TRÓJSKA VOJNA

TRÓJSKA VOJNA

článok



Pozor, ak náhodou vôbec neviete, kto je Achilles, ako dopadla Trójska vojna, kto zomrel a kto nie a chcete si to nechať, ako prekvapenie vo filme, nečítajte ďalej. Ak však nepoznáte túto legendu a chcete vedieť ako znie v origináli, nech sa páči. Možno budete prekvapení, ako to dopadne vo filme...

Najväčší konflikt v antickej mytológii, ktorého literárne spracovanie Ilias, prisudzované Homérovi, nesie mnoho znakov typických pre grécku kultúru a dôležitých pre jej pochopenie. Zároveň tvorí dôležitý bod prepojenia gréckej a rímskej tradície. Podľa legendy totiž jediný preživší Trójan, hrdina menom Aenas, prešiel z pobrežia Malej Ázie až na Apeninský polostrov, a tam založil mesto Alba Longa. A práve z tohto mesta pochádzajú dvojičky Romulus a Remus. Poďme však pekne od začiatku...

Všetko začalo (ako inak) prorockým snom. Hekabe, manželka trójskeho kráľa Priama mala zvláštny sen: prisnilo sa jej, že porodila horiacu pochodeň, ktorá vzápätí spálila celé mesto. Výklad veštcov bol jednoznačný: Potomok, ktorý sa má narodiť bude dôvodom pre pád slávneho kráľovstva. A tak, keď sa narodil malý Paris, kráľ rozhodol, že bude pohodený v lesoch (spojitosť s Romulusom a Remom je opäť jednoznačná). Nemluvňa napriek tomu prežilo a vyrástlo v mocného, krásneho muža. Mladý pastier Paris, netušiaci kto vlastne je a čo ho čaká, trávil najpokojnejšie roky života pri stáde oviec a kôz a krátil si chvíľu hraním na píšťalu. 

Trójska vojna Trójska vojna

V tom čase, kdesi na Olympe, bohyňa sváru, ktorá sa chcela pomstiť svojim kolegyniam ukradla jedno z troch vzácnych zlatých jabĺk, ktoré kedysi získal Herakles, vyryla naň slová: "Tej najkrajšej" a hodila ho medzi bohyne. Naraz po jablku siahli tri kandidátky na miss Olymp: Héra, manželka Dia, Aténa bohyňa múdrosti a Afrodita bohyňa lásky. Keďže sa (pochopiteľne) nedohodli, rozhodli sa vybrať si nestranného sudcu - Parisa.

Nestranný sudca je dobrá vec, ale dôležité je získať si jeho nestrannosť :). Každá ponúkla "tučnú" protihodnotu pre žiaduci verdikt. Héra vládcovstvo vo veľkej ríši, Aténa vojvodcovstvo neporaziteľného vojska a Afrodita najkrajšiu smrteľníčku za ženu. Kto vie, čo by ste si vybrali vy, fakt je že Paris si vybral Afroditu. A vlastne Helenu, na ktorej sa bohovia i ľudia svorne zhodli, že je najkrajšou ženou na svete. Nie náhodou som použil spojenie "tučná" protihodnota. Dnešní porotcovia na MISS čohokoľvek by iste Helenu, a koniec- koncov ani Afroditu, nenominovali ani do okresného kola. Jednoducho dnešná móda je nenormálne vychudnutá oproti tomu, čo sa páčilo Grékom. Späť k mýtu: Paris si zvolil Afroditu a tá mu ponúkla Helenu. Drobný zádrhel, že Helena je zákonná manželka spartského kráľa - nikomu nevadil. Vtedy...

Afrodita zariadila príchod Parisa - ktorý medzitým získal späť štatút trójskeho princa - do Sparty a stretnutie s Helenou. Dvojica sa do seba zaľúbila a utiekla do Tróje. Paris stihol zo sebou zobrať aj štátnu pokladnicu...

Menelaos, spartský kráľ a Helenin manžel nemohol nekonať. Keď Paris nechcel vrátiť, čo mu nepatrilo, obrátil sa Menelaos na svojho brata Agamemnóna, kráľa Mykén. Agamemnón vďaka svojmu bohatstvu a armáde bol prirodzeným lídrom Achájcov, teda Grékov žijúcich v jednotlivých mestských štátoch.

