Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Zaujímavosti > TOP 15: Neo-noir (2000-2009)
Skjelvet
The Mule
What They Had
The Aftermath

TOP 15: NEO-NOIR (2000-2009)

Pokračujeme časovým prierezom sveta neo-noiru, teda noirových filmov po skončení klasickej éry. Kým v 60tych rokoch dominovali snahy prepojiť žánrový film s umeleckými tendenciami ...
Pokračujeme časovým prierezom sveta neo-noiru, teda noirových filmov po skončení klasickej éry. Kým v 60tych rokoch dominovali snahy prepojiť žánrový film s umeleckými tendenciami ...

Pokračujeme časovým prierezom sveta neo-noiru, teda noirových filmov po skončení klasickej éry. Kým v 60tych rokoch  dominovali snahy prepojiť žánrový film s umeleckými tendenciami, v 70tkách už skúšala noirové formy najmä nastupujúca generácia „Nového Hollywoodu“ (Pakula, Scorsese, Altman, Coppola, Lumet). Až v 80tych rokoch sa stal noir pevnou súčasťou mainstreamu a od raných rokov 90tych prechádzal hotovou renesanciou. Po týchto 4 dekádach sa pozrieme na začiatok milénia a nové „záblesky čiernej“.

 

 

Memento (r. Christopher Nolan, 2000)

Lennie (Guy Pierce) trpí krátkodobou stratou pamäte. Nie je schopný si vytvárať nové spomienky. Práve preto si všetko nové fotí a následne zapisuje na fotky a útržky papiera. Niektoré „faktov“ si dokonca dáva vytetovať na telo. Z toho je možné vyčítať, že je na stope istého Johna G., ktorý ho pripravil o ženu a plne funkčnú pamäť... Záhadná vražda a s ňou súvisiaca amnézia je častou zápletkou filmu noir (Black Angel, The Hangover Square, The Blue Dahlia). Nolanovci priniesli reverzný spôsob vyrozprávania, ktorým noirovú naráciu, založenú na postupnom odhaľovaní pravdy, posunuli na úplne nový level. Sofistikovaná štruktúra spočíva v tom, že dejové fragmenty sú koncipované tak, že jedna scéna končí tam, kde predchádzajúca začala. Nájdeme tu aj líniu oblečenú do čiernobiela.

Po originálnej prvotine Sledovanie (1998) a zmieňovanom Memente pokračoval Nolan plavbou v neo-noirových vodách aj do tretice, keď sa podujal na Insomniu (2002), veľmi obstojný remake mrazivého nórskeho originálu z roku 1997.

Mimochodom, samotným začiatkom milénia sa objavili aj vydarené neo-noirové debuty: Jonathan Glazer nakrútil Sexy beštiu (Sexy Beast) s psychopatickým Benom Kingsleym, kde spojil klasický noirový námet (dobehnutie temnej minulosti a posledný džob kariéry) s hravým vizuálom  (snové sekvencie, klipovitý strih). Od oscarového scenáristu Obvykle podozrivých – Christophera McQuarrieho, sme sa zasa dočkali malého, no štýlového thrilleru so silnou chlapskou dvojkou Phillippe-Del Toro: Únoscovia (The Way of the Gun).

 

Mulholland Dr. (r. David Lynch, 2001)

Jeden z najväčších mindfuckov kinematografie. Film, ktorý môžete pozerať aj piatykrát a stále si zachová svoje neprelomiteľné tajomstvo. Prvé dve tretiny sledujeme (relatívne!) štandardne vyrozprávaný príbeh, keď v tom prichádza absolútny zvrat: dve hl. ženské predstaviteľky zrazu menia mená, účesy a mení sa aj ich vzájomný vzťah. Nenaplnená láska, chorobná žiarlivosť, posadnutosť, objednávka vraždy, nespoľahlivý rozprávač, twist ako bič... proste (americký) sen stávajúci sa nočnou morou. To všetko tu máme v nezameniteľnej a odvtedy už zatiaľ nevidenej, sureálnej forme. Noirových skalných dozaista poteší odkaz v podobe plagátu s Ritou Hayworth ako Gildou, ktorý má v príbehu svoje miesto.

