TAJOMSTVÁ KINOSÁL III

Čo sa s filmovým pásom deje v premietačke a aký je dlhý už vieme. Teraz si niečo povieme o jeho šírke. Počas celej histórie filmu rozlišujeme štyri klasické formáty. Už v začiatkoch filmového priemyslu bol, ako základný formát využívaný 35mm film, s tým rozdielom, že perforácia bola v strede pásu medzi každým okienkom a pozostávala len z jednej dierky. Po nástupe zvukového filmu (po roku 1930), ešte stále dochádzalo k podstatným zmenám na filmovom páse. Poďme sa ne pozrieť trocha bližšie.

8mm

Technické parametre: stranové pomery okienka 1:1,33. Bez zvukového záznamu. V 60 rokoch bola na trh uvedená tzv. Super 8mm, kde sa pás do kamery vkladal dvakrát a vždy sa natočil na inú polovicu. Po vyvolaní sa rozrezal a spojil za sebou, vďaka čomu vznikla dvojnásobná dĺžka.
Použitie: v dnešnej dobe len ako amatérsky formát.

16mm

Technické parametre: stranové pomery okienka 1:1,33. Zvukový záznam buď optický (26 snímkov pred), či magnetický (28 snímkov pred). Vzdialenosť dierovania je 7,62mm - jedno aj dvojstranná, čo znamená hustotu jednej dierky na obrázok. Bežná hustota je 131 dierok na 1m filmového pásu. Obrazová vzdialenosť je rovnako 7,62mm. Neskôr vznikol tiež Super 16mm, ktorý je bez zvukového záznamu s jednostrannou perforáciou.
Použitie: v súčasnosti používaný tiež ako amatérsky formát, vhodný pre začínajúcich filmárov.

35mm

Technické parametre: stranové pomery okienka 1:1,37, 1:1,66, 1:1,85, 1:2,35 a 1:2,55. Zvukový záznam sa užíva buď optický alebo magnetický a jeho zasadenie je 21 obrázkov pred (u optického), alebo 28 obrázkov za (magnetický). Vzdialenosť dierovania je 4,75mm z oboch strán, čo prakticky znamená hustotu 4 dierok na 1 filmový obraz a bežnú hustotu 210 dierok na 1m filmového pásu. Obrazová vzdialenosť je 19mm.
Použitie: dnes je tento formát absolútnym štandardom, používaným pri natáčaní. Premietačky v kinách pracujú zásadne len s týmto formátom.

70mm

Technické parametre: stranové pomery okienka 1:2,20. Zvukový záznam je len magnetický (28 obrázkov za). Vzdialenosť dierkovania je 4,75mm - obojstranne. Hustota je 5 dierok na 1 filmový obraz a bežná hustota dierok je 210 na 1m filmového pásu. Obrazová vzdialenosť je 23,75mm.
Použitie: dvojnásobne široký pás sa dnes skoro vôbec nepoužíva. V 50. a 60. rokoch bol veľmi používaný k natáčaniu obrazovo pôsobivých filmov. Bojoval o postavenie medzi formátmi, ale nakoniec vyhral Cinemascope.

Tie podivné čísla pri stranových pomeroch znamenajú pomer strán jednotlivého obrazu nie len na páse, ale zároveň aj u premietania. Ako je vidieť 8mm, 16mm a 70mm filmy majú rovnaký pomer, ale 35mm film ich má viac. Pre pochopenie si je dobré predstaviť, aký je rozdiel medzi obrazom v kine a doma u televízie. Zatiaľ čo televízia disponuje štandardným pomerom 3:4 (3 diely výška, 4 diely šírka), v kine vidíme mnohonásobne šírší pruh. V súčasnej dobe je najviac používaný pomer strán 1:2,55 - Cinemascope.

Začiatkom 50. rokov s nástupom dravej televízie, začali prevádzkovatelia kín spolu s tvorcami filmov, rozmýšľať nad tým, ako prilákať divákov späť do kinosál. Keďže televízia bola malá a čiernobiela, musí byť film obrovský a farebný. Výroba 70mm filmu je pri svojej dvojnásobnej šírke finančne náročná a tak dostala prednosť klasická tridsať--päťka. Pred natáčaním sa na objektív kamery nasadí špeciálny optický hranol, ktorý danú šírku 1:2,35 vertikálne zhustí do prijateľného pomeru 1:1,66. Presne opačným postupom sa film premieta. Na filmovom páse sa to prejaví prehnanou štíhlosťou daného záberu, ale pri premietaní pomocou rovnakej optickej pomôcky (anamorfickej násady) sa obraz zase roztiahne.

S týmto vylepšením sa môžete stretnúť skoro pri každom novšom filme uvádzanom v televízii. Pri prehrávaní obrazu na televízny formát sa obraz ureže na obidvoch stranách, aby tak zaberal celú plochu obrazovky. Pri úvodných titulkoch vzniká problém, pretože tie obvykle zasahujú do častí, ktoré sa museli urezať. Technici buď zachovajú klasický pomer filmu (čo sa prejaví čiernymi pásmi hore a dole), alebo obraz jednoducho zhustia. Po skončení titulkov obraz roztiahnu späť do klasického formátu.

Prehľad obrazových formátov:
 
Cinemascope - najviac používaný, vertikálny 35mm

VistaVision - horizontálny 35mm

Imax - horizontálny 70mm

Omnimax - podobný ako Imax, len tento používa objektív zvaný „rybie oko" s premietacím uhlom takmer 180 stupňov. Obraz je premietaný na guľatú plochu umiestnenú nad hlavami divákov

Cinerama - systém troch kamier zaberajúcich jednu situáciu, vďaka čomu sa pri následnej projekcií vytvoril priestorový obraz. Táto metóda je veľmi nákladná a celkom skoro ju vytlačil Cinemascope.