BATHORY OČAMI ČESKO-SLOVENSKÝCH MÉDIÍ

Pravda (autor: Daniel Bernát)
Kde je toho veľa, objavia sa zákonite aj chyby. Kým sa Jakubisko vrhá do prvej bitky s Turkmi v dynamickej jazde, vyzerá to veľkolepo a akčne. Keď bitku pozoruje staticky a v prestrihoch, stráca na atraktívnosti a dramatickosti. Problematické sú aj "doplnkové" postavy, ktoré často pôsobia strojene. V Tisícročnej včele to vyzeralo väčšinou tak, ako by všetci protagonisti v rámci deja žili - boli energickí, bezprostrední, autentickí. Vo filme Bathory časť tejto uvoľnenosti chýba. Nehovoriac o patetickom prejave príbehového rozprávača. Ak ide o veľkolepý historický film, potom to nie sú zanedbateľné výhrady.

Vysoký rozpočet sa však viditeľne podpísal pod veľkorysú výpravu, kostýmy a obrazové ozdôbky, typické pre Jakubiskovu poetiku. A najlepšou vlastnosťou Bathory je Anna Frielová, ktorá zaujala svoje miesto presvedčivo a s noblesou. Odvážny pokus o netradičné "portrétovanie" čachtickej panej preto stojí za pozornosť.

Hospodárske noviny (autor: Veronika Gallisová)
Jakubiskov film nie je až taký veľkolepý, ako sa vravelo, že bude. Aj keď jeho význam v slovenskej kinematografii je nepopierateľný. Hoci sa z výtvarnej stránky s filmom pohral a do rolí obsadil naozaj výborných hercov, filmu chýba potrebná dynamika. A to aj napriek tomu, že na plátne sa podrezávali krky a odrezávali hlavy jedna radosť. Snímke Bathory chýbajú skutočné dialógy, ktoré by dej posunuli z bodu A do bodu B, a z historických postáv spravili "hlbšie“ bytosti, nielen sexuchtivé a mamonárske monštrá prahnúce po moci. Pre diváka môžu byť značne rušivými aj rýchle prestrihy v deji, najmä, ak niektoré situácie nesedia kontextovo k ničomu, čo sa odohráva predtým alebo potom. (Napríklad, keď sa v kuchyni naháňajú dve slúžky so sekáčikmi.) Občas rušivo pôsobí dokonca aj rozprávač filmu, ktorý diváka uvádza do deja. Jakubiskovmu filmu však nechýbajú jeho snové prestrihy či krásne obrazy. Veľmi dobrá je animácia Čachtického hradu na začiatku filmu, keď zo zrúcaniny pomocou animácie vymodelujú obraz hradu zo 16. storočia.

Jakubiskova Bathory síce nie je taká jedinečná, ako mnohí očakávali. Divák možno bude mať problém sledovať dej a občas sa trochu stratí. Majster Jakubisko má však aj na toto odpoveď: "Film treba vidieť viackrát.“

Kinema.sk (autor: Peter Konečný)
Neprehľadné množstvo postáv, košatosť filmového rozprávania, akoby povinné krátke vstupy magického realizmu á la Jakubisko, trošku málo vtipné scény technických vynálezov mníchov ako vystrihnutých z Mena ruže, pretiahnutá minutáž, televízny pocit z dabingu (najmä úvod filmu a patetický voice over) – to všetko sú viac či menej problematické faktory. O ich zakrytie sa snažia skvelé kostýmy, výprava, kamera, hudba, epickosť rozprávania (na plátne je toho často naozaj veľa). Je však škoda, že divák dostáva všetko naservírované ako na podnose. Minimálna snaha o jeho mentálnu participáciu – film má len sledovať a hlavne pochopiť, že legenda je legenda a skutočnosť bola (mohla byť) iná. Odkaz Jakubiskovej snahy o nový pohľad na históriu je určite sympatický, ale nemyslím si, že Bathory mala byť len o ňom.

Nezmyselne kriticky útočiť na Jakubiskov pätnásty celovečerný film, pravdepodobne nemá veľký význam. Divácky záujem je z logických dôvodov obrovský (možno budúci najnavštevovanejší film tohto roka) a vlastná konfrontácia s výsledným dielom bude asi tou najlepšou voľbou. Možno budete prekvapení, možno sklamaní, možno sa budete troška nudiť, možno budete nadšení... Isté však je, že viac ako výrazné umelecké dielo, čakajte skôr historicko-kostýmový, remeselne výrazne zvládnutý filmový produkt. Či si na neho o pár dní ešte spomeniete, je individuálne otázne ...

Hodnotenie: 7/10

Cinema (autor: Jaroslav Sedláček)
Ve třech kapitolách nazvaných Ferenc, Darvulie a Thurzo vystřídá tři filmové žánry. Začíná melodramaticky, pak udělá úkrok k jakémusi psychedelickému skorohororu a ve finále vsadí na politický thriller. Převlékání žánrového kabátku je náročné, nutí diváka na stejný problém nahlížet znovu novýma očima a o to víc přemýšlet. Prakticky zcela tu chybí humor, který zdobí Jakubiskovy divácky nejvděčnější tituly Tisícročnou včelu a Sedím na konári, přičemž s monumentálním rozsahem díla moc nepomáhá ani hudba Jana Jiráska (Čeští lvi za Nejasnou zprávu o konci světa a Kytici). Chybí jí silný motiv (jakým byl třeba pochod Petra Hapky v Tisícročné včele), který by dokázal spojit všechny vyprávěcí linky do jedné, velmi silné emoce a dát jí nadčasovou sílu osudovosti.

Co tu naopak nechybí, je Jakubiskova tradičně velmi vytříbená obrazotvornost – kompozice obrazu, práce s barvami, výprava  (5000 kostýmů, z toho 82 pro titulní představitelku, 54 lokací, z toho 20 hradů a zámků)... Peníze jsou na tomto zřejmě nejdražším projektu v historii české kinematografie zkrátka opravdu vidět.

Bathory je natolik velký film, že ho stejně jako Tmavomodrý svět či Anglického krále jeho velikost nutně poznamenala. Sympatické ale na něm je, že není ambiciózní jen svým rozpočtem, ale také výpovědí. Není to jednoduchý film, bezpochyby v něm ale lze znovu a znovu nalézat nové motivy, postřehy a výzvy.

Hodnotenie: 80 %