KLIATBA FILMU?

Čoraz častejšie sa o tom hovorí aj píše. Západná filmová kultúra, najmä tá s prívlastkom komerčná, vraj stráca dych. Vykráda sama seba. Čo sa to deje v mekke komerčného filmu, v Hollywoode?

Najskôr zopár indícií. „V štúdiách sedia samí idioti,“ rozčuľoval sa Sean Connery a ohlásil odchod do filmového dôchodku. Už ho nebavilo pozerať sa, ako ľudia, ktorí nerozumejú filmu, rozkazujú, strihajú a odklepávajú všetko podľa finančných tabuliek. „V súčasnosti sa už nedajú nakrútiť filmy, aké by som chcel robiť,“ sťažoval sa v Prahe oscarový režisér Roman Polanski.

Skôr než označíme oboch pánov za zatrpknutú starú gardu, pozrime sa na ďalší fakt: logické pracovanie so žánrami v systéme „dlhých vĺn“ (teda kým sa komiksu darí, budeme nakrúcať jeden za druhým) sa prehuplo do absurdity. Štúdiá sa nedokážu vymaniť zo zabehaných mechanizmov a bez štipky fantázie ponúkajú v jednom kuse rovnaké filmy.

O to smutnejšie potom pôsobí fakt, že „nové“ platformy ako komiks či PC hry slúžia len na marketingové uvedenie divácky vďačného názvu a vnútro samotného filmu zostáva stále hriešne rovnaké. Keď už prichádza vlna „PC filmov“ (a ona síce pozvoľna, ale naozaj prichádza), je škoda, že zatiaľ nedokáže film obohatiť svojskými formálnymi a obsahovými postupmi. Trebárs subjektívnym pohľadom (Doom) alebo odkazmi na „zlé konce“ a možno i multiplayere a kvázi-interaktivitu. Jednoducho, zdá sa, že Hollywood zamrzol. Vyrába stále to isté a čaká, ako to dopadne.

Fresh blood

Západ a špeciálne Amerika si nezriedka pomohli z krízy vlastných zdrojov prísunom „čerstvej krvi“. Od čias puritánskej lode Mayflower sú americké brehy stálym terčom podnikavcov, ľudí s víziou a s chuťou čosi urobiť.

To isté platí vo filme. Už nejaký ten piatok však pomyselné lode s nákladom invencie nezačínajú plavbu v európskych prístavoch. Súčasná komerčná Európa sa totiž nachádza v ešte horšej kaši ako „veľký brat“ za mlákou. Stačí si všimnúť tie série žánrových klonov, ktoré si (s oneskorením) Európa osvojila.

Zafungovali eroto-tínedžerské komédie série Prci, prci (American Pie)? Vzápätí prišla smršť príbehov o spermiách a panictve v nemeckom, francúzskom a najnovšie aj českom vydaní. Je zbytočné pýtať sa, kde je francúzska dobrodružná dráma alebo kriminálka. Aj Luc Besson chrlí jeden priemerný scenáristický zlepenec za druhým a remeselníci mu ich režírujú. Naozaj, už nejaký ten piatok v amerických filmových prístavoch nikto nečaká na európsku loď. V kurze sú ázijské spoločnosti.

Instantná Ázia

A tu sa odohráva ďalší podvod. Vynikajúce ázijské snímky, ktoré čerpajú z iného kultúrneho prostredia, z iného spektra vnímania a prezentácie citov, zasiahli západného konzumenta ako čerstvý vánok. V širokej škále žánrov od hororu (Oko) cez drsný triler (Old Boy) až po animované filmy (Princezná Mononoke) a vzťahové drámy (Stvorení pre lásku) ukázali, že sa film dá robiť aj inak. Žiaľ, opäť zaúradoval mechanizmus filmovej továrne. Namiesto podpory nových mien a distribuovania zaujímavých „inakostí“ prišiel starý známy koncept prevárania, prefiltrovania, prefabrikácie. Inak povedané, robia sa americké remaky. V oblasti hororu to dopadá striedavo oblačno: remake Kruhu sa na prvýkrát podaril, sám režisér Nakata, autor japonského Kruhu a amerického Kruhu 2, však osobne neuspel.

