Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Zaujímavosti > TOP 12: Noirové paródie / komédie
Mirai
The Souvenir
Les filles du soleil
Hellboy

TOP 12: NOIROVÉ PARÓDIE / KOMÉDIE

Nálada filmu noir (1941-1958) bola tak špecifická a nákazlivá, že už v polovici 40tych rokov (1) stihli iní (ne-noiroví) tvorcovia noirové formy nielen rozpoznať, ale ich aj sparodovať...
Nálada filmu noir (1941-1958) bola tak špecifická a nákazlivá, že už v polovici 40tych rokov (1) stihli iní (ne-noiroví) tvorcovia noirové formy nielen rozpoznať, ale ich aj sparodovať...

Nálada filmu noir (1941-1958) bola tak špecifická a nákazlivá, že už v polovici 40tych rokov (1) stihli iní (ne-noiroví) tvorcovia noirové formy nielen rozpoznať, ale ich aj sparodovať. Hlavná vlna paródii však prišla až v 80tych90tych rokoch, kedy noir prechádzal značnou renesanciou a stal sa populárnou súčasťou mainstreamu. Vznikli unikátne projekty: kreatívna koláž s originálnymi klasikami či prelomové spojenie hraného filmu s animáciou. A o zaujímavé príspevky sa postarali aj režisérske mená ako Woody Allen, Aki Kaurismäki, bratia Coenovci či Shane Black.

Dáma vo vlaku (Lady on a Train, r. Charles David, 1945)

Že Vianoce a film noir nejdú dokopy? Omyl. Zoznám otvárame s pôvabnou „noirovo-vianočnou“ komédiou, ktorá sa šikovne pohráva s konvenciami a zápletkami kriminálneho žánru. Mladá dáma (kúzelná Deanna Durbin) čítajúc si detektívku, cestuje vlakom do New Yorku, keď je zrazu cez okno svojho kupé svedkom vraždy v dome naproti. Po vystúpení sa snaží zmobilizovať políciu, ale tá v tom vidí iba jej fantáziu a odkáže ju na autora práve rozčítanej detektívky. Spolu začínajú pátranie po vrahovi na vlastnú päsť...

Od roku 1945 uvádzal noirovo ladené, krátke kreslené grotesky aj Disney. Spomeňme trojicu Donald’s Crime (r. Jack King, 1945), Bacall to Arms (r. Bob Clampett, 1946) či neskorší kúsok How to Be a Detective (r. Jack Kinney, 1952). Ako už čítate z názvov, parodovala sa postava súkromného detektíva, ikonický pár Bogart – Bacallová či klasická zápletka, keď sa muž uchýli k zločinu kvôli žene.

 

Moja obľúbená brunetka (My Favorite Brunette, r. Elliott Nugent, 1947)

Fotograf malých detí (komik Bob Hope, ktorý zomrel v 2003 vo veku 100 rokov!) sa rozhodne využiť náhodu a hrá zo seba súkromného detektíva. Zapletie sa nielen s atraktívnou klientkou, ale tiež gangom na čele s dokonalým Petrom Lorrem (mimochodom, rodákom z Ružomberka). Aj napriek pochopiteľnému a očakávanému happy-endu, príbeh začína ponuro noirovo vo väznici tesne pred trestom smrti. Následne nám flashback popisuje, čo tomuto stavu predchádzalo. Scenár zosmiešňuje obľúbené príbehové mikro roviny americkej drsnej školy: pátranie po nezvestnom dievčati, sledovanie podozrivých (cez kľúčovú dierku), prehľadávanie apartmánu, milencov na úteku a nechýba ani tzv. MacGuffin v podobe triviálnej mapy. Poteší úvodné cameo Alana Ladda či záverečný vtipný odkaz na Wilderov Stratený víkend („A-ha, bol tu Ray Milland!“).

 

Neverne tvoja (Unfaithfully Yours, r. Preston Sturges, 1948)

Noirovo ladená komédia na tému dokonalého zločinu. Pyšný dirigent Sir Alfred De Carter (výborný Rex Harrison) – nech sa bráni, ako sa bráni – dospieva napokon pred svojim veľkým vystúpením k podozreniu, že jeho manželka (očarujúca Linda Darnell) mu je neverná s jeho asistentom. Počas svojho koncertu si vizualizuje tri plány, ako sa s ponižujúcou situáciou vysporiada. Za hudby Rossiniho, Wagnera a Čajkovského postupne spriada scenáre na dokonalú vraždu, rozchod vykúpený peniazmi či dokonca ruskú ruletu. Všetky jeho fantázie sa však ťažšie realizujú, než si ich predstavoval vo svojom hudobnom živle. Zaujímavé je, že diela od spomínaných skladateľov sprevádzajú „Alfieho“ aj počas jeho zúfalej snahy uskutočniť ten-ktorý plán či aspoň jeho malú časť. Z úvodu trochu ukecaná, možno trochu zdĺhavá (gro príbehu prichádza až okolo 40.minúty), ale inak veľmi sofistikovaná paródia na noirovky s plánovaním dokonalej vraždy.