Veľmi podobný postup s naračným svetom v chorej mysli hlavnej postavy už Lynch použil v Lost Highway (1997) a spolu s Nolanovým Mementom posúva noirovú naráciu v 21.storočí na úplne nový level.

 

Femme Fatale (r. Brian De Palma, 2002)

De Palma je známy svojím štýlovým cítením (Posadnutosť, Výstrel, Dvojník, Carlitova cesta), ktorým z veľkej časti vzdáva hold Hitchcockovi, ale odkazuje aj k filmu noir. Veľmi citeľne najmä v tejto snímke, ktorej názov („osudová žena“)  hovorí za všetko, keďže predstavuje kľúčový charakterový archetyp filmu noir. Režisér tu pracuje s celou radou noirových zápletiek či motívov (lúpež, podraz, falošná identita, pomsta, sledovanie, vydieranie), no predovšetkým sa pohráva s témou osudovosti a ukazuje dve možnosti, ako (ne)utiecť pred minulosťou.

Noiristov dozaista potešia odkazy na klasiky. V úvode titulná „femme fatale“ – Laura, pozerá v televízii finálny súboj medzi Walterom a Phyllis z legendárnej Poistky smrti (Double Indemnity, 1944), odkiaľ evidentne čerpá „inšpirácie“ pre svoje diabolské plány. V scéne, kde sa Laura zvíja v klube na stole, pričom rozhýbe visiace svetlo nad sebou a my skrz vrhané tiene vidíme, ako Antonio Banderas zápasí s chvíľkovým sokom, tu zasa De Palma odkazuje na jednu zo scén z ďalšej veľkej klasiky - Preč od minulosti (Out of the Past, 1947). A už len samotné meno postavy evokuje rovnomennú klasiku Otta Premingera z 1944.

 

Smoliar (Cooler, r. Wayne Kramer, 2003)

Neo-noir z neónového Las Vegas. Bernie (William H. Macy) je ukážkový noirový smoliar: je po krku v dlhoch, manželstvo sa mu rozpadlo a syn sa mu odcudzil. Svoj dlh spláca tým, že pracuje u kamaráta a zároveň majiteľa kasína Shellyho (Alec Baldwin). Všetko klape: Bernie spláca dlh, kasíno prosperuje... až kým sa nezamiluje do novej servírky Natalie (Maria Bello). Chce s ňou odísť z mesta a začať nový život, ale zdá sa, že opustiť kasíno a Shellyho nebude také jednoduché. Lebo, ako to vo filme noir chodí, nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Smoliar zaujme presnými hereckými výkonmi (vyhráva na Oscara nominovaný Baldwin), atmosférou mesta hazardu a džezovým soundtrackom, ktorý doznieva ešte dlho po vzhliadnutí.

Kramer evokoval noir aj v jeho modernej variácii – akčnom thrilleri Zbesilý útek (Running Scared, 2006) s Paulom Walkerom a Karlom Rodenom, kde vo finále odkazoval na francúzsku klasiku Rififi (1955).

 

Piková trojka (In the Cut, r. Jane Campion, 2003)

Frannie (Meg Ryan príjemne vybočujúca zo svojej zabehnutej romantickej polohy) je učiteľkou angličtiny, veľmi opatrnou voči novým známostiam. Keď je v jej susedstve brutálne zavraždená mladá žena, zoznámi sa s vyšetrujúcim detektívom Malloyom (Mark Ruffalo). Netrvá dlho, kým podľahne jeho kúzlu a nadviaže so sebavedomým mužom nečakane priamočiary a otvorený sexuálny vzťah. Vraždy žien v okolí pokračujú a čím Frannie viac Malloya spoznáva, úmerne s vášňou vzrastá aj podozrenie, že za vraždami stojí práve on.

Zápletkou, erotickým dusnom a sexualitou pokračuje v tradícii neo-noirov z 80tych a 90tych rokov ako More lásky (1989) či Základný inštinkt (1992). Odvážnou a uveriteľnou intímnosťou cítiť, že za kamerou bola žena. Zaujmú ambivalentné postavy, o ktorých dlho nevieme, čo si máme myslieť a obmena klasických rolí – namiesto femme fatale tu máme tzv. „homme fatale“ v podobe zvádzajúceho a morálne nejednoznačného detektíva. Navyše, aj vizuál je výrazne noirový – väčšina scén je nakrútená v šerosvite tmavých bytov či barov.  