Ostatné žánre zanechávajú v ústach pachuť instantu na jedno použite. Neviem si predstaviť, ako môže dopadnúť príbeh, ktorého vnútorná esencia stojí na ázijskej mentalite a vnímaní viny (Old Boy) alebo na hraní sa s časovými a spoločenskými následkami (International Affairs) v západnom prostredí a v podaní Keanu Reevesa, Sandry Bullock či kohokoľvek iného... Žiaľ, asi sa zopakuje toľkokrát videný scenár mlynčeka na mäso, ktorý nám nakoniec vo vkusnom obale s ázijskou kaligrafiou predá „le big mac“.

Mnoho tvárí pravdy

Odstrašujúco pôsobí aj výsledok renesancie historického veľkofilmu. Jeho súčasťou bolo znovuobjavenie postupu „history behind legend“. To znamená, že s legendami sa zaobchádza ako s výčnelkom reálnych udalostí. Tento prístup ponúka úžasnú energiu, aká môže vzniknúť pri miešaní fantázie a skutočnosti.

Najmä na poli literatúry už dokázal svoje. Či už sú to príbehy alternatívnych dejín napríklad v podaní výborného Harryho Harrisona (Na západ od raja, Cesta jedného kráľa), alebo „jednohubky“ vychádzajúce z predpokladu, čo by bolo, keby... Ale filmy, ktoré sa pokúsili ísť touto cestou, utrpeli fiasko. Pettersenova Trója bez bohov a Fuquov Kráľ Artuš ako Riman nevychádzali zo zlých predpokladov, a predsa nevyšli. Teraz prichádza aj do našich kníh ex-python Terry Gilliam so svojou víziou života bratov Grimmovcov.

Na rozdiel od predchádzajúcich filmov sa tento aspoň neberie vážne a to je jeho plus. Nie jediné. Na druhej strane, povestné peripetie Gilliamovho nakrúcania tentoraz narástli do obludných rozmerov a hoci je výsledné dielo zaujímavé, svieže a príjemné, zdá sa, že to nie je presne ten film, ktorý chcel Terry Gilliam urobiť. Uvidíme, čo ponúkne DVD vydanie.

Tento strieborný kotúč totiž začína hrať vo filmovom priemysle čoraz zaujímavejšiu úlohu. Už to dávno nie je len „apgrejdovaná véháeska“. Popri kvalitnom obraze, ktorý odoláva zubu času, sú DVD stále viac vyhľadávané pre obsah, ktorý rozširuje zážitok z filmu. Rôzne komentáre, making off, zaujímavé pohľady do kuchyne tvorcov – to všetko je súčasťou biznisu a fanúšikovia sú schopní presedieť pri týchto materiáloch hodiny. Zlomom v tomto smere bol Peter Jackson a jeho prsteňová trilógia. Jej špeciálne edície boli také nadupané špeciálnymi materiálmi, že ľuďom s Prsteňom v duši predĺžili pobyt v Stredozemi o desiatky hodín.

Budúcnosť DVD a jeho konkurencia voči kinu spočíva však najmä v tom, že ponúka možnosť vidieť iný film. Písmenká S.E. (special edition) či často používaný výraz „director’s cut“ sú pri režiséroch s víziou šancou ukázať divákom film tak, ako ho naozaj chceli urobiť. Bez ohľadu na námietky marketérov, krik producentov a prísne zovreté pery šéfov štúdií. Nejde len o vymazané scény, ktoré sú pri väčšine filmov skôr rutinným doplnkom, ale o zlomové sekvencie, ktoré menia charakter filmu. Skúste si porovnať Cameronov Abbys z kina a z DVD, Fincherovho Votrelca 3 alebo na DVD o hodinu(!) dlhší Návrat Kráľa. Dĺžka pritom nie je jediný atribút. Spomeňme ešte možnosť alternatívnych koncov (nech žije Blade Runner) a zisťujeme, že film môže mať viacero tvárí jednej pravdy. Tvorivosť našla exil v dátach DVD a to je v mnohých prípadoch dobré znamenie. Aspoň kým sa nezlomí kliatba komerčného filmu.