|
NÁVRATY: JÁNOŠÍK - SKANZEN NA FILMOVOM PLÁTNE |
NÁVRATY: JÁNOŠÍK - SKANZEN NA FILMOVOM PLÁTNE |
V novej rubrike, ktorú práve spúšťame, vám v niekoľkých článkoch ponúkneme to najzaujímavejšie z histórie slovenskej kinematografie. Postupne vám predstavíme až tridsať, pre tuzemský film výnimočných diel. Začíname ako inak, Jánošíkom, prvým slovenským filmom.
"Film Jánošík z roku 1921 je nesporne najvýznamnejšie filmové dielo historického obdobia slovenskej kinematografie.".(1)
Ako však vlastne mohol na Slovensku vzniknúť hraný, dlhometrážny film a to tri roky po vojne? Iniciatíva sa zrodila u vysťahovalcov v Amerike. V novembri 1920 bola americkými Slovákmi v Chicagu založená Tatra Film Corporation, za účelom nakrúcania filmov v starej vlasti. Jedným z hlavných aktérov vzniku bol Ján Závodný, majiteľ kina. Ten, aby získal peniaze na založenie spoločnosti a následné nakrúcanie filmov bol nútený kino predať. Takto nadobudnuté financie však sotva stačili na založenie spomínanej Tatra Film Corporation. Zvyšok potrebnej sumy sa snažil zarobiť predajom akcií. Postupne získal 30 000 dolárov nutných na nakrúcanie. Výrobou filmu boli poverení Daniel a Jaroslav Siakeľovci. Daniel v Amerike absolvoval kurz leteckej fotografie a spolu s bratom nakrúcal krátke dokumentárne filmy. S produkciou dlhometrážneho hraného filmu však nemal ani jeden z nich skúsenosti.
Nakrúcanie sa rozbehlo začiatkom leta 1921. "Filmový štáb si za stredisko najprv zvolil Martin, ale vysvitlo, že tunajší hotel je príliš drahý. Preto sa usadili v Blatnici, odkiaľ potom vyrážali do okolia" (2). Samotné nakrúcanie sa realizovalo v okolí Blatnice, v blatnickej a gaderskej doline, pri štúrovských vodopádoch, v Necpaloch a Turčianskej Štiavničke. "V Turčianskej Štiavničke sa usídlili v zámku grófa Révaya, od ktorého mali požičané aj pôvodné koče, štvorzáprah a batožinu" (3). Na jeseň sa v pražských štúdiách A-B dokrúcalo niekoľko interiérových scén.
Zaujímavá je aj samotná technická stránka nakrúcania. Film bol totiž snímaný dvoma kamerami rôznych značiek. Jedna kamera bola výrobkom firmy Pathé, druhá firmy Šustek. Za kamerami stáli Daniel Siakeľ a Oldřich Beneš, pričom Siakeľov negatív bol určený pre americký trh a Benešov zostal v Československu. Od začiatku sa totiž počítalo s dvoma verziami.
|
"Jednotlivé zábery sa inscenovali dvakrát, vždy pre každú kameru osobitne. Tak vznikli dve odlišné verzie, ktoré strihali iní strihači "(4). Rozdiely medzi oboma verziami však spôsobili hlavne úpravy verzie určenej pre Ameriku, nakoľko pre zaoceánske publikum bol happy end nevyhnutný. Svoj podiel na diferenciách má aj americká cenzúra, ktorá prikázala vystrihnúť niektoré scény.
Do hlavných úloh boli obsadení divákmi obľúbený Theodor Pištěk ako Jánošík. "Aničku hrala Mária Fábryová, ktorá práve skončila cirkevnú školu v Prešove, avšak rodičia usúdili, že táto úloha je jej vlasteneckou povinnosťou " (5).
Príbeh je podaný v retrospektíve, ako rozprávanie baču skupinke turistov. V samotnom spomínaní sa však vyskytuje spomínanie Anky na Jánošíkov odchod. Ide teda o retrospektívu v retrospektíve. Americkú skúsenosť Siakeľovcov ilustruje aj použitie paralelného deja, spolu s detailmi tvárí hrdinov. Prestrelenie povrazu na ktorom visí pandúr evokuje pocit westernovosti.
Ako som už spomínal, vznikli dve rôzne verzie filmu. "Slovenská verzia filmu sa nezachovala a o tej americkej sa dlhý čas nič nevedelo. Až do roku 1964, keď na Slovensko zavítala najmladšia sestra Jána Závodného, Alžbeta, ktorá prezradila, že jej brat má Jánošíka stále uloženého v garáži " (6). Následne v roku 1970 pricestoval na Slovensko aj sám J. Závodný. V batožine priniesol svoju kópiu filmu, ktorú podaroval Slovenskému filmovému ústavu.
