PROFIL: JENNIFER CONNELLYOVÁ

Výborne a žánrovo rôznorodo naštartovaná kariéra bola ale v nasledujúcich rokoch utlmená nie príliš šťastným výberom rolí a scenárov. Nepomohlo jej kupčenie s režírujúcim Dennisom Hopperom, keď ju dal dokopy s miamiviceovským Donom Johnsonom v dráme Horúce mesto (The Hot Spot) a nespasila ju ani okamžite zabudnutá romantická komédia Hľadám miesto (Career Opportunities). Pochopiteľný útek na televíznu obrazovku, znova ruka v ruke s (už hrajúcim) Hopperom v nudnom trileri Podstata spravodlivosti (The Heart of Justice) jej nemal prečo vyjsť a film Of Love and Shadows (Of Love and Shadows) bol pre v roku 1994 už dvadsaťštyriročnú Jennifer zaujímavý snáď len z toho dôvodu, že jej vášnivým partnerom bol spaľujúci Španiel Antonio Banderas.

To ozajstné hranie odštartovala až príjemne staromódna drsná kriminálka ako zo starej školy – Boss (Mulholland Falls). Lenže, podobne ako vo Vtedy v Amerike, aj teraz to bolo len o maličkej úlohe v čisto chlapskom svete originálnym najmä tým, že osvedčení filmoví gauneri (napr. Nick Nolte, Michael Madsen, Chazz Palminteri) tu stelesnili tvrdých ale férových fízlov. Drsná snímka Novozélanďana Leea Tamahoriho  znamenala pre Connellyovej kariéru bohužiaľ hlavne to, že sa definitívne ustúpilo od jej teoretických hereckých schopností a režiséri sa uspokojili s tým, že sa, diplomaticky povedané, rada vyzliekala pred kamerou. Od polovice deväťdesiatych rokov je teda pomerne ťažké (premnohých našťastie) nájsť film, kde by nemala erotickú scénu. To pravdaže jej fanúšikovia kvitujú s nadšením, ale po hereckej stránke jej to nemá prečo pomôcť. Práve kvôli jej ustavičnému filmovému odhaľovaniu sa si mnohí už nejeden rok kladú otázku, či to dievča vôbec niekedy bolo schopné ponúknuť herecký výkon, alebo iba svoje telo. Nechcem vás pokúšať, ale na internete stačí pár letmých kliknutí na myšku a hneď objavíte množstvo jej aktov, či už z filmov, alebo civilu.

A o nič lepšie to najbližšie roky nebolo. V romantickom Rande (Inventing the Abbotts) ju hravo do tmy zatlačila konkurentka Liv Tylerová. Predchodca Matrixu, Proyasov Smrtihlav (Dark City), americkými kinami len tak presvišťal a u nás sa uhniezdil priamo v požičovniach pod príšerným distribučným názvom, takže skultovnel až časom vďaka šepkande tých, ktorí nabrali odvahu a pozreli si ho. Až v roku 2000, ako dozrievajúca tridsiatnička, ukázala svetu, že na to má i ako herečka. V cenenej Aronofského drogovej mozaike Requiem za sen (Requiem for a Dream) stelesnila krásnu, ale drogovo závislú Marion. No ani tu sa herečka nevyhla erotickým výstrelkom vrátane lesbickej scény v strhujúcom finále. Vyzývavú ženskú, spolupodieľajúcu sa na záhube slávneho maliara Jacksona Pollocka (Ed Harris), stelesnila v dráme Pollock (Pollock) určenej skôr menšinovému publiku.

Musel sa jej, ako bývalej detskej hviezdičky z 80. rokov, chopiť až režisérsky rozprávkar z 80. rokoch Ron Howard v dráme voľne inšpirovanej skutočnými udalosťami ohľadom geniálneho no duševne chorého matematikára Johna Forbesa Nasha (nositeľa Nobelovej ceny). V Čistej duši (A Beautiful Mind) podala Jennifer presvedčivý výkon vo vďačne nevďačnej schematickej úlohe nikdy sa nevzdávajúcej manželky chorého génia (Russell Crowe). Akadémia odpovedala jednoznačne: z ôsmych oscarových nominácií sa na zlato premenili štyri, vrátane najlepšieho ženského hereckého výkonu v podpornej úlohe. Ako inak, pre Jennifer. Keď sa ale Howard o štyri roky neskôr znova stretol s Croweom v ďalšom tradične hollywoodsky silnom skutočnom príbehu o ťažko skúšanom mužovi (Druhá šanca), do úlohy vernej manželky obsadil už Renée Zellwegerovú.