 

Posledné predstavenie (The Late Show, r. Robert Benton, 1977)

Starnúci súkromný detektív (Art Carney) pred bránami dôchodku rieši svoj posledný prípad. To, čo začína ako hľadanie mačky pre jednu potrhlú, osamelú pani, pokračuje smrťou viacerých ľudí, vrátane jeho kamoša. Starnúcemu očku pri sérii divných udalostí vypomáha jeho amatérska side-kickerka Margot (Lily Tomlin). Ukecaná, zamotaná detektívka a často až regulérna komédia, sa nesie na 70tkovej, flegmatickej vlne a lá Dlhé lúčenie (The Long Goodbye, 1973). Veď by aj nie, keď tento komediálne ladený neo-noir produkoval Robert Altman.

 

Detektív zo San Francisca (The Cheap Detective, r. Robert Moore, 1978)

V čínskej štvrti v San Franciscu je zavraždený Floyd Merkle a v okolí jeho kancelárie je kopa ďalších mŕtvol. Podozrivým sa stáva jeho bezprostredný kolega – súkromný detektív Lou Peckinpaugh. Popri očistení svojho mena zároveň hľadá odcudzené doklady francúzskeho odbojára a pátra po cenných diamantoch... Presne obsadený Peter Falk (Columbo) stvárňuje a decentne paroduje Bogartove prelomové role z Maltézskeho sokola (1941) a Casablancy (1942). Najčastejším terčom posmechu sú tu postavy femmes fatales (osudových žien) ako jedného z divácky najobľúbenejších elementov filmu noir. Po formálnej stránke zaujmú štýlové úvodné titulky v zapľuvanej nočnej uličke neďaleko prístavu, ponoreného do hmly.

Z dielne dvojice Robert Moore – Neil Simon musíme spomenúť aj o poznanie lepší kúsok, a to ultimátnu paródiu na detektívky a detektívov – Vražda na večeri (Murder by Death, 1976), ktorá si zobrala na paškál slávnu detektívnu päticu: Nicka Charlesa a jeho ženu Noru, Herculea Poirota, slečnu Marpleovu, Charlieho Chana a Sama Spadea (opäť v satirickom podaní Petra Falka!).

Za zmienku stojí aj detektívna paródia The Man with Bogart's Face (r. Robert Day, 1980) o mužovi s fixáciou na Bogarta, ktorý podstúpi plastickú operáciu, aby vyzeral ako svoj idol. Následne si otvorí detektívnu kanceláriu a zaobstará blond sekretárku. Snímka pracuje predovšetkým s prvkami legendárneho Maltézskeho sokola (1941).

 

Mŕtvi muži nenosia škótsku sukňu (Dead Men Don't Wear Plaid, r. Carl Reiner, 1982)

Súkromný detektív Rigby Reardon (príjemne pozerateľný Steve Martin) je najatý atraktívnou ženou (Rachel Ward), aby vypátral jej otca. Chandlerovský motív spúšťa vyšetrovanie na vlastnú päsť a pomáha si k tomu klasikami. A to doslova! Rafinovaná koláž totiž pracuje s originálnymi zábermi z 19 klasických filmov noir, ktoré príhodne vkladá do „nového“ príbehu s Martinom ako súkromným očkom. Kamera a geniálny strih zabezpečujú hladké a zároveň nápadité prechody medzi „novým“ a „starým“. Skvelý nápad!

Svojich vstupov sa dočkala celá rada noirových hereckých ikon: z pánov napr. Alan Ladd, Ray Milland, Humphrey Bogart, Cary Grant, Kirk Douglas, Burt Lancaster, James Cagney či Charles Laughton; zo ženských hviezd Barbara Stanwyck, Veronica Lake, Bette Davis, Lana Turner, Ava Gardner, Ingrid Bergman či Joan Crawford. Možno sa nejedná o najlepšiu filmovú paródiu, rozhodne však ide o najkreatívnejšiu satirickú vec v zmysle strihu a koláže.

