ELI VS. ROB VS. AJA

ELI VS. ROB VS. AJA

článok



ÚVOD

V Amerike dlho nič. Fakt dlho nič. Len staré pneumatiky, ktoré mali svoju najväčšiu slávu za sebou už začiatkom deväťdesiatych rokov. Wes Craven ako tak ožil ostrou slasher trilógiou Scream, Carpenter sa potácal od béčka (Upíri) k céčku (Duchovia Marsu), Miner nakrútil famózny H20 aby hneď nato zostal sám stáť v kúte Jazerom - nepochopenou hororovou komédiou o obrovskom krokodílovi z pera chlapíka, ktorý napísal Ally McBealovú. Cunningham sa pre istotu vyparil skoro úplne a Tobe Hooper bol už iba tieňom chlapíka, ktorý nakrútil Texaský masaker motorovou pílou (ďalej TCM) a Poltergeista.

Iste, občas sa objavila nová tvár, napríklad dovtedajší Wesov strihač Patrick Lussier, ale ak mal byť jeho moderný Dracula 2000 hororovou posilou, potom spánombohom. Jim Winorsky (Ghoulies IV, Varan vs. Kobra a ďalšie klasiky) s Uwe Bollom (jeden názov stačí: House of the Dead) pobavili iba divákov, ktorí majú napozeraných toľko hororov, že dokážu oceniť aj takéto žalostne zábavné snímky.

Upadá donedávna populárna vlna remakov japonských (Kruh, Nenávisť, Temná vody) alebo amerických (Úsvit mŕtvych, TCM, Múzeum voskových figurín, The Amytiville Horror, Hmla) a nostalgické obzretie za atmosférou starších krvákov začína a končí u sympatického lesného béčka Wrong Turn. Nie príliš životaschopné je oživovanie staromódnych prístupov (Hra na schovávačku, Kľúč), postáv (AvP, Underworldy, Krajina mŕtvych) a vtákovín pre dvanásťročných chlapcov (Resident Evil, Doom). Americký horor osciloval medzi „skazeným“ gore (Nezvratné osudy) a serióznosťou (shyamalanovky, V moci diabla, História násilia). Najlepšie hororové kúsky ponúka nezávislá americká scéna (Smrť prichádza v bielomHnev duší) a Európa (El Spinazo del Diablo, Sanatórium, Temnota, Metro, Pád do tmy, Shaun of the Dead) s Austrália  (Wolf Creek) a Ruskom (Nočná hliadka). Tento text ale bude o Veľkom Tresku, ktorý zrodil Troch svätých expertov na exploitation - Američanov Eliho Rotha & Roba Zombieho a Francúza Alexandra Aju. 

Eli vs. Rob vs. Aja

PREDSTAVUJEME VÁM...

Eli Roth (*1972), ktorému odbornejšie filmové kruhy nadávajú do amatérskych sopliakov, sa netají tým, ako od detstva (t.j. pred pár rokmi) miluje horory všetkého druhu. V rozhovoroch vystupuje ako maximálne zažraný horor-fan a plače dojatím, že sa živí tým, čo ho baví. Režijne debutoval Smrtonosným výletom (Cabin Fever - 2002), v ktorom  vsadil na to, čo sa preňho v budúcnosti stáva typické: takmer nulovú prácu s postavami, zato silnú s atmosférou a naturalisticky zobrazeným násilím. Práve v posledne menovanom sa páni Eli, Rob a Aja  vyžívajú a najmä ním sa v poslednej dobe takom sterilnom žánri preslávili. Vysokú neprístupnosť od MPAA sú ochotní akceptovať za cenu toho, že  ich filmy budú presne také tvrdé a nekompromisné, aké ich chcú mať. Tí traja sú proste „iní“... ale pritom sami sebou (na tejto nimi zdvihnutej vlne explicitného násilia plávajú tvorcovia Saw).

Eliho Cabin Fever, nová verzia Raimiho chatového Evil Dead, zaujal pekným lesom a hnusným mäso rozožierajúcim vírusom. V počte sprostých slov Eliho tromfol až Rob (naopak, Aja zostáva v tomto smere slušným chlapcom) a keby vám nestačili fyzické prejavy vírusu (holenie nôh), užite si chvíľu, kedy proti drzým tínedžerom vyštartujú, ako na lov škodnej, miestni sedliaci. Kým v bežných slasheroch viete odhadnúť, ktorá titulná hrdinka  a filmový maniak-panic  prežijú, vo filmoch týchto troch chlapíkov vám to vyjde, ak si tipnete, že skoro nikto.