V roku 1975 bol film zreštaurovaný Ivanom Rumanovským, ktorý ho dodatočne ozvučil hudbou Jozefa Malovca. Reštaurácia spočívala vo využití poškodenej kópie a jej doplnením dostupnými výstrižkami z filmu. Použitím za sebou nastrihaných fotografií (v miestach ktoré boli priveľmi poškodené) a participáciou hudby v týchto miestach, sa vytvára dodatočná dynamika. "Kamery mali iné delenie obrázkov a tak sme museli použiť trikovú kopírku. Pôvodná obrazová rýchlosť bola 16 obrázkov za sekundu a my sme ho museli prispôsobiť na 26 obrázkov " (7), spomína Ivan Rumanovský. Autori zasiahli aj do titulkov, pretože boli nespisové, gramaticky nesprávne a pre malú čitateľnosť na obrazovke neprijateľné.
"Film bol pôvodne farebne ladený- kolorovaný. Televízni pracovníci sa však rozhodli pre tónovanie v hnedom odtieni, čím charakteristický a dobový ráz filmu znásobili" (8).
Jánošík sa dočkal ešte niekoľkých spracovaní. V roku 1935 nakrútil režisér Martin Frič prvého zvukového Jánošíka s Paľom Bielikom. Sám Bielik v rokoch 1962-63 nakrúca dvojdielny farebný širokouhlý film s Františkom Kuchtom v hlavnej úlohe. V roku 1975 sa Jánošík dočkal aj kreslenej podoby v prvom slovenskom dlhometrážnom animovanom filme s jánošíkovskou tematikou, Zbojník Jurko ( V. Kubal ).
"Premiéra filmu sa uskutočnila najprv v Žiline 21.novembra 1921 v kine Gran Bio Univerzum, o štyri dni neskôr 25. Novembra 1921 v Prahe zároveň v troch kinách - Minuta, Passage, Central. Americká premiéra bola 1. Decembra 1921 v Atlantic Theatre v Chicagu. Príjmy z distribúcie nepokryli náklady na výrobu filmu a Tatra Film Company už nenakrútila nijaký z ďalších plánovaných titulov" (9). Bol to však dôsledok nízkeho rozpočtu, ktorý znemožnil opatrenie filmu anglickými titulkami a tak sa Jánošík premietal iba Slovákom.
V dnešnej dobe pôsobí film mierne úsmevným dojmom (ako väčšina filmov z tohto obdobia ), čo je však zapríčinené dobovým, teatrálnym a mierne prehnaným herectvom predstaviteľov. "Vo filmovej podobe je to však dielo, na vtedajšiu dobu na vysokej umeleckej úrovni, aj v porovnaní s vrcholným dielom nemého filmu svetovej kinematografie - Krížnik Potemkin. Má dynamickú skladbu s primeranou gradáciou, veľmi dobrý strih" (10)
Vďaka Jánošíkovi sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 bol UNESCOm zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva.
Poznámky:
1. Oživený Jánošík z roku 1921. Národná obroda, 13, 11.1.2002, č.9, str.7
2. Krčmárik, Radovan: Zaviate časom - Jánošíkov návrat. Pravda, 10.01.2002, č.8, str.7
3. Tiršelová, Milka: Nadšenie pre filmové umenie. Slovenská republika, 3, 12.01.1996, č.9, str.7
4. A.G. : Jánošíkovská legenda. Práca, 51, 04.01.1996, č.2, str.1 (TV príloha)
5. Tiršelová, Milka: Nadšenie pre filmové umenie. Slovenská republika, 3, 12.01.1996, č.9, str.7
6. Krčmárik, Radovan: Zaviate časom - Jánošíkov návrat. Pravda, 10.01.2002, č.8, str.7
7. Zima, Marián: Klenoty, ktoré zhltli plamene komunizmu. NSM, 2, 16.01.1996, č.12, str.12 - 13
8. Jablonický, Viliam. Dokončená rekonštrukcia filmu Jánošík. Kinema, 10, 15.09.1981, č. mimoriadne, str.28
9. Macek, Václav/ Paštéková, Jelena. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin : Osveta, 1997. Str. 46
10. Jablonický, Viliam. Dokončená rekonštrukcia filmu Jánošík. Kinema, 10, 15.09.1981, č. mimoriadne, str.28
