9.0

Filmová recenzia

Tvorcovia novinky The Master popreli, že chceli nakrútiť životopis zakladateľa scientologickej cirkvi L. Ron Hubbarda. „Je to film o outsiderovi, ktorý sa dostane do komunity a zmení ju – zároveň tiež príbeh o tragickej láske medzi ním a vodcom,“ tvrdí producentka JoAnne Sellarová na stránke filmového kritika Emanuela Levyho. Ťažko povedať, aké boli motívy režiséra Paul Thomasa Andersona v začiatočných fázach tvorby scenára, keď mal byť „majster“ ešte hlavným hrdinom snímku – inšpirácia existujúcou náboženskou organizáciou je totiž zrejmá. Až po niekoľkých prepísaniach sa do popredia dostal bývalý vojak Freddie, násilník trpiaci post-traumatickou stresovou poruchou – navyše stvárnený Joaquin Phoenixom. Herec sa vrátil k nakrúcaniu po dvoch rokoch a okamžite si zaslúžil oscarovú nomináciu.

Freddie Quell má problém zaradiť sa po vojne do spoločnosti. Je posadnutý ženami, alkoholom a sebou samým. Chvíľu pracuje ako fotograf, chvíľu vypomáha na poli, chvíľu je námorníkom, avšak neustále vracia sa na cestu – späť k neistote a skrytej vine. Po jednom z jeho agresívnych výstupov sa zobúdza na jachte patriacej Lancasterovi Doddovi. Kto je tento záhadný spisovateľ, fyzik, liečiteľ a filozof? Freddie v ňom nachádza oporu – bude však prijatý do vznikajúceho spolu s názvom „Zdroj“ (The Cause)?

Anderson je nielen skvelým režisérom, ale aj scenáristom. Jeho dialógy sú ostré, nepredvídateľné a emotívne. Falošnosť a absurdnosť náboženstva opisoval už vo svojej na Oscara nominovanej dráme Čierna krv. Postava zakladateľa sekty je však značne odlišná ako úlisný mladý kňaz v ropnej tragédii – Lancaster je oproti nemu tajomný egocentrik, no zároveň šľachetný spasiteľ.

The Master je rovnako ako Čierna krv príbehom dvoch mužov – ktorí však v tomto prípade nie sú súpermi. Skôr milencami v nepriamom slova zmysle. Pánom a jeho psom na vodítku – vznikol príbeh paranoidného, ale láskavého manipulátora a nevyspytateľného šialenca. Joaquin Phoenix v roli alkoholickej trosky očividne prešiel aj fyzickou zmenou, jeho Freddie má guľatý, zhrbený chrbát, pohybuje sa ako šelma v klietke a jadrom jeho prejavu je prehnaná, nervózna mimika. Postava je údajne inšpirovaná nielen režisérovým otcom, ale aj osudmi spisovateľa Johna Steinbecka, ktorého vojna poranila ako na tele, tak na duši.

Jonny Greenwood (mimochodom tiež gitarista skupiny Radiohead) zložil pre film ďalší zo svojich kvílivých, mimoriadne znepokojivých a podmanivých soundtrackov. Podfarbuje ním takmer divadelne spracovaný príbeh – minimalistické agresívne stretnutie dvoch samotárov, ktoré pripomína energické hry dramatika Tennesseeho Williamsa (Konečná stanica túžba). Tento stret je navyše zachytený poetickým objektívom rumunského kameramana Mihai Malăimareho. The Master mal šťastie na majstrovských hercov, majstrovskú tému, majstrovskú kameru a majstrovskú hudobnú zložku.

Kde sa však stratilo všadeprítomné napätie a mrazivé dejové zvraty z Čiernej krvi? Freddie síce je natiahnutou strunou filmu, nikdy však nepraskne. Bál sa snáď režisér preskúmať svojich hrdinov hlbšie, pozornejšie? Vyzerá to takmer, akoby Anderson nechal scenár v počiatočnej fáze – v základnej, holej dejovej línii (vzťahu majstra a jeho učňa). Namiesto mnoho vrstevnatého románu tak vznikla novela – ktorá nechala väčšinu svojich ambicióznych myšlienok nedokončených alebo zahmlených. Nehovoriac o niekoľkých enigmatických scénach, ktoré zamestnávajú divákov cestou z kina. Skrýva sa za filmom podobne ako za sektárskou organizáciou „Zdroj“ vyššia myšlienka alebo len Anderson stvoril záhadu bez jednoznačných odpovedí, ktorej cieľom je zamestnať myseľ?

Ak ste už film videli a rozumiete anglicky, na nasledujúcom odkaze si môžete prečítať niekoľko možných interpretácií filmu od zahraničných kritikov.

The Master (USA, 2012, 144 min.)
Réžia: Paul Thomas Anderson. Scenár: Paul Thomas Anderson. Kamera: Mihai Malaimare Jr.. Strih: Leslie Jones, Peter McNulty. Hudba: Jonny Greenwood. Hrajú: Philip Seymour Hoffman, Joaquin Phoenix, Amy Adams, Laura Dern, Lena Endre, Martin Dew, Madisen Beaty, Fiona Dourif