Keďže pokusy o mierovú cestu zlyhali, začali Achájci zhromažďovať vojsko. Prístav Aulide sa zaplnil 1186 loďami, na palube ktorých sa stlačilo okolo stotisíc mužov (všetci si iste pamätáte na ten záber z prvého teaseru). Napriek tomu nebola trestná výprava kompletná. Do jej plného stavu chýbalo niekoľko dôležitých mien, medzi ktorými vysoko vyčnievali dve. Odyseus a Achiles. Itacký kráľ Odyseus bol výborný lukostrelec a ani v boji muž proti mužovi sa nestratil, no jeho najväčšou zbraňou bola pružná myseľ a príslovečná ľstivosť. Rokovaniam pomáhal, ale do vojny sa mu (pochopiteľne) nechcelo. Simuloval šialenstvo až ho Agamemnón prekukol a "naverboval". Odyseus túto námahu splatil hneď obratom, pretože našiel a odhalil Achilla, ktorého matka skryla medzi ženy. S týmito dvoma hrdinami mohla vojna začať.

Dvojnásobná sila spojených gréckych kmeňom, ktorým vojvodili Achájci sa priplavila na lodiach k Tróji. Vojna o Tróju bola nielen vojnou ľudí, ale i bohov. Afrodita a Apolón stáli na strane obliehaných, útočníkom pomáhala najmä Aténa. Lode sa knísali pri brehu, no žiadne z útočníkov sa nehýbal smerom dopredu. Účinkovalo totiž mocné proroctvo, ktoré vravelo, že prvý z Grékov, ktorý vkročí na túto zem - zomrie. Váhanie Grékov využil Hektor a so svojimi bojovníkmi ostreľoval lode z nebezpečnej blízkosti. Vtedy pomohol svojou ľstivosťou Odyseus. Vyhodil na breh svoj štít a vyskočil naň. Istý horkokrvný mládenec si myslel, že Odyseus zobral na seba kliatbu a vyskočil za ním. Len čo sa dotkol nohami zeme - zomrel.

To sa, ale už hnali desaťtisíce Grékov z lodí a v mohutnom nápore zatlačili obrancov späť do mesta. Tak sa rozhorela najväčšia vojna staroveku.

Trójska vojna Trójska vojna

Obidve vojská boli mimoriadne silné a velili im skvelí bojovníci: Achilles a Hektor. Početnú výhodu Achájcov negovali pevné a nebotyčné mestské hradby. Rozhorelo sa množstvo bitiek, veľkých víťazstiev, ktoré nič nerozhodli a prehier, ktoré nič neukončili. Tak prešlo deväť rokov a nadišiel desiaty. Rok v ktorom sa odohrali dôležité veci.

Najskôr sa rozhodli zúčastnení vojnu ukončiť jedným súbojom. Menelaos ako urazený a okradnutý manžel vyzval niekoho z Tróje na súboj. Na všeobecné prekvapenie sa prihlásil Paris, ktorý dovtedy nevystrčil päty z mesta a okrem streľby z luku  -v ktorej bol dobrý - nič iné nerobil. Súboj medzi oklamaným a klamárom bol dohodnutý tak, že kto prehrá toho strana sa vzdá. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že starší Menelaos je lepší bojovník a Parisa zatláčal do defenzívy. Aj by ho bol zabil, ale vtom k ním zostúpila Afrodita a skryla svojho miláčika do oparu a preniesla ho do mesta. Keď potom Paris odmietol uznať svoju prehru a urážal Menelaosa, rozhodol o tom, že v tejto vojne nepôjde iba o víťazstvo a prehru, ale o úplné zničenie súpera.

Po súboji nasledovala ďalší moment - veľká roztržka v tábore útočníkov. Agamemnón veliteľ všetkých Grékov a Achilles, najlepší z bojovníkov sa pohádali. Agamemnón žiarlil na svojho šampióna a pokoril ho tým, že si prisvojil otrokyňu, ktorú mal rád Achilles. Urazený bojovník odložil zbroj a prestal bojovať. Jeho rezignácia neuveriteľne zmenila rovnováhu síl. Osmelený Trójania začali súperov porážať a zatláčať ich stále ďalej. Márne sa mnohí snažili  uzmieriť rozhádaných kohútov, neuspel ani Odyseus. Nakoniec keď sa posmeleným Trójanom podarilo prebiť sa ku gréckym lodiam vytiahnutým na breh a začali ich zapaľovať, vbehol do Achillovho stanu jeho najlepší priateľ Patrokles. Ani on ho neuprosil k zmene rozhodnutia, ale kvôli lodiam mu Achilles dovolil, aby si požičal jeho zbroj a zastrašil nepriateľov. Ešte ho varoval, aby nešiel ďaleko a uspokojil sa s ubránením lodí. Patrokles v požičanej zbroji naozaj zastrašil súperov a naopak posmelil prehrávajúcich Grékov. Jeho úspech ho strhol natoľko, že sa pozabudol a viedol Grékov do protiofenzívy, ako keby bol skutočný Rýchlonohý. Trójania pred Achillovou zbrojou utekali naspäť do bezpečia hradieb, jediný kto sa rozhodol neutiecť (hoci sa bál) bol Hektor. Postaví sa zoči voči svojmu najväčšiemu súperovi a v následnom súboji zistil, že v zbroji je ktosi iný. To mu dodalo sebavedomia a Patrokla zabil. Ako znak veľkej slávy si zobral jeho zbroj. Bolo to vlastne najväčšie víťazstvo Trójanov. 

