LA GOMERA

Tradičná filmová prehliadka Projekt 100 prináša tentoraz okrem výnimočného Parazita aj rumunskú snímku La Gomera. Tá predstavuje už piaty celovečerný film režiséra Corneliu Porumboiu, ktorého filmy sa tešia mimoriadnej popularite najmä medzi náročnými kritikmi. Artovo ladený rámec prináša tvorca aj v najnovšom pokuse, i keď pre mnohých bude ťažko stráviteľný.

Cristi je skorumpovaný policajt, pracujúci s mafiánmi. Vie, že je odpočúvaný kolegyňou Magdou. Tá je tiež napichnutá, ale netuší, koľko informácií má Cristi, ktorý sa navyše zapletie s krásnou Gildou a má dostať z väzenia Zsolta, bledého ako Drakula. Zsoltovi niekde odpočíva 30 miliónov eur, ale nechce povedať kde.

Každý odpočúva každého, všetci si chcú ulomiť z veľkého balíka peňazí. Aby sa akcia Cristimu podarila, odcestuje na kanársky ostrov La Gomera, kde sa má naučiť tajný jazyk „el slibo“. Ten je založený na pískaní a dokáže prekonávať veľké vzdialenosti, ale ľudia ho považujú za pospevovanie vtákov.

Znie to poriadne absurdne a zvláštne, však? Premisa má na papieri obstojný potenciál, ale Porumboiu zvykne vytvárať filmy, ktoré nie sú divácky vľúdne, vyžadujú priam extrémnu trpezlivosť a znalosť žánrových postupov. Tieto pravidlá platia aj na La Gomeru, no netreba chodiť ďaleko pre nudu a zmätok. Už pred prvou polovicou sa môže dostaviť nutkanie opustiť kinosálu, keďže je náročné chápať spletitosť deja a držať krok s režisérovými mentálnymi vlnami.

Príbeh sa vrtí okolo skupinky postáv, ktoré majú vzájomne prepletené osudy a motivácie. Orientovanie v deji narúša štruktúra rozprávania – veľa kapitol, každá na pár minút. Častokrát je ťažké určiť kedy sa pozeráme na retrospektívu a kedy na súčasnú dianie.

Porumboiu nijak formálne nevymýšľa, ladí scény do rovnakej vizuálnej atmosféry a celé orientovanie v deji schválne komplikuje. Trčí z toho zjavná snaha tvorcu preniesť na plátno skromnejšiu kriminálku, ale zbytočne zachádza do extrémnej úspory, ktorá vytvára priepasť medzi ním a divákom.

Navyše sa snaží lakťami prebíjať cez množstvo žánrov, čo vzhľadom na rozsekanú dramaturgiu vytvára nekonzistentný guláš. Viaceré scény vyzerajú ako zbytočné, alebo nasilu namontované do minutáže. Okrem hľadania pointy je náročné nájsť humor, ktorým sa má film údajne vyznačovať.

Náznaky čierneho humoru sú vidno už v samotnej premise, ale to je tak všetko. Ak je vtip aj prítomný, je tak „šikovne“ ukrytý, že ho chápe len režisér, diváci na lokálnej úrovni alebo vyznávači tajuplných filmových odkazov. Absurdnosti a čudáctva si však užijete viac než dosť.

A pokiaľ má byť odľahčeným prvkom útrpne kamenná tvár hlavného herca Vlada Ivanova, tak je niečo ozaj zle. Ostrieľaný a popredný herec rumunskej kinematografie tu akoby nemal ani čo hrať. Už len chýbalo, aby sa zmätočne otáčal na mieste, ako Travolta v najslávnejšej tarantinovke. Aspoň že Catrinel Marlon sa vydarila, či už je nahá alebo oblečená.

La Gomera je určená najmä pre divákov hľadajúcich zvláštne formy filmového umenia. Aj ostrieľaný artový návštevník kina si bude lámať hlavu nad významom príbehu s pachuťou klasickej otázky – „čo tým chcel básnik povedať“. Nepomáha ani Iggy Pop, klasická hudba, či operný rámec. Zlátaná zmes všeličoho nie je veru správnou cestou.

La Gomera (Rumunsko / Francúzsko / Nemecko / Švédsko, 2019, 97 min.)
Réžia: Corneliu Porumboiu. Scenár: Corneliu Porumboiu. Hrajú: Vlad Ivanov, Catrinel Marlon, Rodica Lazar, Agustí Villaronga, Sabin Tambrea ...