QUO VADIS OSCAR?

Vráťme sa však k filmom a to priamo k hlavnej kategórii, ktorej výsledky ako jediné v tomto roku neodzrkadlili tlak médií a množstva iných ocenení favorizovaných diel. Zhrňme si základné témy pätice nominovaných filmov: homosexualita, rasová problematika, vyrovnávanie sa s minulosťou, terorizmus ako jednoznačný ťah na bránku a silná životopisná dráma. K vymenovaniu uvedených tém sa vyjadril aj sám hlavný moderátor Jon Stewart, keď ironicky konštatoval, že je zrejmý divácky záujem hľadať v kinách hlavne útek zo skutočného sveta. Najviac pozornosti sa ušlo šikovne načasovanej problematike homosexuality vo filme Skrotená hora (Brokeback Mountain). Až 8 nominácii si tak vyslúžila snímka taiwanského režiséra Ang Leeho (Tiger a drak) a bola výrazným favoritom. Na druhú pozíciu sa dostala Spielbergova téma terorizmu inšpirovaná skutočnými udalosťami – Mníchov (Munich) a s 5 nomináciami čakala na zaslúžený úspech. Všetko však dopadlo úplne inak.

Ešte pred samotným slávnostným večerom sa viedli zaujímavé diskusie okolo prípadného víťaza hlavnej kategórie a zároveň o rozhodnutí celej akadémie (kategória film roka je jediná, o ktorej rozhoduje každý člen akadémie). Ak by sa víťazom stal hlavný favorit Skrotená hora, spustili by sa pravdepodobne nekonečné diskusie o „hranej“ a umelej progresívnosti prevažne starších a zásadových akademikov a snahe udeliť ocenenie viac za tematickú invenčnosť, ako za filmové kvality. V prípade ocenenia Spielbergovho Mníchova, je téma diskusii jasná – opäť akadémia ocenila film, svojou témou jasne ašpirujúci na zisk Oscara. Žiadne z týchto diskusii ale nenastanú a akadémia si môže vydýchnuť. Oscara si totiž odniesli tvorcovia naratívne premyslenej, nízkorozpočtovej (6 miliónov dolárov) drámy Crash a priznám sa, že napriek tomu, že na Slovensku bolo v okamihu vyhlasovania držiteľa poslednej zlatej sošky štvrť na šesť ráno, spadla mi spolu s vyhlasovateľom Jackom Nicholsonom sánka a myslím, že tvorcom oceneného filmu sa doteraz nevrátila do pôvodnej polohy.

Na otázku z názvu textu by som veľmi rád odpovedal už teraz, ale myslím, že nový pohľad akadémie sa jasnejšie vyprofiluje v budúcich ročníkoch. Mám však pocit, že nový trend v oceňovaní v snahe vyhnúť sa kritike, nemusí byť vždy tou najlepšou voľbou. Po filmárskej stránke si podľa mňa hlavné ocenenie zaslúžil príklad tzv. nového Hollywoodu Mníchov, inak povedané aj návrat Stevena Spielberga medzi režisérsku špičku. V dôsledku novej oscarovskej politiky však Mníchov nepremenil ani jednu z piatich nominácii, rovnako ako film Georgea Clooneyho – Dobrú noc a veľa šťastia (Good Night and Good Luck) nominovaný v šiestich kategóriách. Quo Vadis Oscar? O rok uvidíme...