POMSTA JE SLADKÁ ...

Preto najlepšie fungujú tie RM, obsahujúce hrdinu, vedomého si, že je prekliaty. Že už nič nebude také, aké bolo predtým. Počíta s možnosťou, že cestu krvavej odplaty neprežije. Preto pre mňa jeden z najlepších RM je Muž v ohni s fantastickým Denzelom Washingtonom v hlavnej úlohe a paradoxne znova v réžii Tonyho Scotta. Od svojho prvého RM sa veľa naučil a naviac sa už v roku 2004 nachádza v pozícii režiséra, nemajúceho dôvod  nakrúcať mládeži prístupné filmy. Pochopil, čo si látka vyžaduje. Bolesť. Nie len duševnú, ale aj fyzickú. Krutú, nefalšovanú túžbu po bolesti tých, ktorí ju sami šírili (pre peniaze, veď únosy a následné vydierania sú všade po svete výhodné kšefty). Jeho film je rozdelený na dve polovice. V tej prvej sa spoznávame so samotárskym vlkom Creasym, ako si pomaly ale isto buduje vzťah so svojou malou „klientkou“ (Dakota Fanningová). Vo chvíli, kedy ju unesú a jeho takmer pripravia o život a vo chvíli, kedy klasické metódy (polícia) zlyhajú a je pravdepodobné, že dievčatko je už dávno po smrti, sa Crasey mení v nemilosrdného zabijaka každého, kto mal čo i len maličký podiel na únose. V brutálnej ostrej jazde nie je núdza o lahôdky ako sú „Pobozkaj si prsty na rozlúčku“ alebo „V zadku máš odistenú bombu“. Zločincov žiadne milosrdné a nerealistické) odpúšťanie nečaká.

Určite nie som jediný, kto miluje Vranu. Začiatkom 80. rokov sa „stratený“ James O´Barr „našiel“ vďaka láske svojho života. Tehotnú snúbenicu však stratil pri nezmyselnej nehode zavinenej cudzou osobou. O´Barr nebol ďaleko od samovraždy, napokon však zvolil iný druh liečby. Začal pracovať na príbehu o zavraždenom rockovom spevákovi Ericovi Dravenovi, o jeho znásilnenej a zavraždenej láske, o tom, ako mýtická vrana do roka a do dňa vráti dočasne jeho nepokojnú dušu späť do nášho upršaného sveta. Komixový román, Jamesom písaný a kreslený takmer desať rokov, sa dočkal dôstojnej filmovej adaptácie, zrodenej v krvi (predstaviteľ hlavnej úlohy zomrel počas nakrúcania za dodnes neuspokojivo objasnenej nehody). Voľné pokračovania sa nevydarili, pôvodné dielo je ale už klasika. Paradoxne, viac ako pomerne rutinne nakrútené akčné pasáže (ústredný gauner - démonický Wincott - sa na samotnom akte vraždy nepodieľal...), fungovali skôr melancholické pasáže s hrdinom masochisticky spomínajúcim na chvíle nenávratného šťastia.

Cestou nekompromisnej pomsty sa vydala aj Uma Thurmanová vo filme Kill Bill. QT síce rozprával aj o iných veciach (napríklad o tom, že nie je dobrý nápad hrabať sa v kufríku plnom peňazí), ale v samotnom jadre sa jedná o RM. Zaujímavé je finálne zúčtovanie. Kým ho neuvidíte na vlastné oči, ťažko budete veriť, že dialóg a zopár ledabolých mávnutí mečom v sede môže byť plnohodnotnejším vyvrcholením, ako pekelná akčná scéna so spomalenými zábermi. QT v praxi ukázal, že pomsta je najťažšia v prípade, že vás k nej prinútil, t.j. že vám ublížil, niekto blízky. Ostatne, je známa vec, že úhlavní nepriatelia často v minulosti bývali najlepšími kamarátmi.

Ak je niekto ešte dokonalejším príkladom kvalitného filmu o pomste, je to kontroverzný francúzsky šok Gaspara Noéa Zvrátený (Irréversible). Nechcem sa vyjadrovať k tomu, aký je film samotný, sto ľudí, sto chutí. Ale ako RM nemá chybu. Okamžite po zločine vyráža manžel s kamarátom do ulíc. Kým kamarát sa ho snaží behom nervy drásajúceho pochodu upokojiť, on sám myslí iba na jedno. Ako sa ich púť skončí? To sme v chronologicky prevrátenom mementovskom rozprávaní videli na samom začiatku s drastickou scénou s hasiacim prístrojom. 

