TAJOMSTVÁ KINOSÁL IV

TAJOMSTVÁ KINOSÁL IV

článok



Prvé oficiálne filmové premietanie prebehlo koncom roku 1895, ale prvé zvukové až o neuveriteľných 32 rokov neskôr, v roku 1927. Do tej doby sa diváci museli uspokojiť s nemým filmom občas doprevádzaným klavíristom priamo v sále. Prvým celosvetovým zvukovým filmom sa stal Jazzový spevák (1927) od spoločnosti Warner Brothers a prvým celovečerným ozvučeným filmom sa stala snímka Svetlá v New Yorku (1927), aj keď sa vtedy ešte jednalo o oddelenú reprodukciu obrazu a zvuku, svoje prvenstvo si už vziať nenechali. Zatiaľ, čo zápis filmového obrazu je už v podstate sto rokov rovnaký, zvukový prešiel počas svojej existencie veľkými zmenami.

Pri rozdelení zvukového záznamu podľa spôsobu zapisovania vznikajú tri hlavné skupiny. Mechanický, optický a magnetický. Podľa ďalšieho delenia môžeme zvukový záznam rozdeliť ešte na analógový a digitálny.

Mechanický zvukový záznam

Vo filme sa vyskytoval v samotných začiatkoch (filmovom praveku), kedy bol obraz doprevádzaný zvukom z pustenej zosynchronizovanej gramofónovej platne. Ako jediný zo skupiny záznamov, sa z pochopiteľného hľadiska nedelí na analógový či digitálny.

Optický zvukový záznam

Tento záznam zaberá najväčšiu časť zvukovej histórie. Zatiaľ, čo vo svojej digitálnej podobe dnes slúži skôr ako CD alebo DVD, tak jeho analógová podoba bola využitá len vo filme. Pri výrobe filmu je zvuk nahrávaný priamo s obrazom, ale uchovaný je na rozdielnych nosičoch. Na jedno médium sú potom umiestnené, až pri výrobe distribučných kópii. Pre prevod na optický záznam je možné použiť dve metódy, založené prakticky na rovnakom princípe. Zvuk z iného nosiča je prehrávaný formou svetelných zmien na klasickej žiarovke. Vedľa nej je umiestnený klasický svetlo-citlivý filmový pás, a medzi nimi je malá doštička s medzierkou. Rozdiel v metódach spočíva v tom, že pri prvej z nich (plošný záznam) sa mení šírka medzierky a pri druhej intenzita svetla (hustotný záznam).

Zvuk, ako sme si už povedali v minulej časti Tajomstiev je umiestnený napravo od obrazu a šírka záznamu na páse je 1,86 mm. Keďže je technicky nemožné umiestniť vedľa seba snímač zvuku a snímač obrazu, rieši sa tento problém tzv. pred umiestnením zvuku o určitý počet políčok pred obrazom. Túto nepresnosť vyrovnáva poloha oboch snímačov, kde je zvukový obvykle umiestnený niekoľko centimetrov pod obrazovým.

Magnetický zvukový záznam

Je jednoznačne kvalitnejší ako optický záznam, ale jeho použitie je značne obmedzené. Pri častom prehrávaní totiž dochádza k jeho citeľnému fyzickému poškodeniu, čo sa samozrejme prejavuje úplnou stratou kvality. Ako príklad sa dá uviesť často prehrávaná videokazeta. Magnetický záznam sa stal doménou 70 mm filmu o ktorom vieme, že zhasol tak rýchlo, ako splanul. Rovnako skončil aj tento zvukový záznam.

Digitálny zvukový záznam

Zvuk veľmi dlhú dobu kvalitatívne strácal pred detailným obrazom a práve preto sa rozhodlo spojiť niekoľko bystrých hláv a spoločností, aby tento problém vyriešili. Prvou spoločnosťou, ktorá zvukovú stopu umiestnila na okraje filmového pásu bola firma SONY. Ďalšie spoločnosti na seba nenechali dlho čakať a digitálny zvuk sa vďaka systému DOLBY ocitá medzi perforáciou filmového pásu. Nakoniec prišli tri magické písmenká DTS, ktoré na filmový pás nahrajú len synchronizačný kód a vlastný zvuk sa prehráva priamo z CD.

Dôležitým údajom pri zvukovom formáte je označenie koľko obsahuje kanálov. Slovo kanál označuje vlastne stopu, v ktorej je zapísaná len jedna zvuková časť.

Rozdelenie zvukových formátov

MONO - najjednoduchší zvukový formát. Obsahuje len jednu stopu a dnes sa už prakticky nevyskytuje.

STEREO - dvojkanálový formát. Rozšírený hlavne na TV prijímačoch, rádiách a na starších videokazetách.

DOLBY STEREO - štvor až päťkanálový zvuk. Jedná sa o optický záznam určený len pre premietanie v kinách.

DOLBY SURROUND - štvorkanálový zvuk. Kvalitatívne rovnaký ako DOLBY STEREO, ale je určený, len pre video - magnetický záznam.

DOLBY DIGITAL - nový priestorový zvuk. Zápis zvukovej stopy medzi perforáciu na filmovom páse. Počet kanálov 5+1

SDDS (SONY DYNAMIC DIGITAL SOUND) - až osemkanálový zvuk. Zápis zvukovej stopy na okrajoch filmovej kópie.

DTS (DIGITAL THEATRE SYSTEM) - na filmovom páse je uložený len TIME-CODE (časový kód dôležitý pre synchronizáciu). Zvuk sa prehráva priamo z CD.

HI-FI - označenie zvukového záznamu s vysokou vernosťou (High Fidelity) a dynamikou minimálne 65dB.

THX (TOM HOLMANS EXPERIMENT) - nápad Georga Lucasa.  Zvuková norma vďaka ktorej sa v kinách dosahuje najvyššej reprodukčnej kvality. Presne takej akej sa dosahuje vo zvukovom štúdiu.

Filmové pásy sú obvykle pre lepšiu kompatibilitu vybavené niekoľkými formátmi naraz. Základom je Dolby Stereo ďalej Dolby Digital, SDDS a aj DTS. Záleží už potom od kina, akú má, či nemá výbavu.


autor Peter Konečný 31.12.2003
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 50476
02 |
návšt. 11232
03 |
návšt. 6387
04 |
návšt. 5029
05 |
návšt. 4829
06 |
návšt. 3812
07 |
návšt. 4039
08 |
návšt. 2951
09 |
návšt. 1913
10 |
návšt. 1868
REBRÍČEK US
01 |
$82,0 mil.
02 |
$7,4 mil.
03 |
$3,9 mil.
04 |
$3,2 mil.
05 |
$3,2 mil.
06 |
$2,5 mil.
07 |
$2,1 mil.
08 |
$1,7 mil.
09 |
$1,4 mil.
10 |
$1,1 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.