Eli svoju povesť vychádzajúcej hviezdičky potvrdil kontroverzným „slovenským exploitationom“ Hostel (Hostel - 2005). Iste, postavy opäť o ničom a reálie, v ktorých sa dej odohrával, v tom lepšom prípade stáli za pobavený (tolerantný) úsmev, ale atmosféra opäť pôsobivá, miestami až vyložene útočiaca na divákove nervy (a nielen Michalom Davidom, ako hovoria zlé hlasy). Hoci sa Eli nebránil násilnostiam (a sexu), množstvo z nich bolo viac ukrytých ako ukázaných (ak nepočítame oko) a to vďaka dobrej práci so zvukovými efektmi, kamerou a strihom. Eli je v kurze, jeho filmy majú gule, ľudia na ne chodia a nech už si o nich myslia čokoľvek, ľahostajné im nie sú.

Vlasatý hudobník Rob Zombie (*1966) debutoval Domom tisícich mŕtvol (House of 1000 Corpses - 2003). Skúsení hororoví fanúšikovia hovoria, že sa mýlili, keď Roba ako filmára spočiatku odpísali. Priznávajú, že jeho príbehom o šialenej texaskej rodine masových vrahov (plus nezabudnuteľnom klaunovi, kapitánovi Spauldingovi) prišli na chuť až po pozretí  dvojky (Vyvrženci z pekla), po stránke scenára (obidva diely si sám napísal) neobyčajne kvalitnej a rovnako tak nakrútenej a zahranej.

Parížan Alexandre Aja (*1978) je z nich najschopnejší, čo sa týka príbehu (Eliho príbehy vlastne ani nemajú poriadny scenár a Rob jednoduchý dej komplikuje vskutku osobitým vizuálnym stvárnením) a práce s postavami. Jeho filmy sú síce unikátne i po stránke zobrazenia násilia (kultové scény Likvidácia rodiny na dedinskej chalupe, Útok na karavan), ale fungujú i po psychologickej stránke. Mnohým Alexander zamotal hlavy rozuzlením Noci s nabrúsenou britvou (Haute Tension - 2003) do takej miery, že o ňom doteraz premýšľajú. Aja má, rovnako ako Rob s Elim, cit pre vizuál, ale uňho vyzerajú jednotlivé obrázky rovnako desivo, no na rozdiel od halucinogénneho Roba a priamočiareho a po vizuálnej stránke „ťažkého“ Eliho by ste si niektoré hneď zarámovali a zavesili nad posteľ; dýchajú atmosférou. Teraz do našich kín po ováciách zo zahraničia zavítali Hory majú oči a podľa všetkého sa je na čo tešiť.

Eli vs. Rob vs. Aja

POĎME NA TO KONKRÉTNEJŠIE

Eliho kladné postavy nestoja za nič a záporné sa len mihnú (retardovaný karatista a anonymní sedliaci alebo vlakový cestujúci a „mäsiar“). Alexandra zaujímajú rovnako kladné ako záporné a nervy drásajúci stret týchto dvoch svetov. A Rob sa špecializuje na Zlo, ktorému nie že ani tak drží palce, ale príbeh skrátka rozpráva z pohľadu šialenej rodiny. V (dospelejšom) pokračovaní Domu tisícich mŕtvol, absolútne skazenej  zvrhlej road movie Vyvrženci z pekla, sa príbeh dočká zaujímavého obratu. V centre diania je stále táto rodina (mínus pár kusov, ktoré sú zastrelené alebo polapené a terorizované v cele, plus kapitán Spaulding), ale po jej stopách vyráža iné Zlo – šerif natoľko chorý túžbou po pomste za v minulom dieli zabitého brata, že sa sám stáva príšerou, ktorá odmieta rozpoznávať hranice, kam až môže zájsť zo svojej pozície ochrancu zákona. Fireflyovci vedia, kam ich cesta Zla a násilia zavedie a sú s tým zmierení a dokonca to berú ako normálnu súčasť života (keď si priznáte, že ste gay, tiež máte ľahší život - viete, kto ste a čo chcete). Šerif nerozmýšľa nad tým, čo bude,  až dokoná pomstu, na ktorú má prichystanú pištoľ, ale nie srdce.

