9.0

Filmová recenzia

Koniec druhej svetovej vojny zanechal Nemecko zbedačené a rozdelené na britskú, americkú a ruskú zónu. Osudy trpiacich, prevažne Židov, slúžia často ako filmový námet, no Lore zachytáva tú druhú, takisto desivú životnú cestu potomkov nacistických prívržencov. Nemecký dôstojník (Hans-Jochen Wagner) spolu s manželkou (Ursina Lardi) utečú spolu s dcérami Lore a Liesel, dvojčatami Jürgenom a Gunterom a niekoľkomesačným Petrom z Bavorska na vidiek. Otec s mamou neuniknú svojmu osudu prenasledovaných Hitlerových prívržencov, a tak sa mladistvá Lore stáva hlavou rodiny a musí sa so svojimi súrodencami dostať k babičke, ktorej dom je takmer 1000 km ďaleko.

Austrálska režisérka Cate Shortland sa vo svojom druhom celovečernom filme Lore citlivo venuje ideovému prerodu hlavnej hrdinky, vychovanej v idealizovaní nacistických myšlienok. Mladučká Saskia Rosendahl sa svojej Lore zhostila brilantným spôsobom a vynikajúco predvádza mučivý vnútorný boj nielen s Loriným životným presvedčením o správnosti nacizmu a následným odkrývaním jeho zverstiev, ale aj v rovine obetavého chránenia svojich súrodencov počas strastiplnej púte do babkinho domu. Do cesty sa jej stavia záhadný Žid Thomas (Kai-Peter Malina), ktorého chtiac-nechtiac prijíma do svojej rodiny, aby sa papierovo bezpečne vyhli možnej perzekúcii kvôli nacistickým rodičom.

Film vznikol v nemecko-austrálsko-britskej koprodukcii a autorka v ňom predostiera údel nemeckej povojnovej utečeneckej rodiny. Pútavo a nemilosrdne poukazuje na praktiky, k akým sa musí Lore znížiť, aby ochránila svojich príbuzných. Tá je len veľmi ťažko ochotná pripustiť, že koncentráky neboli výmyslom a že Thomas aj napriek Dávidovej hviezde v dokladoch automaticky koná v prospech bezmocnej rodiny bez ohľadu na ich ideové zameranie. Všetci Lorini súrodenci sa pri ňom cítia bezpečnejšie i sama Lore musí pripustiť, že smutné trmácanie sa obsadeným Nemeckom môže mať okrem zemepisného cieľa i rozmer poznávania skutočného dobra a zla. Pomáhajú jej v tom i stretnutia s bizarnými postavami, rozhodne nie vtipne bizarnými, ale temne ohurujúcimi svojím dobovou atmosférou skriveným postojom a živočíšnou prízemnosťou.

Príbeh vynikajúco rozprávajú predovšetkým sekvencie s minimom slov a bohatou obrazovou výpoveďou, o ktorú sa pričinila najmä kamera Adama Arkapawa (Kráľovstvo zverstiev), a s úžasným hudobným podmazom Maxa Richtera (výborný Valčík s Bašírom či kontroverzné Lono). Vnútornú dynamiku postáv nám Lore prináša pomocou pohľadov, nečakaných dejových zvratov, všetko ale Shortland podáva nenásilne. Kruté peripetie plynulo vtkáva do života milujúcej sa pätice detí, ktorá statočne bojuje so svojím osudom a dusivo, bez akejkoľvek potešiteľnej perspektívy, si razí cestu k „domu s veternými mlynmi“ svojej babky.

Lore (Nemecko/Austrália/UK, 2012, 109 min.)
Réžia: Cate Shortland. Scenár: Cate Shortland