Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Profily > Juraj Jakubisko - režisérska legenda
Hurvínek a kouzelné muzeum
Špina
The Belko Experiment
The Circle

JURAJ JAKUBISKO - REŽISÉRSKA LEGENDA

Režisérska legenda slovenského filmu oslávila tento rok jubilejné 70. narodeniny a čo chvíľa vtrhne do našich kín jeho nesmierne očakávaný veľkofilm Bathory...
Režisérska legenda slovenského filmu oslávila tento rok jubilejné 70. narodeniny a čo chvíľa vtrhne do našich kín jeho nesmierne očakávaný veľkofilm Bathory...

Režisérska legenda slovenského filmu oslávila tento rok jubilejné 70. narodeniny a čo chvíľa vtrhne do našich kín jeho nesmierne očakávaný veľkofilm Bathory. Ponúkame vám stručný prehľad jeho pracovnej a sčasti i životnej cesty. 

Juraj Jakubisko, prezývaný ako slovenský Fellini, prišiel na svet 30. apríla 1938 v obci Kojšov v okrese Spišská Nová Ves. Vo veku 19 rokov vyštudoval na Strednej umelecko – priemyselnej škole v Bratislave odbor fotografie a v študijnom živote pokračoval na pôde pražskej FAMU. Počas štvrtého roku štúdia sa blysol krátkometrážnym počinom Mlčení, o dva roky na to stredometrážnym experimentom Déšť a v roku 1966 absolventským filmom Čekají na Godota, inšpirovaným hrou Samuela Becketta.

Jakubisko dlho nezaháľal a vzápätí sa predstavil s celovečernou prvotinou Kristove roky (1967). Film zožal úspechy a získal ocenenia nielen na domácej scéne, ale tiež na MFF v nemeckom Mannheime (cena FIPRESCI). Povzbudený nemalým úspechom sa do konca 60. rokov pustil do troch nekonvenčných poetických projektov: Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a Dovidenia v pekle, priatelia (1970/1990), z ktorých sa stali tzv. „trezorové filmy“. Posledný menovaný sa nakrúcal v talianskej koprodukcii a po nastolení normalizácie bola výroba pozastavená. Od diela, dokončeného Talianmi, sa Jakubisko v roku 1972 dištancoval, avšak nezanevrel na neho. Po Nežnej revolúcii, presne po 20 rokoch sa k nemu vrátil a dal mu svoju finálnu podobu.  

Počas 70. rokov mal najmä vďaka svojej „inakosti“ zákaz nakrúcania celovečerných hraných filmov a na deväť rokov sa nedobrovoľne odmlčal. Podarilo sa mu ale presadiť na poli dokumentárnych filmov a svoj návrat realizoval filmom Postav dom, zasaď strom. Jakubisko však cenzorom príliš „nevyhovel“: došlo k cenzurovanému záveru a film bol krátko po uvedení v kinách nakoniec stiahnutý a umiestnený v trezore za negatívne skresľovanie vtedajšej socialistickej doby. Jakubisko ale po niekoľkoročnej absencii s hranými filmami nesklamal. Film síce dostal nálepku „nežiadúci“, režisérovi však možnosť v pokračovaní kariéry odoprená, našťastie, nebola.

Dostavili sa 80. roky, ktoré zaznamenali hneď niekoľko vrcholov jeho kariéry. Po sympatickej televíznej trilógii Nevera po slovensky (do kín bola uvedená v dvojdielnej verzii) prišla na rad televízna rodinná sága Tisícročná včela (1983) s plejádou hereckých ikôn slovenského filmu ako Jozef Kroner, Štefan Kvietik, Michal Dočolomanský či Pavol Mikulík. Filmová adaptácia rovnomenného generačného románu Petra Jaroša (prešpikovaná magickým realizmom, čo Jakubiskovi sadlo ako uliate) bola ovenčená množstvom cien a stala sa medzinárodne populárnou.

V roku 1985 si vzal za ženu divadelnú a televíznu herečku Deanu Horváthovú a v ten istý rok splodili syna Jorika. Druhá polovica 80. rokov sa niesla v znamení rozprávok. Tie boli dovtedy pre Jakubiska nepreskúmanou oblasťou. Po poetických dielach, experimentoch, kritike socialistickej spoločnosti a rodinnej dráme vytvoril kultovú slovenskú rozprávku Perinbaba (1985) v titulnej úlohe s Giuliettou Masina (manželkou Federica Felliniho) a ďalšiu populárnu vec určenú pre deti Pehavý Max a strašidlá (1987).