Dvojka (zbavená psychedelických predelov a Doktora Satana) je rovnocenným a plnohodnotným pokračovaním príbehov dobre známej rodiny a ponúka satisfakciu za nevinné obete zminula. Vyvrcholením Vyvržencov (The Devil´s Rejects – 2005) je scéna, kedy čoraz psychopatickejší šerif Wydell (skvelý William Forsythe) polapí utečencov a dlhé minúty ich mučí v ich vlastnom príbytku... užíva si to – a  my s ním. Strany sa menia, z lovca sa stáva ako zviera trpiaca obeť.

Rob Zombie svoje filmy nedáva zadarmo a je až do takej miery „sám sebou“ (uhrančivo šialený?), že je mu už vyložene jedno, čo si kto o ňom a jeho diele pomyslí (podobne ako jeho kolegom, ani jemu ale nemožno uprieť, že jeho filmy sú po technickej stránke brilantné). S o to väčším obdivom a vernosťou k nemu vzhliadajú jeho čoraz početnejší fanúšikovia. U Roba je úspech, ktorý medzi hororovými fanúšikmi dosiahol, najzaslúženejší  spomedzi Eliho a Aju, pretože vo svojich filmoch ide, čo sa týka drsného násilia a pekelnej atmosféry, ďaleko, pre mnohých až za hranice únosnosti. Ale verí si – a to robí umelca umelcom. Jeho filmy sa ale na rozdiel od Hostelu, HôrHauntu do našich kín neprebojovali. Na to boli príliš „iné“.

Kladné postavy sú v Robovom Dome púhymi rekvizitami, vďaka (no, vďaka)  ktorých navštívime jednu texaskú famíliu a vo Vyvržencoch sa občas mihla upratovačka a banda hipíkov, ale ich zmysle v príbehu bol podružný. Rob skrátka miluje Zlo (ostatne, zaujíma sa o Charlesa Mansona). Naopak, francúzsky zajačik Aja miluje Zlo (mutanti, ľahko prehliadnuteľný sérový vrah v rozheganej dodávke, overale a šiltovke v podaní Philippea Nahona), ale i trpiace Dobro. Po tom, čo režisér ukojí krvilačnosť divákov fest krvavou likvidáciou zbytočných postáv (v slasheroch by si scenáristi neodvolili zabiť tri postavy a jedného psa behom jednej vyhladzovacej akcie domu), nechá priestor tým pár kladným, ktoré prežili, aby ukázali, čo je v nich. Menej postáv, zato väčší priestor na psychologickú stránku s nimi. Na krátko ostrihaná, masturbujúca bisexuálka sa pod vplyvom strašných udalostí mení na ostrú prenasledovateľku zabijaka s britvou, ktorý uniesol jej najlepšiu kamarátku a v budúcnosti možno potencionálnu partnerku. Premena tichej myši na bojovníka je prítomná i v Alexandreovom ďalšom kúsku, hite o horách, ktoré majú oči.

Eli vs. Rob vs. Aja

SPOLOČNÉ ZNAKY

Trojica Eli & Rob & Aja miluje  hororovú minulosť,  hlavne pôvodný TCM, kedy nič netušiaci (a nezaujímaví) mestskí tínedžeri neuvážlivo vstupujú do dedinského „iného“ a „cudzieho“ sveta, v ktorom nie sú doma a teda nevedia, čo všetko im v ňom hrozí. Rob Zombie dokonca neváha dej umiestniť do 70. rokov a prihodiť starý dom na samote, čudnú rodinu, večeru a stopárku! Aja až tak do minulosti nepozerá, ak nepočítame ten „detail“, že jeho Hory majú oči (The Hills Have Eyes - 2005) sú remakom Cravenovho hororu z roku 1977, t.j. z doby, kedy mladí nahnevaní americkí režiséri terorizovali nepokojnú Ameriku, zmietanú politickými a vojnovými nepokojmi, svojimi neutešenými a surovými trilermi / horormi. Príbehy Eliho, Aju a Zombieho sú plné tínedžerov, ktorí doplatia na svoju ľahkovážnosť. Na strane druhej, naozaj sa dopustili niečoho zlého? Decká v Dome len chceli vidieť miestnu hororovú atrakciu a Američania s jedným Islanďanom si len na Slovensku chceli užiť krásnych a lacných dievčat (niektorých predstava lacných Sloveniek zrejme urazila viac, ako absencia Polusu).

