BATASTORIES

Ťažko by ste v dejinách nášho regiónu hľadali známejšieho a ospevovanejšieho podnikateľa, akým bol Tomáš Baťa. Zlínsky rodák, ktorý vybudoval na základoch rodinnej tradície celosvetové obuvnícke impérium, je považovaný nie len za jednu z najvýraznejších postáv svojho odvetvia, ale tiež za medzinárodného priekopníka a vizionára globalizmu. Filmári sa takejto výraznej historickej postave, samozrejme, radi venujú - v Česku o ňom v súčasnosti vzniká aj prvá hraná biografia, ktorá by sa do kín mala dostať zhruba o dva roky. Už teraz však môžete vidieť dokumentárny film BATAstories, ktorý v česko-francúzskej koprodukcii nakrútil slovenský režisér a producent Peter Kerekes.

Životný príbeh Tomáša Baťu sa číta či počúva ako rozprávka. Chlapec z obuvníckej rodiny sa vlastnou usilovnosťou, ctižiadostivosťou, ale aj vytrvalosťou, ktorú nezlomili ani viaceré pády, vypracoval na jedného z najvplyvnejších svetových obchodníkov svojej doby. Svojmu remeslu rozumel naozaj od piky - neváhal čerpať cenné skúsenosti ani inkognito prácou v konkurenčných dielňach či fabrikách, ktoré zhotovovali stroje pre obuvnícky priemysel.

No to najpozoruhodnejšie na Baťovi nie je to, či a ako sa mu podarilo uspieť, ale akým veľkolepým, progresívnym a zdá sa, že aj trvalo udržateľným spôsobom svoj úspech dokázal ďalej zhodnocovať. Nie len sám pre seba a svoju rodinu, ale tiež pre početnú komunitu svojich zamestnancov či dokonca celé regióny, v ktorých jeho firma pôsobila. Baťa a jeho následníci (najmä nevlastný brat Jan Antonín a neskôr syn Tomáš ml.) budovali celé štvrte a mestá, vodné kanály či filmové štúdiá, neustále inovovali a optimalizovali svoje remeslo a podnikanie a udávali tak tón celej svojej dobe. Ich stopy môžeme dohľadať všade tam, kde pôsobili dodnes. A práve tieto širšie súvislosti sa vo svojom filme pokúša uchopiť aj Peter Kerekes.

BATAstories je dobrým príkladom toho, ako urobiť dokumentárny portrét pútavo, moderne a zasadiť ho do kontextu, ktorý aj takto “prefláknutému” príbehu dáva pocit akejsi pridanej hodnoty. Film je pestrý a komplexný, tvorí ho viacero línií, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a prelínajú. Je tu veľmi osobná linka, kde z Baťových vlastných pamätí v 1. osobe predčíta notoricky známy hlas Bolka Polívku. Nechýbajú výpovede potomkov baťovského klanu, ktorí plameň úspechu značky udržujú pri živote dnes. Nechýba tu ani kopec dobových záberov, ktoré oživujú nie len samotného Baťu, ale aj človeka a svet jeho éry.

Osviežujúcim aktualizačným momentom je návšteva exotických lokácií v ďalekej Indii, Afrike a Južnej Amerike. Okrem nostalgických spomienok tých, čo tu pre Baťu dlhé roky osobne pracovali v jeho fabrikách a predajniach, filmári na týchto miestach tiež vykonávajú akúsi voľnú rekonštrukciu podmienok a okolností, za akých sa fenomén Baťa kedysi mohol zrodiť: Navštevujú miestnych pouličných obuvníkov, ktorí v chudobných podmienkach a bez akejkoľvek techniky žijú svoj vlastný “baťovský“ sen o úspechu. I keď priama výpovedná hodnota týchto mikropríbehov vo vzťahu k Baťovi nie je markantná, film dokáže umne nachádzať paralely medzi ich a Baťovým spôsobom uvažovania či prístupom k pracovnej morálke. ”Predáva” tak tieto vsuvky ako celkom obohacujúce rozšírenie nosnej témy.

Téma Baťa, samozrejme, prirodzene zahŕňa aj niektoré kontroverznejšie aspekty. Svojský “sociálny inžiniering” slávneho fabrikanta určitým spôsobom prispel k dehumanizácii výroby ako takej a reálne podmienky v továrňach, kde sa Baťove sny stávali (a dodnes stávajú) skutočnosťou nie sú vždy priamym zrkadlom jeho vzletných ideálov. Pozorný divák tieto paradoxy aj z Kerekesovho filmu medzi riadkami zrejme dokáže vyčítať. No nejaký hlbší kritický záber určite nečakajte.

Snímka BATAstories (v Česku je uvádzaná pod názvom Baťa, první globalista) vznikla na objednávku francúzskej ARTE, ktorá v spolupráci s Českou televíziou vyrába voľný cyklus dokumentárnych portrétov veľkých osobností českých dejín. Kerekesov film o Baťovi sa tak zaradil k snímkam o Václavovi Havlovi či Milošovi Formanovi, ktoré už v rámci tohto projektu vznikli.

Koprodukčné financie vo filme, samozrejme, cítiť. Nakrúcanie na štyroch svetových kontinentoch by bez nich zrejme ani nebolo možné. Na druhej strane možno potenciál filmu aj trošku brzdí pomerne citeľný fakt, že je určený pre široké medzinárodné publikum. Teda aj pre ľudí, ktorí o Baťovom fenoméne dosiaľ vôbec nič nepočuli. Možno ak by film vznikal s primárnym zreteľom na domáceho (a hádam teda trochu zasvätenejšieho) diváka, bol by v ňom priestor aj na hlbšiu analýzu niektorých zaujímavých súvislostí, s ktorými sme teraz vo filme konfrontovaní viac-menej len okrajovo.

I tak však rozhodne nejde neoceniť, ako vynaliezavo a sviežo sa Peter Kerekes (v spolupráci s Pavlom Hajným, spoluscenáristom a dlhoročným zberateľom všetkého, čo súvisí s baťovskou históriou) dokázal popasovať s témou, ku ktorej dnes už existuje len minimum autentických prameňov. Ignorujúc ťažkopádne, dávno vyšliapané chodníčky statických “hovoriacich hláv”, film objavuje pre svoju tému živý a dynamický presah, ktorý z neho robí pre diváka celkom vďačnú záležitosť. Hoci BATAstrories v rámci svojho žánru ani témy asi nemožno považovať za žiadny prelomový počin, je príjemnou ukážkou aktuálneho a zmysluplného prístupu k obom z nich.

BATAstories (Francúzsko / Česko / Slovensko, 2019, 80 min.)
Réžia: Peter Kerekes