KULT: EYES WIDE SHUT

Keď sa mu manželka Alice v marihuanovom omámení zverí so svojou dávnou cudzoložníc­kou túžbou, akoby stál zoči-voči vlastnej práz­dnote nedovoľujúcej mu, aby niekedy túžil a vô­bec preciťoval rovnako existenciálne a vášnivo. Jej prekvapujúca spoveď je preňho nepochopiteľná. Ani nie preto, že zatúžila po inom mužovi, ale pre oduševnenie, s akým sa tomuto iracionálnemu impulzu oddala. („Všetkého by som sa vzdala – teba, Heleny...“) Odhalilo sa, že jeho žena je ľudská bytosť s vnútorným životom, ktorá sa svojmu manželovi akosi nepodobá, vymyká.

Jeho bezprostrednou a jedinou reakciou je tupý, prázdny pohľad. V tejto chvíli sa mu dvojrozmerná existencia natrhla (čiže disponuje akýmsi ďalším miniatúrnym rozmerom), Bill začína vo svojej naleštenosti tápať. Prestáva byť zadefinovaným a vyrovnaným, sebaistotu má akúsi krivo nasadenú, nestabilnú.
Takisto sa láme celý film. Objektívna realita sa začína skresľovať, deformovať na do seba uzavretý svet, podliehajúci vlastným, zvláštne abnormálnym zákonitostiam. Ako jeden dlhý, zničujúci sen, ktorý musí byť dosnívaný až do konca. 

Otupenosť sa Billovi do výrazu vracia vždy, keď si s fascináciou voyéra predstavuje ne­uskutočnenú manželkinu neveru. Myšlienka na Alice, súložiacu s neznámym námorníkom, sa mu stáva obsesiou. Zranená a pomstychtivá mužnosť je katalyzátorom, Bill zrazu vo zvýšenej miere pociťuje blízkosť žien a možných sexuálnych dobrodružstiev. Najskôr je to dcéra práve zosnulého muža, ktorá mu v rozcítení, vyplývajúcom zo situácie, neočakávane vyzná lásku, hoci je zasnúbená (akoby sa v jej motíve do istej miery zopakovalo emocionálne posadnutie, prítomné u Alice). Bezprostredne potom mu cestu skríži prostitútka, neskôr je to nezbedným pohľadom zvádzajúca dcéra majiteľa v scéne z požičovne kostýmov, vyznačujúcej sa absurdne hravou, iracionálnou poetikou sna. Na orgii sa ho promptne ujíma neznáma dobrodinka, za jeho trúfalosť dobrovoľne platiaca životom. Bill sa ocitol v krajine zázrakov, kde naňho za každým rohom čaká nejaké temné, bizarné prekvapenie. 

Z Kubrickovho filmu permanentne vyžaruje programový pocit neurčitosti a znejasnenia, ktorý akoby bol z istého hľadiska v rozpore s relatívne jasne odčítateľným až banálnym príbehom. V podstate ide o moralitu, zaoberajúcu sa hodnotou manželského zväzku, v ktorom partneri po fiktívnych alebo skutočných eskapádach znovu nachádzajú cestu k sebe.

Znejasnenie je prítomné aj v spomenutom pokrivení časopriestoru. Ten sa proti hlavnému hrdinovi spikol. Vymyká sa mu z rúk. Zvodne ho vťahuje do svojich osídiel a zároveň sa správa veľmi spurne.

Absurdnosť reality a jej zobrazenia sa prejavuje hlavne v scéne mysterióznych orgií. Pôsobia ako skarikovaná podoba triviálnej kolektívnej predstavy o takomto type spoločenského vy­žitia. Billovi akoby sa v hlave spojili útržky ko­miksov, nedopozeraných erotických filmov a nezapadli do seba. Namiesto neprehľadne a neorganizovane sa zvíjajúcej masy tiel sme spočiatku svedkami odľudšteného rituálu prísne hierarchizovaného spoločenstva v monumentálne, až sakrálne pôsobiacej sieni. Predstavuje sa nám celkom iný svet, opatrený temným, stredovekým fluidom. Pokračuje výjavmi z priľahlých sál, kde sa odohrávajú oné nerestné sexuálne praktiky stvárané poprepletanými arabeskami tiel. Je to však pohľad na mechanicky sa pohybujúce nemé figuríny, úplne zbavené vášne alebo akéhokoľvek prežívania. Z týchto estetizovaných, dokonale rozmiestnených kom­po­zícii sála nesmierny chlad. A napokon zavrhujúce pohľady zdeformovaných, hrozivých masiek. Kubrick namiesto naturalistického zob­razenia naopak až afektovane štylizuje, bez toho, aby akýkoľvek detail narušil určujúcu atmosféru obrazu. Táto znova dvojrozmerná, vychýlená realita je síce z hľadiska objektívnej skutočnosti málo presvedčivá, ale o to sugestívnejšia.