AUTÁ 2

Tak sa vlastne dostávame k očakávanej alfe a omege nižších hodnotení Áut 2 – recyklácia nápadov nie je práve na programe dňa pri tvorbe animákov Pixaru, na kreatívnom stole sa spravidla tlačia nevídané nápady pretavené v nezabudnuteľné zážitky. Ale Cars sa už dávno stali viac ťahúňom merchandisingu ako zárukou výborného filmu, o čom svedčí vytratenie pôvodnej mágie hneď po záverečných titulkoch jednotky. Akoby samotní autori tušili, že tu sa viac z ich vlastného kúzla vyčarovať nedá.

To však neznamená, že v Pixare nevedia urobiť dobré pokračovanie. Akurát pôvodná myšlienka sa tentokrát nekoná a vidno kvalitatívny prepad ako pri Kung Fu Pande 2. Funkčnosť celku i dobrá forma je však pri Cars 2 zaručená vďaka viacerým elementom. Napríklad mierne kontroverzným krokom je väčšia angažovanosť Matera – už to nie je iba vedľajší kamoš z Kardanovej lehoty, ale plnohodnotne vykreslený charakter, na plátne trávi pomaly toľko času čo McQueen. Ich spoločné vykreslenie vedie pritom k mierne chudobnej, a stále fungujúcej myšlienke priateľstva, ktorú autori vštepia do mierne vyrasteného publika. Je fajn vidieť, že pri takej stávke na istotu a predovšetkým viac akcie i cestovanie po svete (v snahe zarobiť viac bubákov za hranicami USA – čo presne Cars 2 potrebujú), existuje aj priestor na emócie, aj keď je ich o dosť menej ako ste zvyknutí z iných pixarovských filmov.

Dva prvky však pretrvávajú väčšinu stopáže – a to sú adrenalínové akčné scény plné napätia a humor. Občas priamočiary až blbý ako je Mater sám, ale po toľkých video a krátkych predfilmoch si zaslúžil aj on svoj priestor a mnohí diváci ho môžu milovať ako ja. Na ostatné charaktery vyšlo veľa priestoru a málo času, takže treba sledovať pozorne, čo a kedy sa deje. Kombinácia pretekov a špionáže dáva aj veľkú šancu pre ukázanie kopy malých veľkých nápadov a instantných gagov, v Taliansku i Tokiu.

Mierne prepálená stopáž 112 minút nie je problematická z pohľadu formy, veď rovnako trval aj prvý diel. Ale trpí trošku pri obsahu, ktorý je podstatne nevyrovnanejší. Nie sú výnimočné poloprázdne sekvencie len tak na efekt v prvej polovici filmu – ani parádna finálna tridsaťminútovka na konci. No toto pobehovanie je len dôkaz, že Pixar po toľkých rokoch nejde na plný plyn. Škoda, pretože Toy Story 3 vlani ukázal, že pokračovania sa dajú robiť výborne aj v tejto dielni.