CESTA DO KRAJINY OZ |
CESTA DO KRAJINY OZ |
Toto, mám dojem, že už nie sme v Kansase
Na úsvite druhej svetovej vojny sa do amerických kín dostal jeden z najmagickejších filmových príbehov. Mladá Judy Garland (ako hlavná postava Dorotka) si získala srdcia divákov niekoľkých generácií s pesničkou „Somewhere over the rainbow“. Čarodejník z krajiny Oz bol muzikálovou adaptáciou prvej zo série kníh pre deti, ktorú publikoval spisovateľ L. Frank Baum na začiatku dvadsiateho storočia. Na mamutí úspech pôvodného filmu sa snažilo Disneyho štúdio nadviazať sériou neúspešných pokusov, kým vytvorili koncept prequelu, kde sa rozhodli preskúmať príchod „mocného a úžasného“ čarodejníka do zeme Oz. Najväčšou prekážkou však boli právne spory, kvôli ktorým napríklad tvorcovia menili odtieň zelenej pokožky Zlej čarodejnice - vynechať museli aj ikonické črievičky.
Áno, Cesta do krajiny Oz je určená primárne najmladším divákom. Ostatným ostáva iba slabá viera, že sa veľký čarodejník za kamerou srdečne usmieva popod fúzy (a že to nemyslel celkom vážne). Pritom prvé minúty vyzerajú nádejne – hra so zmenou obrazového formátu a farieb, kúzelná titulková sekvencia s podmanivou hudbou Dannyho Elfmana.
Herecky Oza zachraňuje šarm a vtip Jamesa Franca, ako aj charizmatický výkon ženských antagonistiek. (nasleduje obrovský spoiler, deti) Zlá čarodejnica v podaní Margaret Hamilton z roku 1939 sa umiestnila v niekoľkých rebríčkoch najlepších filmových zloduchov a Mila Kunis predvádza presvedčivú variáciu na jej postavu - škoda, že sa na plátne objaví až v druhej polovici stopáže a režisér ju využíva striedmo. Nehovoriac o poranenej pozícii, do ktorej ju umiestnil scenár. Čarodejnica pani Hamiltonovej nepotrebovala romantickú pózu a vystačila si s nevysvetliteľnou zlobou (vďaka čomu je nezabudnuteľná).
Príjemne pôsobia metafory na výrobu filmového kúzla, ako aj lišiacky skryté odkazy na pôvodnú snímku. Tú magickú zmes podivnosti a rozprávky pre dospelých však Raimi nezopakoval. Nahradil ju predvídateľným dejovým klišé, kde sa z antihrdinu očakávane stáva hrdina a kde ho zákonite sprevádza porcelánová sirota a zábavný opičiak. Baumova kniha mala aj svoju metaforickú (a podľa mnohých odborníkov aj politickú) rovinu zosmiešňujúcu ľudskú neistotu, jej adaptácia tak napriek svojej naivite pôsobila seriózne.
Dvojica scenáristov – medzi nimi aj Pulitzerom ocenený David Lindsay – Abaire za drámu Rabbit Hole – však použila najjednoduchšiu scenáristickú schému na rozšírenie pôvodného príbehu, kde neostal priestor pre originalitu, či absurdný humor. Vinu v tomto prípade možno pripísať skôr producentom a ich kompromisnej snahe uspokojiť každého člena „rodiny“. Kreatívnejší bol skôr režisér, Oz v jeho podaní pôsobí ako horská dráha vizuálnych efektov – ak si aj požičiava prvky z iných blokbastrov (hlavne z Burtonovej Alice), tak ho krikľavosťou ťažko niektorý prekoná. Priveľa je bohužiaľ aj pátosu a chýbajú hororové prvky, s ktorými režisér dokáže pracovať najlepšie. Osobne by ma preto potešil skôr humorný návrat do pekla, ako presladené a nestriedme pokračovanie „kansaských“ dobrodružstiev.
Toto? Mám dojem, že sme v Disneylande.
Oz the Great and Powerful (USA, 2013, 135 min.)
Réžia: Sam Raimi. Námet: L. Frank Baum – kniha The Wonderful Wizard of Oz (1900). Scenár: Mitchell Kapner, David Lindsay- Abaire. Kamera: Peter Deming. Strih: Bob Murawski . Hudba: Danny Elfman. Hrajú: James Franco, Mila Kunis, Rachel Weisz, Michelle Williams, Zach Braff