 

Kto obvinil králika Rogera? (Who Framed Roger Rabbit, r. Robert Zemeckis, 1988)

Steven Spielberg a Robert Zemeckis spojili v tejto retro-noirovej komédii dva na pohľad nezlúčiteľné hollywoodske žánre 40tych rokov: noirovú hard-boiled detektívku a kreslenú grotesku. A vytvorili ilúziu, aká tu dovtedy nebola a aj dnes, po 30 rokoch, ide o jednu z najúžasnejších symbióz hraného filmu a animácie. Rok 1947, roztržitý králik Roger je obvinený z vraždy domnelého milenca svojej koketnej manželky. Vyhľadá služby súkromného očka Eddieho Valianta, utápajúceho sa v alkohole, ktorý sa ujíma jeho prípadu. Svet ľudí a svet tzv. „kreslounov“ (animované mestečko Toontown) koexistuje obsahovo i formálne veľmi uveriteľne. Svoju nemalú úlohu popri animátoroch a kresličoch odviedol aj Bob Hoskins, v prázdnom priestore vnímajúc neexistujúcich, dodatočne dokreslených hereckých partnerov.

Rogerova zvodná manželka – kabaretná speváčka Jessica, bola inšpirovaná ikonami: má postavu Rity Hayworth (Gilda), účes si požičala od Veronicy Lake (Revolver na predaj) a so svojim sexi hlasom ju nahovorila Kathleen Turner (femme fatale z 80tkovej klasiky Body Heat).

 

Zmluva s vrahom (I Hired a Contract Killer, r. Aki Kaurismäki, 1990)

Osamelý úradník Henri Boulanger (Jean-Pierre Léaud) prichádza po 15 rokoch o svoju monotónnu prácu, ktorá mu bola jediným zmyslom života. Rozhodne sa preto vziať si život, no výsledkom sú dva nevydarené pokusy o samovraždu. Poslednou možnosťou sa zdá byť objednávka vraždy samého seba, a to u profesionála. Keď však po uzavretí kontraktu smrti stretne predavačku ruží Margaret, chytá jeho život druhý dych a svoj zámer si rozmyslí. V pätách už ale má (smrteľne chorého) nájomného vraha, ktorý hodlá svoju prácu dokončiť... Cynicky štylizovaný film známeho fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho výborne funguje ako vážne sa tváriaca paródia na noirové zápletky, postavy osudových žien, nájomných vrahov a ich osudovosť.

S noirovými formami už Kaurismäki koketoval v satirickej shakespeareovskej adaptácii Hamlet podniká (1987). Hamleta zosmiešnil nielen obsahovo, ale navyše ho obliekol do noirového kabáta: kontrastné svietenie, častý cigaretový dym, Hamletov baloniak.

 

Tajomná vražda na Manhattane (Manhattan Murder Mystery, r. Woody Allen, 1993)

Nakladateľ Larry (Woody Allen) a jeho energická manželka Carol (Diane Keaton) sa zoznamujú so svojimi susedmi Houseovými – postarším, spojne pôsobiacim manželským párom. Krátko na to však pani Houseová zomiera na infarkt. Carol, vedená svojou intuíciou, podozrieva pána Housea z rafinovanej vraždy vlastnej manželky. Štylizuje sa do úlohy amatérskej vyšetrovateľky a čoskoro k pátraniu na vlastnú päsť presvedčí aj neurotického manžela.

Woody v jednom zo svojich siahodlhých monológov ospevuje Wilderovu Poistku smrti (1944) a vo finále odkazuje na Wellesovu slávnu prestrelku v zrkadlovom bludisku z Dámy zo Šanghaja (1947), a to ako explicitne i implicitne. Veľmi pekná, typicky allenovská pocta filmu noir.

 

Fatálny inštinkt (Fatal Instinct, r. Carl Reiner, 1993)

Režisérovi Carlovi Reinerovi sa vo vodách noirovej paródie evidentne zapáčilo, keď sa po 11 rokoch opäť podujal na uletenej komédii, ktorá je svojim predlohám paródiou a poctou zároveň.  Jej názov vznikol z názvov neo-noirov Fatal Attraction (1987) a Basic Instinct (1992). Ned Ravine je policajt a advokát, natoľko pohltený svojou prácou, že nemá čas na svoju manželku Lanu, ktorá sa ho so svojim milencom rozhodne zabiť. Rovnaký zámer má aj prepustený zločinec Max Shady, ktorý viní Neda z toho, že ho pred rokmi nedokázal obhájiť. Na scéne sú navyše bohatá klientka Lola, ktorá ho chce dostať do postele a milujúca sekretárka Laura s desivou traumou z minulosti.

Scenár namiešal mix dejových liniek ako z klasík (Poistka smrti, Poštár vždy zvoní dvakrát, Diabolské ženy), tak z kultových neo-noirov (Body Heat, Mys hrôzy, Základný inštinkt). Obrazové detaily sú samozrejme zamerané na tie najväčšie noirové fetiše ako žalúzie, cigaretový dym, tieňohra, dámsky podpätok či stropný ventilátor. Pre väčšinu divákov ide o priemernú paródiu, no noiristi si jednoznačne musia pripočítať vyššie hodnotenie! Znalci si to užijú!