            

Collateral (r. Michael Mann, 2004)

Jamie Foxx ako snílek za volantom Max a Tom Cruise ako prešedivelý profesionál v drahom obleku Vincent. Jedna noc, jeden taxikár a jeden nájomný vrah s jeho piatimi kontraktmi. Mann je vo vodách neo-noiru doma (Zlodej, Manhunter, Neľútostný súboj) a cítiť to najmä na atmosfére noci. Okrem svetielkujúceho a vzácne vyprázdneného nočného Los Angeles, zaujmú psychologizujúce rozhovory medzi Maxom a Vincentom a poteší vypointovaný dialóg o trubkárskej legende Milesovi Davisovi (ktorý nahral trubkový nárek pre francúzsky Výťah na popravisko).  

 

Kiss Kiss Bang Bang (r. Shane Black, 2005)

Robert Downey Jr. exceluje v úlohe problémového smoliara a zlodejíčka, ktorý sa omylom pripletie na kasting a nechcene získa sľubnú rolu. Na starosť ho dostáva súkromný detektív (Val Kilmer), aby ho čo najlepšie pripravil na jeho part a spoločne smerujú do Los Angeles. A keď sa na scéne objaví Michelle Monaghan, veci sa začnú ešte viac komplikovať (a mŕtvol pribúdať)... Výborná neo-noirová čierna komédia servíruje flashbacky, maximálne cynické dialógy, ironickú kritiku Hollywoodu či nevtieravú atmosféru Vianoc. Zároveň  ide o inteligentnú poctu Raymondovi Chandlerovi. Jednotlivé kapitoly sú pomenované práve podľa jeho diel: 1. Trouble is My Business, 2. The Lady in the Lake, 3. The Little Sister, 4. The Simple Art of Murder a Epilóg: Farewell, My Lovely. 

V roku 2005 sa urodila aj iná neo-noirová komédia z obdobia Vianoc, a síce The Ice Harvest s Johnom Cusackom.

 

História násilia (History of Violence, r. David Cronenberg, 2005)

Temná minulosť a dobehnutie starých hriechov – ako jedna z ústredných tém filmu noir. John Stall (Viggo Mortensen) si s rodinou idylicky nažíva v malom mestečku, kde prevádzkuje malú rodinnú reštauráciu. Pokoj však naruší lúpežné prepadnutie, počas ktorej John pohotovo zareaguje a až prekvapivo hladko zlikviduje útočníkov. Razom sa z neho stáva miestny hrdina. Tento humbuk však privolá aj jednu nečakanú návštevu z minulosti... Cronenberg rozohráva vyváženú zmes neo-noirového thrilleru (zápletka s dvojitou identitou, téma temnej minulosti) a rodinnej drámy (naštrbenie vzťahov a dôvery, stúpajúce násilie, rozvrat amerického sna).

 

Sin City – mesto hriechu (r. Robert Rodriguez, Frank Miller a Quentin Tarantino, 2005)

Sin City bolo v dobe uvedenia vizuálnou udalosťou a pojem „komiksová adaptácia“ dostal nový rozmer. Mozaike drsných príbehov z komiksu Franka Millera sa dostalo štýlovej, ultra noirovej štylizácie (dejová ukotvenosť výlučne v noci, mizanscéna plná drsných či zúfalých tvári, neustály dážď). S odstupom 12 rokov však onen „waw efekt“ akosi vybledol a pod pomyselným náterom zostal len veľmi priemerný príbeh. Jednou zo zásadných nevýhod sú nestále voice-overy protagonistov jednotlivých kapitol, ktoré brzdia tempo príbehu a dávajú do pozadia hudobnú zložku. Navyše, atmosféra, na ktorej film noir ako taký stojí a padá, je komplexná záležitosť a nedá sa vybudovať len skrz výtvarnú stránku s dôrazom na noirový fetiš (silený voice-over, noc, dážď). Záverom,  či už ste zo Sin City stále „paf“ alebo v ňom vidíte iba „prelomový vizuál“, v tomto zozname mu nesporne patrí miesto – ide o noir s komiksovou estetikou (v ktorej pokračovala francúzska Renesancia či Millerov samostatný debut – veľmi nevydarený noirový komiks The Spirit).