Ex-agentovi Jasonovi Bourneovi (Matt Damon) vo vlastnom aute zastrelia v rámci špinavých vládnych aj nevládnych machinácií lásku jeho života. Bournov mýtus bol síce v prvom rade napínavou akčnou špionážou, pohnútky hrdinu ale boli čisto osobné. Neišlo mu o to, aby očistil svoje meno (niekto tajomný naňho narafičil zločin). Išlo mu o polapenie tých, čo mali prsty v smrti jeho milovanej. Po úspešnom minulom dieli sa utiahol pred svetom a chcel mať už iba pokoj. Minulosť sa ale skôr či neskôr napokon aj tak vždy vráti.

A keď už sme na úvod spomenuli Monte Christa, nemalú inšpiráciu v jeho príbehu nachádzajú aj tragickí hrdinovia príbehu Barryho Levinsona Spáči (1996). Ako malí spôsobili nešťastnú nehodu a dostali sa do polepšovne. Tu si ich niekoľko mesiacov podával pedofilný sadistický dozorca (Kevin Bacon). Toho keď už ako dospelí dvaja z nich stretli, bez ľútosti ho zavraždili. Ich obhajoby sa ujíma ďalší z nich (Brad Pitt) aj s pomocou štvrtého (Jason Patric). Beztak strhujúci film je o to silnejší, že Lorenzo Carcattera svoju románovú predlohu napísal podľa na vlastnej koži zažitých a prežitých udalostí. Držíme palce  kamarátom, ktorí si pomstu síce zaslúžia, ale zároveň sa jej dočkajú len ak porušia zákony a budú klamať (do svojho plánu dokonca pripletú aj kňaza)...

Zriedkavejšie sú filmy, kde sa hrdina mstí za to, že ho niekto podrazil (Helgelandova Odplata, Lúpež po taliansky). Tieto filmy fungujú ako napínavé akčné filmy, neobsahujú však hlbšie emócie. Našťastie sa dalo rozpoznať, že išlo o zámer. Preto by som ich sem každopádne radšej  nezaťahoval. A aj keď sa malá Mathilda mstí skorumpovanému, zdrogovanému fízlovi (Gary Oldman) za vyvraždenie rodiny (vlastne iba brata), v Bessonovej lahôdke Léon ide v samotnom jadre o príbeh úplne iného razenia.

Pomsta prenikla aj do hororov. Vrah zo zlátaniny Valentín sa mstil za to, že ho na škole baby odmietali. Niektorí vrahovia sa so zlom v duši už narodili (Michael Myers). Väčšina sa k nemu ale musela tvrdo dopracovať. Freda Kruegera Springwoodčania upália (iste, vraždil im deti, ale o to tu teraz nejde), Jason Voorhees sa utopil pri Krištáľovom jazere kvôli nezodpovedným vedúcim tábora. Samara / Sadako zase dávala prostredníctvom prekliatej „vé há es ky“ najavo pravdu o svojej mokrej smrti, aj keď sa mstila aj nevinným ľuďom. Pomsta hrá  aj v sérii Vreskot, predovšetkým v divadelnom finále dvojky. Zaujímavej pomsty sa dočkajú hrdinovia nízkorozpočtového Cabin Fever. Doplatia na to, ako sa správali k dedinčanom predtým, než sami začali potrebovať ich pomoc. Je ale pravdepodobné, že dedinčania by sa ich pokúsili odkrágľovať aj bez provokácie. V hororoch sa obete mstia často náhodným ľuďom (séria Grudge); patria sem hlavne duchariny (aj keď chlapca zo Šiesteho zmyslu duchovia nenavštevujú aby mu ubližovali, ale žiadajú pomoc). O pomstu ide aj Bladeovi. Nejde mu o nejaké trápne dobro ľudstva; vraždením upírov si iba rieši vlastné mindráky zo svojej „obojakosti“. Prevrátením pravidiel je Williamsonova vyvražďovačka Viem, čo ste robili minulé leto (jej tragický sequel ponechajte stranou). Tu sme síce držali palce krásnym hrdinom v čele s Jennifer Love Hewittovou, ale, preboha, vari si ten rybár svoju pomstu nezaslúžil??