Plodné obdobie zavŕšil kritikmi zbožňovanou poetickou tragikomédiou Sedím na konári a je mi dobre (1989), v ktorej vykreslil roky povojnové a päťdesiate. Podivná nerozlučná dvojica v zložení komediant a vojak, vojnou poznačená osudová žena Ester, nenávisť a komunistická mašinéria zohrali hlavné úlohy. Tento silný príbeh sa podľa režisérových slov stal „predzvesťou pádu socializmu“. Film mal premiéru v lete a socializmus kapituloval tri mesiace po uvedení. Na kvality tohto diela po revolúcii už nedokázal nadviazať.

Hudobný televízny film Takmer ružový príbeh (1990) a záver voľnej trilógie o šťastí Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) sa už ale pozitívnym ohlasom netešili. Vtedy, hádam, nikto netušil, že na svoj najväčší prešľap pán režisér ešte len čaká. Po vzniku samostatnej republiky sa presťahoval do Prahy, kde žije a pracuje dodnes. Návrat do Bratislavy ale prednedávnom vôbec nevylúčil, práve naopak. 

Po päťročnej odmlke slávil s podobenstvom o konci sveta - Nejasná správa o konci sveta (1997) - po dlhšom čase ako-také úspechy. Film si vyslúžil štyroch Českých levov (herečka vo vedľajšej úlohe, strih, zvuk, hudba) a stal sa Jakubiskovým posledným počinom v 20. storočí. 

Prišlo sedemročné čakanie na ďalší kúsok z dielne tohto filmového mága. Medzitým bol Jakubisko v roku 2002 na 10. MFF Art Film ocenený Zlatou kamerou za celoživotný prínos slovenskej kinematografii a o rok neskôr sa kochal Českým levom za dlhoročný umelecký prínos českému filmu.

Kontroverzná erotická komédia Post Coitum (2004) bola síce hviezdne obsadená (Franco Nero, Richard Krajčo, Lucie Vondráčková), ale kritikmi nekompromisne zrovnaná so zemou. Svojím prvým filmom v 21. storočí si režisér značne pošpinil svoju povesť a nielen jeho verní fanúšikovia nechápavo krútili hlavou, ako mohlo toto vzniknúť pod jeho režisérskou taktovkou. 

Príde s 15. filmom, historicko – rozprávkovým Bathory, veľký comeback veľkého režiséra? Presadí sa vo svete pohyblivých obrázkov (konečne aj) v novom miléniu? Tak či onak, Juraj Jakubisko je už nejaké to desaťročie symbolom a modlou slovenskej kinematografie. Jeho tvorba je bizarná, poetická, plná fantázie a hravosti. Od roku 1999 je členom Európskej filmovej akadémie a od roku 2001 docentom na FAMU. Bez ohľadu na úspech jeho aktuálneho (veľko)filmu sa od neho pravdepodobne ešte dočkáme minimálne jedného diela. Ďalšou neprehliadnuteľnou postavou našich dejín, ktorú chce priviesť na filmové plátno, je kráľ Veľkej Moravy - Svätopluk.     

2008-07-088.7.2008 | Michal Šmajda




login facebok
Fotogaléria k článku
Dráma
138 min
ČR SR VB Maď
2007
10.7. 2008
10 z 10
Mám v zbierke
0 z 10
4 z 10


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Práve v kinách
Práve v kinách
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
pockat teraz Vsetko alebo nic je lepsie ako Smrtonosna pasca? to musim vidiet, jedno aky zaner to je.Je smutne, ked inte... >
Super film. Zábavný a príjemný. Vynikajúce herecké výkony. Samozrejme nie dosť pre samozvaných intelektuálov, ktorí hľad... >
Harley Quinn | Jednotka samovrahov
Drž piču ty chumaj zasraný ozivas sa a máš krimi iba 1rok kidak tam aj choď jebať mamu a ne tu písať komentáre chuj je t... >
400 tisíc eur, omg, prefackať a zavrieť do sanatória, tie peniaze sa mohli využiť zmysluplnejšie. >
>
Sector.sk
>
Kinema.sk
>
Plnehry.sk
>
Onlinehry.sk
>
Funny.sk
>
Zvonenia.sk
>
Pikosky.sk
>
Rozpravky.sk
>
Titulka
>
Recenzie
>
Premiéry
>
Novinky
>
DVD
>
TV
>
Rebríčky
>
Databáza
>
Filmové trailery
>
Podcasty
>
Slovenské filmy
>
Udalosti
>
Preview
>
RSS články
>
RSS novinky.
>
Lacné Letenky
>
AutoOlymp.sk
>
Pricemania.sk
>
Superdeal.sk
>
Filmy
>
info@kinema.sk
>
Všetky práva vyhradené.
copyright 2001 - 2017
Sector s.r.o.
ISSN 1336-4197