Len čo sa Achilles dozvedel o priateľovej smrti strašne sa rozzúril. Udobril sa s Agamemnónom, vyprosil si od svojej matky nymfy novú zbroj a vydal sa do boja. Strašne ničil vojakov druhej strany a neustále vyvolával Hektorovo meno. Nakoniec Hektor pochopil, že výzvu musí prijať a pristal na súboj. Vyšiel von pred mesto a postavil sa súperovi. Z protivníka však šiel taký strach, že sa nakoniec Hektor rozbehol a začal pred Achillom utekať. Trikrát obehli hradby mesta až nakoniec Achilles dobehol Hektora a rozpútal sa krátky boj. V ňom Achilles zvíťazil a zabil Hektora. Zvliekol z neho zbroj, uviazal ho za svoj voz a pyšne s ním krúžil - vláčiac ho po zemi - okolo mesta. Nakoniec ho dotiahol do tábora, ale zakázal ho pochovať. Chcel ho nechať napospas dravým zverom. V noci, pod pláštikom tmy sa však do tábora vlúdil staručký trójsky kráľ Priamos a s plačom na kolenách prosil Achilla o navrátenie tela milovaného syna. Achilla otcove slzy obmäkčili a vrátil telo hrdinu jeho rodným aby ho pochovali so všetkou cťou. Tak sa aj stalo. Tak odišiel najväčší hrdina Tróje a v Homérovom podaní jednoznačne najsympatickejšia postava celého eposu. Hektor bol ideálnym hrdinom. Mierumilovný, spravodlivý a čestný, dlho chcel nájsť cestu k mieru, ale keď prišlo na boj bránil svoje mesto do posledného svojho dychu. Achilles bol síce trochu silnejší, ale bol pyšný, prudký a egoistický.

Pravdou je, že nakoniec svojho najväčšieho súpera dlho neprežil. Pri jednom z jeho útokov na hradby naň zamieril svojím lukom Paris. Natiahol tetivu, ale šíp usmernila Afrodita. Šíp vyletel z luku a neomylne zasiahol nechránenú pätu. Achilles si vytrhol šíp z rany, ale háčiky mu roztrhali žily. Vykríkol, pretože cítil, že spolu s krvou mu uniká aj život. Tak zomrel Achilles najsilnejší z Grékov.

Vojna sa predlžovala a jedna aj druhá strana slabla. Sám Zeus na Olympe rozkázal všetkým bohom, aby prestali podporovať jednu či druhú stranu a keď to vojnu neskrátilo zavolal k sebe Osud. Osud zobral vážky a na jednu stranu položil Tróju a na druhú Grékov. Vraj na švindliarsky zásah Héry (ktorá nemohla stráviť prehru v Miss Olymp) sa váhy preklopili v neprospech Tróje. Bolo rozhodnuté.

Odyseovi bol vnuknutý nápad, ktorý ho preslávil. Pasca, ktorú vymyslel zostala v našom slovníku dodnes.

Trójska vojna Trójska vojna

Gréci postavili obrovského dreveného koňa a potom zbalili tábor, nasadli na lode a odplávali. Prekvapení Trójania neverili vlastným očiam. Vojna zrazu skončila. Opatrne vyšli z hradieb. Čo nemohli vedieť bolo, že lode sa odplavili len "za roh" a tam čakali na signál. A tiež nevedeli, že v obrovskom koni je skrytých štyridsať vojakov na čele s Odyseom a obrovským Ajaxom. Trójania prišli ku koňovi a našli tam spútaného Gréka. Ten podľa inštrukcii vysvetlil, že bohovia prikázali Grékom vzdať sa a na uzmierenie postaviť túto sochu. Vtedy už prevládlo skutočné nadšenie. Jediný, ktorý tomu neveril, bol trójsky kňaz Ladón. Zakričal pamätnú vetu: "Neverte danajským darom" a navrhoval koňa nepreniesť do mesta, ale rozrúbať a spáliť. Trójania zakolísali. Lenže bohovia už chceli koniec vojny a tak sa z mora vyplazili tri obrovské hady a zaškrtili kňaza a jeho dvoch synov. To bol jasný znak a Trójania prestali pochybovať. Rozhodli sa vniesť koňa dnu a keďže bol priveľký, zbúrali časť hradieb. Potom nastal čas osláv a hostiny. Celé mesto pilo a tancovalo. V noci keď už všetci spali, vyšli Gréci z koňa pobili stráže a otvorili bránu. Gréci (ktorí medzitým doplávali naspäť) zaútočili a nasledovala krvavá kúpeľ. Nik z mužov neprežil, ženy a deti boli zobrané do otroctva, ostatných pobili. Helena sa vrátila k manželovi. Trójska vojna skončila. 

