JAPONSKÁ ANIMÁCIA A MANGA

Manga - najznámejší a najpoužívanejší termín označujúci japonský komiks a karikatúry. Ďalej sa  môžeme stretnúť s označeniami tobae, gekiga, komikkusu. Pôvodom je slovo japonské,  znamená veselý, rozpustilý ( najčastejšie sa zapisuje pomocou čínskych znakov kanji). Okrem iného je to aj pojem označujúci japonské animované filmy, ktoré sú kreslené štýlom manga. V slovenčine sa mange pripisuje rod ženský a skloňuje sa.

Anime- japonské animované filmy a seriály. Najčastejšie sa jedná o adaptácie komiksov manga. Slovo má pôvod v angličtine. Mimo Japonska sa  používajú tiež výrazy japanese animation, japanime alebo japanimation ( posledné dva výrazy sú americké slangové označenia a Japonci ich nemajú rady). Slovo kolísa medzi ženským a stredným rodom, preferuje sa však rod stredný.

Už som spomenul, že anime tvorí samostatný vesmír japonských animovaných filmov a seriálov. Pomocou anime máme možnosť vytvoriť si na  Japoncov názor, nezakladajúci sa na klasických, notoricky známych  klišé ako poslušnosť, zdvorilosť a pracovitosť. Ukazuje nám japonskú kreativitu , predstavivosť a koniec koncov aj značnú mieru úchylnosti. Väčšina ľudí (ktorí sa s anime stretli na internete) si pod pojmom anime okamžite predstaví nevinné školáčky v uniformách znásilňované príšerami z vesmíru. V lepšom prípade si spomenie na nekonečné vzdušné súboje deťmi ovládaných (pilotovaných) robotov. Anime však v žiadnom prípade nieje iba primitívnou jednostrannou zábavou. Zaoberá sa rôznymi strachmi, či už nebezpečenstvá súčasnosti a budúcnosti, alebo rozdielmi medzi dvoma kultúrami.

"Body horrors" sa zaoberajú stratou kontroly nad vlastným telom prípadne psychikou, strach z techniky a technologického vývoja skúmajú sci-fi a katastrofické diela. V nich moderná technológia  povstane proti ľudstvu a zapríčiní koniec sveta ( najčastejšie formou jadrovej vojny). Najčastejšou témou je strata nevinnosti. Deje sa buď formou priameho, často brutálneho znásilnenia, zmutovaním alebo premenou rolí pohlaví. Všetko jednak v komediálnom, jednak vo vážnom znení. Značné miesto zaberajú romantické príbehy, obohacujúce formu klasickej melodrámy o nevídané fabule.

Mimo nástrah budúcnosti a zložitosti dnešného života, uvádzajú manga a anime  aj celé svety fantasy, medzi ktorými sa v rámci deja cestuje sem a tam. Jeden z najobľúbenejších svetov je západný stredovek, prostredníctvom ktorého sa anime vracia (i keď okľukou) do vlastnej minulosti- do doby samurajov.

Žiadna animačná škola nieje natoľko zviazaná so zemou vzniku ako je anime zviazané s Japonskom. Žiadny iný štýl kresby sa nestal  tak estetickým úkazom. Žiadna iná  krajina nemá tú moc predávať všetku roztrieštenú tvorbu pod rovnakým trade markom. Buď platí unifikovaná firemná politika (disney), alebo sa rozvíja slobodná politika autorov (Európa). Anime má významných autorov, ktorým sa prideľuje status hviezd, a ktorí tvoria národné bohatstvo, určené na vývoz. Film či seriál nikdy nie je prezentovaný ako dielo jedného autora. Vždy v sebe nesie pocit japonskosti.

Môžeme rozobrať štýly, subžánre a zdroje inšpirácie anime, presnejšiu definíciu ako skoro celá japonská animovaná produkcia však nedostaneme.

Za anime môžeme označiť nespočetné množstvo rôznych titulov, ktoré sa od seba diametrálne odlišujú.

Keď sa však pozrieme na priebeh fanúšikovských debát, prídeme k záveru, že najdôležitejší prejav je vylučovanie toho, čo nieje "pravé" anime. Teda všetkého čo mu kazí povesť, prípadne všetkého príliš umeleckého.