 

Big Lebowski (The Big Lebowski, r. Joel a Ethan Coenovci, 1998)

Coenovci film noir milujú. Debutovali s ním a pravidelne sa k nemu vo svojej tvorbe vracajú. V prípade Big Lebowskeho sa postarali o jednu inteligentnú noirovú satiru (a poctu zároveň), ktorá predstavuje jednu z najlepších amerických (stoner) komédií vôbec. Dude (dokonalý Jeff Bridges), povaľač najväčšieho rangu a milovník bowlingu, je nepriaznivými okolnosťami vhnaný do archetypálnej noirovej role – hľadača pravdy. Máme tu zámenu identít, zločin (únos, vydieranie), zamotaný príbeh či v neposlednom rade skvostné snové sekvencie, ktoré (neo)noirovému univerzu tak veľmi svedčia. 

Joel Coen povedal, že ich scenáristickým zámerom bol chandlerovský typ príbehu, ktorý sa posúva epizódne a každou novou postavičkou na scéne sa záhada postupne odhaľuje, alebo práve naopak, ešte viac zamotáva. Coenovci sa  pri písaní najviac inšpirovali najslávnejšou Chandlerovou adaptáciou –  dejovo spletitým Hlbokým spánkom (1946) s nesmrteľným Bogartom ako Philom Marloweom. (2)

 

Kiss Kiss Bang Bang (r. Shane Black, 2005)

Robert Downey Jr. exceluje v úlohe problémového smoliara a zlodejíčka, ktorý sa omylom pripletie na kasting a nechcene získa sľubnú rolu. Na starosť ho dostáva súkromný detektív (Val Kilmer), aby ho čo najlepšie pripravil na jeho part a spoločne smerujú do Los Angeles. A keď sa na scéne objaví Michelle Monaghan, veci sa začnú ešte viac komplikovať (a mŕtvol pribúdať). Výborná neo-noirová čierna komédia servíruje flashbacky, maximálne cynické dialógy, ironickú kritiku Hollywoodu či nevtieravú atmosféru Vianoc. Zároveň  ide o inteligentnú poctu Raymondovi Chandlerovi. Jednotlivé kapitoly sú pomenované práve podľa jeho diel: 1. Trouble is My Business, 2. The Lady in the Lake, 3. The Little Sister, 4. The Simple Art of Murder a Epilóg: Farewell, My Lovely. (3)

Shane Black sa v 2016 postaral aj o (semi-)retro-noirovú, buddy komédiu Ostrí chlapci (The Nice Guys) z obdobia druhej polovice 70tych rokov.

 

  • Paradox je, že začiatkom 40tych rokov termín „film noir“ ani neexistoval. Vznikol v roku 1946, kedy ho zaviedol francúzsky filmový kritik Nino Frank, ale začal sa používať až spätne s príchodom 70tych rokov.
  • Popri Dudeovi sa ešte môžeme okrajovo zastaviť aj pri jeho stonerskom kolegovi Docovi Sportellovi. Zhúlené súkromné očko zo Skrytej vady (Inherent Vice, 2014) má totiž oveľa bližšie k Lebowskému než takému Philovi Marloweovi. Nazvať hippie-noir komédiou by však bola urážka. Paul Thomas Anderson nakrútil sofistikovanú poctu dobe a Los Angeles. Jeho nedivácka detektívka náročná na pozornosť je síce komediálne ladená, ale to vyplýva z doby hippies. Scenár je tak satirou len na oko, v skutočnosti ide o kritiku (a ak si už Anderson robil srandu, tak predovšetkým z éry a nie noirových postupov).
  • V roku 2005 vznikla aj iná neo-noirová komédia z obdobia Vianoc – The Ice Harvest, s Johnom Cusackom a Billy Bob Thorntonom.

 

Viac o fenoméne filmu noir čítajte v našej kinemáckej sekcii alebo sledujte na našej FB fanpage.

2019-02-011.2.2019 | Michal Šmajda




login facebok
Fotogaléria k článku


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Práve v kinách
Práve v kinách
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
V pôvodnom znení je super, ale s naším prekladom to už bolo o ničom.Ale dej super. >
Ak si čakala porno, tak súhlasím. >
Neviem, ale zatiať najlepšia časť doby ľadovej? Toto je už piata časť. Na všetky časti dávam 10 bodov z 10, lebo je to n... >
Jasne ze som nespal,len som to este chcel vidiet to je cele. >