Pomsta kráča naprieč žánrami. Je aj v komixoch. V poslednom čase bol vydareným RM Batman začína. Chlapcovi pred očami zavraždia rodičov a keď to spojíme s jeho panickým strachom z netopierov, musí nám z toho vyjsť fakt, že z dotyčného proste nemôže vyrásť zdravý jedinec. Aj keď je vrah po smrti, v Bruceovi zostáva trpká pachuť z nespravodlivosti, byrokracie, skorumpovanosti. Ale Liga tieňov dokazuje, že Bruce ešte nie je ten najextrémnejší prípad. Celkovo u batmanoviek ako takých ale nejde o klasické RM... Komixy sú vôbec preplnené pomstou, množstvo hrdinov (a gaunerov) na svoju cestu nastúpi nie ani tak kvôli všelijakým špeciálnym schopnostiam, ale preto, lebo pocítili nespravodlivosť tohto sveta. Často krát im niekoho zavraždili (Peter Parker & strýko Ben, Daredevil & otec). V dobrom komixe sa hranice medzi dobrom a Zlom stierajú. Magneto sa bojí, že ľudstvo zopakuje koncentračné tábory a aj na prvý pohľad zlý generál Stryker  koná v rámci možností ospravedlniteľne. Bol predsa milujúcim otcom.

Keď už sme u Nolana, nedá nám nespomenúť Memento. Aj keď bolo aj o iných veciach (láske, chorobe, drogách), potetovanému Leonardovi (Guy Pearce) išlo hlavne o pomstu. A to aj s plným vedomím toho, že na ňu po pohár minútach zabudne. Niektoré veci si zaslúžia byť pomstené. A nemusí to byť práve životná láska. Ale napríklad aj prsty. Smejete sa? Willem Dafoe sa v Anglickom pacientovi nesmial. A že aj „neškodná“ šikana môže mať katastrofálne následky nielen pre tých, čo šikanovali, ale pre celé mestečko, napísal už v 70. rokoch Stephen King vo svojej prvotine Carrie a režisér Brian DePalma tomu zostal počas filmovej adaptácie verný.

Ani martial laws sa nevyhlo pomste. Dopustí sa jej aj legendárny Bruce Lee. Kvôli pomste svojho učiteľa v Pästi plnej hnevu (1972) zájde tak ďaleko, že do toho zapletie celú svoju školu. Tá je síce viac-menej kvôli jeho hnevu a tvrdohlavosti  v podstate vyvraždená, svojskou satisfakciou má ale asi byť zrejme to, že hrdina na konci, keď už je robota dokončená, prijme zodpovednosť v scéne, ktorú neskôr tak pekne ukradla šarmantná dvojka Cassidy & Kid. Za zmienku stojí aj našu dnešné tému výborne charakterizujúca hláška o tom, že tam, kde nie je spravodlivosť, tam je hnev.

O pomste sa rád s divákmi baví aj Bruce Willis. Ten ale v Smrtonosnej pasci 3 nebol tým, kto sa mstí. Charizmatický brat gaunera jednotky Jeremy Irons síce chce v New Yorku zbohatnúť, ale popri tom sa aj pomstiť. Veľké akčné filmy by som sem nezaťahoval, a Howardove skvelé Výkupné je skôr o únosoch, ale vo chvíli, kedy hrdina (Mel Gibson) dostane syna do svojich rúk, neodpustí rafinovanému únoscovi NIČ. Gibson však už v roku 1993 ukázal, že pomsta nie je vždy nutná; jeho Muž bez tváre má dostatok príležitostí premeniť xenofóbne mestečko v mestečko krviprelievania. Ale jeho režijný debut je samozrejme citlivou melodrámou, nie hororom. O pomste je v podstate aj Zorrova maska, kde sú hneď dvaja hrdinovia a obaja sa mstia; jednému zabili brata, druhému manželku. Motív pomsty nie je vzdialený ani Arnoldovi Schwarzeneggerovi. Kým v Komande je to ešte o záchrane, v Collateral Damage má už rodinu kvôli teroristickému útoku  mŕtvu a to, čo robí, je už len aktom pomsty. A že sa mu neoplatí vraždiť príbuzných dokázal už vo svojich začiatkoch, keď ako Barbar Conan (1982) vystrašil dokonca aj démonického Jamesa Earla Jonesa. Rodinu dávno pred Arniem mstil už klasik  Charles Bronson rolou Paula Kerseya. Aj keď v jeho sérii Prianie smrti, započatej ešte v roku 1974 (posledný diel, Prianie smrti 5 Allana A. Goldsteina, vzniklo 1994, deväť rokov pred hercovou smrťou), bolo postupne takmer až komické, že mu v každej časti zavraždia niekoho blízkeho a on sa len mstí a mstí a mstí... ale prosím vás!