Najčastejší určujúci faktor, podľa  ktorého môžeme dielo označiť ako anime  je produkčná spoločnosť ( Gainax, Star Anime Enterprises, Studio Ghibli, Toei Animation, Sunrise, Madhouse, Tezuka Production...), distribútor ( Bandai, Toho, Manga Entertainmet, AnimEigo ...) alebo samotný tvorca.

Hovoriť o anime ako o žánri, by nebolo celkom správne. Zlučuje v sebe totiž mnoho najrôznejších žánrov. Anime je médium, ktoré do seba vstrebalo  vplyvy japonského umenia, divadla, literatúry, folklóru, duchovných učení, technológie a taktiež znaky západnej kultúry.

Na základe minimálneho počtu zhliadnutých vzoriek sa každý naučí rozpoznať štýl anime. A to nie len pri exemplárnych dielach, ale aj pri najrôznejších paródiách a padrekoch (Powerfull Girls od Craiga McCrackena, porno paródia hviezdnych vojen Star Ballz, či Final Fantasy od Square Soft a Atlantída od Disneyho). Zďaleka však neplatí generalizácia , ktorá tvrdí že videl  jedno anime, videl všetky.

Kreslené postavy v anime pôsobia ako priame opozitum normálneho "klasického" Japonca: veľké guľaté oči, malé ústa, dlhé trupy a končatiny, pestrofarebné účesy, široké ramená ( a tým myslím široké aj na Európana či Američana). U žien je to najmä abnormálne veľké poprsie.

Postavy sa často krát správajú excentricky, až prehnane citovo, čo tvorí úplný protiklad typickému, introvertnému Japoncovi. Mnohé fyzické a sociálne znaky vybočujú až do akejsi mimozemskosti. Postavy v anime sú karikatúrou, v lepšom prípade  metaforou bieleho človeka zo západu. Tieto de-japonizované postavy sú  zmesou belošských a japonských znakov, bez toho, aby jedny dominovali. Tento "typ" umožňuje napríklad v historických samurajských opusoch výskyt  postáv, ktoré sa v Japonsku nikdy nevyskytovali. Ich prejav však napriek tomu pôsobí na domáce publikum presvedčivo.

Čiastočné vysvetlenie môže poskytnúť fakt, že starý majstri, ovplyvnení importom amerických animovaných filmov a seriálov, učili svojich žiakov rovnakému štýlu. Naviac japonské tváre nedokážu vyjadriť pocity tak dobre ako europoidné, ktoré majú širšiu a jemnejšiu škálu emócií. Vplyv mangy ( statické obrázky museli podať prehľad emócií postavy)  zapríčinil dnešný jednoduchý "design",  pri ktorom oči zaberajú podstatnú časť tváre.

Vplyv anime na sociálny život dnešného Japonska je neuveriteľný. Extravagantné kostýmy a pestrofarebné účesy totiž prijala za svoje generácia mladých Japoncov ( shinjinrui ), ktorí týmto dávajú najavo svoje odtrhnutie od starých tradícií.

Anime je alternatívou hollywoodskeho gýču a európskeho umenia. Až na výnimky sa nesnaží predstierať vysoké ciele. Ďalšou výhodou je, že s pohľadu európskeho a amerického diváka neupadá do klišé. Anime v Japonsku obsiahne spektrum od komerčnej produkcie ( hlavne animované porno a adaptácie videohier) až po intímne experimenty ( Angel's Egg ). Na západe však anime je a zrejme aj navždy zostane niečím exotickým.

Annalee Newitz opisuje anime ako " príbehy neotrávené politickou korektnosťou". Nieje napríklad povinný happy end ( v seriáli Sailor Moon hrdinky po 159 dieloch zomrú) , koniec nemusí byť jednoznačný, deti nemusia byť uchránené pred (brutálnou) smrťou, dobro a zlo nemusia byť jasne oddelené (rovnako je to aj so sexuálnou orientáciou postáv ). Miera násilia prekračuje hranice na aké sme si na západe zvykli a pomocou ktorých sa snažíme zachovať si mienku o kladných hrdinoch. Kreslené príbehy už nie sú určené iba deťom. Dej mnohých diel je často namierený proti výdobytkom modernej techniky, multikulturalizmu a demokratickému zriadeniu. Na druhej strane existujú protipóly plné tolerancie, citlivosti a otvorenosti.