Všetci traja si užívajú explicitné mučenie obetí (= psychické mučenie divákov), ale kým u Eliho je násilie nechutné a u Roba zábavné, u Aju bolí. Likvidácia rodiny (pes, decko... všetko jedno) a prepadnutie karavanu sú nakrútené strašidelne, mrazivo, úchvatne, cítime strach, fyzickú bolesť obetí a do neznesiteľne vystupňovanú beznádej. Ako býva v žánri zvykom, muži spravodlivosti do deja zasahujú minimálne a keby náhodou chceli viac, Zlo si ich nájde a bez mihnutia oka fyzicky zlikviduje. Čestnou ale o to pôsobivejšou výnimkou je šerif Wydell vo Vyvržencoch, ktorý nieje podporná úloha ale stáva sa hlavným stopárskym psiskom záporných hrdinov. Otázkou je, či je horšie čistokrvné Zlo, alebo človek, ktorý sa naňho len hrá a nevie, že si nezahráva s Diablom, ale Diabol s ním.

Ďalším rozpoznávacím spoločným znakom je budovanie atmosféry. Väčšinou všetkým trom trvá cirka polovicu minutáže, kým vypukne pozemské peklo. Čas predtým vyplňujú budovaním (alebo aspoň snahou o budovanie) vzťahov medzi postavami a postáv samotných. Niekomu sa to darí viac (Aja), niekomu menej (Eli) a Rob to má tak akosi celé kúzelne na háku. V druhej polovici ale už prepukne právoplatný teror natoľko obnažený, že ak ste si dovtedy priali, aby to režisér konečne rozbalil, už po prvej scéne lynčovania si prajete, aby to hneď a zaraz zabalil. Niečo také by ale nefungovalo, keby bol dej predtým úplne o ničom, detto postavy a atmosféra.

U Eliho a Aju trpí bezmocná obeť ako nejaké prašivé psisko, ale ak sa jej podarí prežiť, stáva sa predátorom dýchajúcim pre deštruktívnu pomstu. Jedna z postáv po úteku zo slovenského hostelu nájde svoju Nemesis na stanici a drasticky sa jej pomstí (v pôvodnej verzii si to odnieslo dieťa). Kým u Eliho je prerod z obete na lovca prítomný len v závere Hostelu (v Cabin Fever tínedžeri nemajú šancu), mainstreamovejší Aja má dávno jasno v tom, že zvrhlí sadisti si nezaslúžia taký jemný trest, ako je zatknutie políciou (konečne to niekto pochopil!). Jeho hrdinovia bojujú a za pochodu sa z nich stávajú odolní, životom otrieskaní bitkári, pre ktorých je až smrť Zla vykúpením.

ZÁVEROM

Že bizarní ale nebojácni filmári, o ktorých sme sa dnes bavili, nie sú lacní hlupáčikovia (aj keď ich po vizuálnej stránke strhujúce snímky lacné čo do rozpočtu, sú), dokazuje pohľad do budúcnosti. Aja suverénne kašle na stávku na istotu v podobe Hory majú oči 2, každým ďalším filmom je úspešnejší a buduje si povesť čoraz zaujímavejšieho hororového režiséra, na ktorého (na rozdiel od drastického čudáka Roba a jemne infantilného Eliho) chodia aj „normálni“ diváci, ktorí sa chcú proste len báť. Eli sa síce sequelom nevyhýba (Hostel 2 by rád nakrútil sčasti na Slovensku), ale popritom má rozpracovaných toľko projektov (napr. kingovka Cell), až je otázne, koľko z toho je kačíc. S do ďalších projektov sa naslepo nevrhajúcim Robom sa zatiaľ striedavo spája a nespája remake Carpyho klasiky Halloween. Režírujúci hudobník vyhlásil, že originál si váži príliš na to, aby urobil bežný remake; nakrúti (ak vôbec) skôr vlastnú verziu. Nedá  sa povedať, kto z nich je najlepší. Každý je iný a táto pestrosť je veľmi svieža a uvidíme, kde všade nás ešte v budúcnosti Eli, Rob a Alexandre zavedú. 

 


autor Ivan Kučera 16.8.2006
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 50476
02 |
návšt. 11232
03 |
návšt. 6387
04 |
návšt. 5029
05 |
návšt. 4829
06 |
návšt. 3812
07 |
návšt. 4039
08 |
návšt. 2951
09 |
návšt. 1913
10 |
návšt. 1868
REBRÍČEK US
01 |
$82,0 mil.
02 |
$7,4 mil.
03 |
$3,9 mil.
04 |
$3,2 mil.
05 |
$3,2 mil.
06 |
$2,5 mil.
07 |
$2,1 mil.
08 |
$1,7 mil.
09 |
$1,4 mil.
10 |
$1,1 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.