 

Zmiznutie (Brick, r. Rian Johnson, 2005)

Staré stretáva nové, alebo „tínedžerský noir“ z prostredia americkej strednej školy! Čo možno vyzeralo nespojiteľne, sa ukázalo ako funkčné. Rian Johnson nápadito zasadil noirový príbeh pátrania po nezvestnej osobe z typického veľkomesta do prostredia strednej školy v južnej Kalifornii. Ba čo viac, žargón drsnej detektívnej školy transformoval do replík. Stredoškoláci hovoria ako z románov Dashiella Hammetta (Sklenený kľúč, Maltézsky sokol) a my im to všetko veríme a žerieme. Rolu samotárskeho podivína Brendana, ktorý pátra po svojej ex-priateľke Emily, stvárnil presvedčivý Joseph Gordon-Levitt.

 

A Bittersweet Life (Dalkomhan insaeng, r. Ji-un Kim, 2005)

Štýlová, neo-noirová kórejská gangsterka par excellence. Mafiánsky boss poverí jedného zo svojich najlepších a najspoľahlivejších ľudí Sun-wooa, aby dohliadol na jeho mladú priateľku a overil, či mu je naozaj verná... pričom mladík čelí počas svojej úlohy pokušeniu. Klasická dramaturgická schéma spúšťajúca celý rad udalostí. Samotársky Sun-woo je existenciálny hrdina so „slabosťou“, ktorá sa pri výkone práce nájomného vraha príliš nenosí – štipkou ľudskosti. Jeho osud spečatí nevinný pocit lásky. Morálna dilema, chvíľkové zaváhanie a odklon od pokynov, ktorý jeho boss nemieni tolerovať. Jedna chyba, žiadna druhá šanca! Jedna z najväčších ázijských akčných peciek od čias Old Boya.    

Súčasné kórejské kriminálky sú známe svojou (medzi)žánrovou rozmanitosťou a hrou s diváckymi očakávaniami. Z neo-noirového súdka spomeňme gangsterku A Dirty Carnival (Biyeolhan geori, 2006) s noirovými momentmi či ultra-násilný a nepredvídateľný thriller The Chaser (Chugyeogja, 2008) pracujúci s noirovou atmosférou a postavou antihrdinu – ex-policajta, teraz pasáka, podnikajúceho pomstu na vlastnú päsť. Festivalovka Mother (Madeo, 2009) je zas kombináciou sociálnej drámy a neo-noirovej detektívky (nočné scény, častý dážď, nespoľahlivý rozprávač, dejové zvraty). Navyše, kým v klasickom filme noir sa veľakrát pracovalo s diagnózou amnézie, tu je hlavný podozrivý naopak mentálne retardovaný, s čím práve súvisia jeho výpadky pamäte. Obetou matky chrániacej svoje dieťa môže snímka pripomenúť klasický noir Mildred Pierce.

 

Aura (El Aura, r. Fabián Bielinsky, 2005)

Bezmenný taxidermista (v Argentíne nesmierne populárny Ricardo Darín) si počas čakania v banke na svoju výplatu, povzbudený svojou fotografickou pamäťou, premieta pred očami priebeh lúpeže. Je posadnutý predstavou dokonalého zločinu. Šanca na jeho realizáciu ale prichádza nečakane, a to na víkendovej poľovačke s kolegom, kde omylom zastrelí majiteľa chatovej oblasti, v ktorej je ubytovaný. Neskôr zisťuje, že jeho mladej manželke prakticky urobil láskavosť. Zároveň však odhalí, že obeť bola súčasťou veľkého pripravovaného kšeftu, priam dokonalej lúpeže obrneného vozidla prevážajúceho tržby z kasína. V snahe zabrániť svojmu odhaleniu, musí zastreleného majiteľa v chystanej lúpeži improvizovane zastúpiť...