Anime tvorcom umožňuje vytvárať umelé svety, nie sú limitovaní trikovou technikou. Funguje ako náhrada blockbusterov, veľkolepejšia v zmysle efektov a pri tom finančne menej náročná. V porovnaní s Disneym a jeho konkurentmi, ponúkajú anime výborné príbehy, plné nečakaných zvratov,  s dômyselne prepracovanými postavami.

Nadšenie pre anime napomohlo vzniku špecifickému typu konzumenta - otaku. Jedná sa o unikátny fenomén. Samotný pojem má najmenej tri  možnosti použitia.

V prvom rade je otaku jeden zo spôsobov ako a japončine povedať "vy". Pôvodne išlo o veľmi zdvorilostnú formu oslovenia medzi mladými ľuďmi ( ekvivalentom je v angličtine archaické  "thou"). Táto neosobnosť vo vzťahu k druhým ľuďom dala slovu posmešný nádych. Otaku sa premenilo v označenie maniaka, či fanatika do niečoho. Čudáka, nevnímajúceho okolie, venujúceho množstvo času nezmyselným veciam, ktoré mu neprinášajú ani najmenší ekonomický zisk. Otaku sú prevažne muži a chlapci s chorobnou zberateľskou vášňou (filmy, videohry, comicsy,  použité dámske nohavičky ). Opovrhujú fyzickým   kontaktom a telom samotným. Stačí im dvoj rozmerná prezentácia, zvyšok zariadi fantázia. Otaku sú karikatúrou technofilného Japonska, sú to organizmy žijúce výhradne pre, zároveň vďaka médiám.  Sú produktmi novej, super vyspelej, beztriednej spoločnosti a masovej kultúry. Sú deťmi médií a rovnako ako Generácia X pohŕdajú spoločenskou prestížou, odmietajú vyšší  profesionálny štatút.  Bytosti paradoxov, ktoré sa priam fetišisticky kúpu v mori informácií.  V poslednej dobe naberá slovo otaku trošku pozitívnejší význam. Od "vy" sa presúva k "ty" a prispieva k budovaniu novej identity.

Na západe sa (trošku prehnane ) za otaku sami označujú fanúšikovia mangy a anime. Japonský vplyv na euroamerických otaku sa dá prirovnať vplyvu čierneho rapu na bielych mladých mužov, ktorí sa menia v wiggers (white niggers).  Západný otaku je teda druh prestížneho vyvrheľa. Samotné slovo otaku má veľa spoločného s anglickým "nerd" a "geek" a tak neprekvapí, že práve otaku patria k najaktívnejším ľuďom na internete. Dajú sa veľmi jednoducho spoznať podľa toho , že pri komunikácií používajú lineárne emotikony ( smajlíky ).   ^-^ = :-)   Čím dlhšia je čiarka v strede, tým viac sa smejete.

Povedzme si teraz niečo o histórií anime a urobme si základnú predstavu čo anime predstavuje v širšom kontexte

Frederik L. Schodt, jeden z najznámejších odborníkov na japonskú popkultúru, hovorí o tisícročnej tradícií mangy. Zahrňuje do nej všetky prejavy, v ktorých sa objavujú typické motívy, sekvenčnosť obrazov a náznaky vnútorného pohybu.

Zrod modernej mangy sa spája s menom Osamu Tezuka. Tezuka prišiel na konci 40. rokov  s technikou obrazovej dekompresie a dekompozície. V praxi to znamená, že to čo bolo v minulosti vtesnané do jedného obrázku, je teraz rozpracované a rozvedené na niekoľko strán. Tento fakt podnietil zrýchlenie četby. Čitateľove oči plnia funkciu kamery, dodávajú fragmentom pohyb , dynamiku a časovosť. Komiks sa svojimi montážnymi postupmi priblížil k filmu a čoskoro ho začal ovplyvňovať. Husté fázovanie  nesie za následok zvýšenie počtu strán. Väčšina manga komiksov má niekoľko sto strán, obsiahlejšie príbehy nezriedka vyše tisíc. Tezuka sa odvážil priniesť aj temný dej bez šťastného konca. Ako prvý prenikol na západ s animovaným seriálom (Tetsuwan Atomu / Astro Boy , 1963).