Aby som trochu opravil posledné tvrdenie, jeden trójsky bojovník prežil. Volal sa Aenas a utiekol z Malej Ázie (kde ležala Trója) až na Apeninský polostrov, kde založil (etruské) mesto Alba Longa, z ktorého potom neskôr pochádzali Romulus a Remus. Aj to je dôvod prečo rímska mytológia a história zjavne nadržiavala skôr Trójanom.

Tak či onak, víťaz bol jasný a s bohatou korisťou sa vrátil domov. Nie každého však doma čakal pokoj. Mnohých čakal vrahova zbraň, alebo rozbité rodiny, sám Odyseus musel ďalších desať rokov bojovať s nepriazňou boha morí Poseidona, kým sa vrátil na rodnú Itaku. Ale to sú už iné príbehy...


Kto je kto:

Agamemnón
mykénský kráľ a hlavný veliteľ achájských vojsk v trójskej vojne. Hrdý a vznešený, panovačný a sebecký. Brat spartského kráľa Menelaa. Ich manželky boli sestry. Zhromaždil v prístave Aulide - 1186 lodí a stotisíc mužov do veľkej trestnej výpravy. Spolu s Parisom najnesympatickejšie postavy eposu.

Achilles
syn človeka a nymfy. Pôvodne mal byť jeho otcom sám Zeus, zaľúbený do nymfy Tetis, no keď si vypočul proroctvo, že Tetidin syn prevýši otca, radšej sa stiahol a do manželstva "strčil" ftijského kráľa Pelea. Oplýval všetkým, osud mu uprel jedinú vec - šťastie. Matka ho hneď po narodení ponorila do posvetnej rieky Styx, takže mu celé telo (áno, s výnimkou päty za ktorú ho držala) pokryl neviditeľný "pancier". Iná sudba o Achilovi vravela, že bude mať na výber: žiť dlho a bez slávy, alebo slávne a krátko. Je jasné, čo si vybral...

Odyseus
itacký kráľ, pre Grékov hrdina, pre Rimanov (dedičov Tróje) záporná postava. Chcel sa vyhnúť vojne a simuloval šialenstvo, neskôr sa stal hlavným "chytrákom" vojny. Nielen že patril k najvýznamnejším postavám Trójskej vojny, ale je hlavnou postavou pokračovania Iliady, ktorá po ňom nesie meno Odysea.

Paris
syn trójskeho kráľa Priama, pôvodca vojny, "fakľa, ktorá spálila Tróju".
Bojoval len občas, a bol rodákmi nenávidený. utiekol zo súboja s Menelaom a rozhodol tak o zničení Tróje. Zabil Achilla a krátko na to, bol sám strelený otráveným ohňom

Hektor
najstarší Priamov syn, hlavný trójsky veliteľ. Ušľachtilý, silný, krásny. Vynikal nad ním iba Achiles, a aj to iba silou. Žreb v Diových rukách ho odsúdil, ale zomrel čestne a jeho otec si ho vyprosil na pochovanie. Najušľachtilejší hrdina celej vojny

Priamos a Hekabe
manželský pár, panovníci v Tróji, rodičia Hektora a Parisa.

Téma mesiaca pokračuje profilom Orlanda Blooma ako Parisa.

 


autor Vladimír Kurek 11.5.2004
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 50476
02 |
návšt. 11232
03 |
návšt. 6387
04 |
návšt. 5029
05 |
návšt. 4829
06 |
návšt. 3812
07 |
návšt. 4039
08 |
návšt. 2951
09 |
návšt. 1913
10 |
návšt. 1868
REBRÍČEK US
01 |
$82,0 mil.
02 |
$7,4 mil.
03 |
$3,9 mil.
04 |
$3,2 mil.
05 |
$3,2 mil.
06 |
$2,5 mil.
07 |
$2,1 mil.
08 |
$1,7 mil.
09 |
$1,4 mil.
10 |
$1,1 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.