslimov o pár storočí neskôr, podobne ako kresťania ničiaci knižnicu a spievajúci Aleluja! sa tešili Vizigóti pri búrani Ríma, a podobne vzývajú svojho boha útočníci s bombou dnes. Keď príde k stretu civilizácii, alebo mocností, žiadna z nich sa nespráva tak, aby mohla byť na seba spätne hrdá. Ak sa dá z tohto filmu zobrať nejaké dejepisné poučenie, tak je to pohľad na „neznámych vodcov revolúcie“ a ich dôležitosť pri šírení myšlienok. Práve preto je k Petrovi primeriavaný Pavol.
|
|
Ak máte radi ten typ historických filmov, ktorý neohuruje obrovskými armádami, ale krok po kroku predkladá svoj pohľad na konkrétnu epochu, môžete si užiť naozaj pekné kino. Napriek drobným zjednodušeniam a európskej produkcii (či práve preto?) máte možnosť vidieť dobre vybudovanú drámu na pozadí epického menenia sa dejín. Veľmi kvalitným hereckým výkonom pochopiteľne vládne Rachel Weisz v titulnej úlohe. Po Fontáne a Nepohodlnom opäť výborný výkon.
Agora (Španielsko, 2009, 127 min.)
Réžia: Alejandro Amenábar. Scenár: Alejandro Amenábar, Mateo Gil. Kamera: Xavi Giménez. Strih: Nacho Ruíz Capillas. Hudba: Dario Marianelli. Hrajú: Rachel Weisz, Max Minghella, Oscar Isaac, Ashraf Barhom, Rupert Evans, Michael Lonsdale, Homayoun Ershadi