Manga je v klasickej podobe monochromatická (používa sa aj zelený, modrý či fialový atrament), číta sa z prava doľava, odzadu dopredu a close upy  sú radené vertikálne (viď obr. prílohu).

Mangu čítajú všetky vekové kategórie, bez ohľadu na sociálne postavenie a pohlavie. Naproti tomu anime bolo vždy určené prevažne mladým ľuďom. Manga má totiž viac žánrov a jednotlivé zošity (bunko) formátu A6, sú veľmi lacné. Najčastejšie sa čítajú v metre a ľudia ich nechajú položené na ľavici. Anime sa pre väčšie finančné náklady sústreďuje na rentabilnejšie námety. Úspešné mangy sa dočkajú aj viazanej, farebnej podoby. Tá je drahá a určená prevažne zberateľom. Obľúbené tituly majú často množstvo neoficiálnych napodobenín nazývaných dojinshi (doujinshi), ktoré sú prezentované na comike- stretnutiach fanúšikov. (v prípade hard core verzií porna, sa práce prezentujú na internete).

História anime sa dá rozdeliť na ranú (predtelevíznu) éru 1917-1962, zrod modernej anime v šesťdesiatych rokoch, zrenie rokov sedemdesiatych (Space Cruiser Yamato 1977), zrelosť osemdesiatych rokov (veľkofilm Akira ) a explóziu vďaka celosvetovému rozšíreniu v deväťdesiatych rokoch. Začiatky sú pozorovateľné už v roku 1913. Fascinovaní filmami Randolpha Braysa, ktoré boli v Japonsku po prvý krát uvedené už v roku 1910, sa japonskí umelci začínajú zaoberať týmto druhom animácie. Priekopníkmi dogy, ako sa tieto filmy nazývali až do roku 1950, boli Seitaro Kitayama, Junichi Kouchi a Oten Shomokawa. Nakoľko anime vzišlo z mangy, je nevyhnutné aspoň stručne naznačiť je vývoj.

Začiatky japonskej kresby sa datujú až do siedmeho storočia. V roku 1935 sa pri reštauračných prácach chrámov v Nare odkryli karikatúry, ktoré znudený robotníci vyryli do stien a do stropu. Prvé papierové svedectvá japonskej kresby pochádzajú z 12. storočia.  Štyri takzvané chojugiga (zvieracie zvitky) biskupa Toba, ukazujú antropomorfizované zvieratá. V 17. storočí  sa mesta Otsu rozšíril akísi boom svetských vyobrazení. Z budhistických amuletov  sa rýchlo vyvinuli obrázky sporo odetých žien, démonov a samurajov. V snahe uspokojiť dopyt dokonca vznikol malý priemysel, ktorý  pomocou primitívnych tlačiarenských postupov produkoval tieto na tisíce.

Počas epochy Edo (1600-1869) sa vytvorila zámožná obchodnícka trieda, ktorá hľadala nové možnosti zábavy a rozptýlenia. Vzrástol dopyt po drevotlači, ktorá bola onedlho produkovaná masovo. Najpopulárnejšou  formou tohto umenia sa nazývalo  ukiyo-e (obrázky plávajúceho sveta). Zobrazovali pamätihodnosti, hviezdy divadla Kabuki a známe historické príbehy a anekdoty, ako aj príbehy erotického, či pornografického štýlu.

Obdivovali ich a inšpirovali sa nimi  známi maliari ako Monet, Van Gogh a Toulouse- Lautrec. V tomto čase  sa už začali objavovať aj predchodcovia modernej mangy. Toba-e a Kibyoshi pozostávali z dvadsiatich a viac strán, ktoré boli zviazané buď drôtom, alebo boli zložené ako harmonika.

Oboje formy boli jednofarebné, kibyoshi však ponúkal dokonalejší, plynulejší príbeh ako toba-e (názov naznačuje spojitosť so zakladateľom chojugigy, biskupa Toba).