Z dielne argentínskej kinematografie vzišli na poli neo-noiru v ostatnom období viaceré kvalitné počiny. Za všetky spomeňme aspoň držiteľa Oscara za najlepší cudzojazyčný film – „nadžánrový“ thriller Tajomstvo ich očí (El Secreto de sus ojos, 2009) či krimi drámu Carancho (2010) od Pabla Trapera. V oboch snímkach si hlavnú úlohu strihol opäť Darín.

 

Zbohom, bejby (Gone Baby Gone, r. Ben Affleck, 2007)

Svojou režijnou prvotinou trafil Ben Affleck do čierneho a nakrútil neo-noir z predmestia Bostonu. Svojho brata Caseyho obsadil do úlohe moderného súkromného detektíva, ktorý spolu so svojou priateľkou prijíma úlohu pomôcť polícii vypátrať unesené dievčatko. Pohybuje sa na hrane zákona: medzi ostrými gangstrami a skorumpovanými policajtmi. Okrem samotného námetu badať aj ďalšie prvky typické pre noir: (úsporný) voice-over s úvahami, viaceré zvraty podporené flashbackmi či nejednoznačné charaktery. Kľúčovou devízou je okrem atmosféry zločineckej časti Bostonu hlavný charakter, neustále riešiaci morálne dilemy, čo je skutočne správne. Jeho morálny kódex ho napokon stojí rozklad súkromného života.

 

Tak trochu iná love story (Just Another Love Story/ Kærlighed på film, r. Ole Bornedal, 2007)

Jonasa, manžela a otca, povolaním policajného fotografa, vytrhne zo stereotypu tragická autonehoda, pri ktorej spozná tajomnú Júliu upadajúcu do kómy a prichádzajúcu dočasne o zrak aj pamäť. Výčitky ho zavedú až k jej lôžku a v dôsledku nedorozumenia s jej rodinou preberá identitu jej záhadného priateľa, ktorého za neznámych okolností spoznala v Hanoji. Júliina minulosť je však oveľa záhadnejšia a nebezpečnejšia, než si myslel.

„Krásna, tajuplná žena. Nezačínajú tak snáď všetky filmy noir?“ pýta sa jedna z postáv hlavného hrdinu. Áno, v tejto modernej dánskej variácii na film noir je čiernych komponentov viac než dosť: nelineárny dej, sprievodný komentár (cynické intro nemôže nepripomenúť Sunset Blvd.), typický noirový hrdina (utekajúci od tepla domova... k akémusi nebezpečnému vzrušeniu) a zápletka s amnéziou a ukradnutou identitou. Festivalovka sa uchádzala o Veľkú cenu poroty na Sundance.

 

Muži, ktorí nenávidia ženy (Män som hatar kvinnor, r. Niels Arden Oplev, 2009)

V 60tych rokoch zmizla zo stretnutia vplyvného rodinného klanu Vangerovcov mladučká Harriet a už sa nikdy neobjavila. Jej strýko je presvedčený, že bola zavraždená niekým z rodiny a na objasnenie tohto nikdy nevyriešeného prípadu si najíma investigatívneho novinára Mikaela Blomkvista (Michael Nyqvist). Z novinára sa razom stáva detektív, ktorý je tŕňom v oku pre viacerých členov rodiny Vangerovcov. Čoskoro mu začne pomáhať potetovaná a outsiderská hackerka Lisbeth Salanderová (Noomi Rapace) so svojskými praktikami a tajomnou minulosťou.

Prvý diel adaptácie populárnej knižnej trilógie Stiega Larssona – Millennium, je poctivým zástupcom značky „Nordic Noir“. Temná a mrazivá detektívna línia sa tu preplieta s líniou silného príbehu outsiderskej antihrdinky. Film v 2011 úspešne zremakoval David Fincher, ktorému táto latka prirodzene veľmi sadla (Se7en).

2017-12-2626.12.2017 | Michal Šmajda




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Práve v kinách
Práve v kinách
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
Súhlasím s recenziou v tom, že pre mnohých bude film ťažko stráviteľný, nudný a neprijmú ho. Presne ako píše recenzent, ... >
Krásny film. Ako zo skutočného života. Zaslúži si Oscarov. >
jaj | Toman
Ked dorazil iný film , tento- naročnejší také rada nemám, načo v distribučnom liste uvádza sa rozpravka ktorá je iného ž... >