NECH JE SVETLO

Ďalší ročník IFF Karlove Vary pozná svojich víťazov. Jedným z nich je aj hraný film Nech je svetlo dokumentaristu Marka Škopa (Zvláštne uznanie ekumenickej poroty). Ten priniesol sošku aj hlavnému protagonistovi Milanovi Ondríkovi. Snímka s biblickým názvom sa snaží vniesť svetlo tam, kde nastala veľká tma. A je dobré, že tvorca zvolil formu hraného filmu. Z pálčivej témy silnejúcej polovojenskej organizácie na Slovensku tak vykresal emotívny príbeh s potenciálom osloviť širšie publikum.

Pojem militantnej mládežníckej domobrany sa u nás skloňuje už nejaký čas a oceňovaného filmára takisto nenechala chladným. Hrozbu prameniacu v komunite, kde sú mladí ľudia vedení ku xenofóbii, premietol do filmu, v ktorom popri viacerých háklivých témach rezonuje najsilnejšie. Marko Škop zasadil príbeh svojho filmu do prostredia s vysokou nezamestnanosťou. Jeden z manželov tak musí cestovať za prácou do zahraničia. V tomto prípade je to tesár Milan, ktorý väčšinu času trávi v Nemecku a k svojej manželke a trom deťom sa vracia len na sviatky.

Sú Vianoce a dobromyseľný Milan si to opäť raz namieril domov. V rodnej obci ho víta ustarostená manželka Zuzka spolu s potomstvom. Najstarší z nich Adam nezdieľa sviatočnú radosť svojich mladších súrodencov. Zdá sa však, že nepôjde len o vzdor patriaci k tínedžerskému veku. Za jeho smútkom, zadumanosťou a tajnostkárstvom sa skrýva niečo oveľa hrozivejšie.

Nasledujúce dni pomaly odkrývajú pôvod chlapcových problémov. Spočiatku nejasné okolnosti samovraždy Adamovho spolužiaka čoskoro povedú k odhaleniu krutého šikanovania. Adamovi sa pod otcovým nátlakom postupne rozväzuje jazyk. Mládežnícka organizácia uzurpujúca si moc a šíriaca strach začína ukazovať svoju silu aj dospelým. Po spravodlivosti bažiaci Milan to však nemieni nechať len tak a svoju rodinu chce ochrániť za každú cenu.