PARDON, NEZASTIHLI SME VÁS

Urobili sme si z nášho sveta veľké koleso pre škrečky a teraz v ňom bežíme s nekonečne naivnou vidinou, že nás "na konci” predsa len niečo čaká. “Prečo si tak ubližujeme, Abbie?” pýta sa hlavný hrdina snímky Kena Loacha Pardon, nezastihli sme vás svojej manželky. “Ja neviem, fakt neviem,” odpovedá mu žena akoby v krátkej chvíľke precitnutia, po ktorej sa však opäť rýchlo dáva do behu...

Ricky a Abbie sú jednými z miliónov. Pracovití, snaživí, normálni ľudia so svojimi radosťami aj starosťami, ktorí sa akosi zasekli v nevyrovnanom boji o slušnú a pokojnú existenciu. Stačilo prísť v tom najnevhodnejšom okamihu o stabilnú prácu v stavebníctve a sen o vlastnom bývaní a prosperite bol fuč. Nabalilo sa pár nevyhnutných pôžičiek, a už sa rodina vezie na šikmom ľade každodenného boja o holú existenciu.

Abbie (Debbie Honeywood) pracuje ako opatrovateľka. O osemhodinovej pracovnej zmene môže len snívať, neraz musí svojich starých či hendikepovaných zverencov ratovať aj v neskorých večerných hodinách. S dcérou (Katie Proctor) a synom (Rhys Stone) sa už viac počuje po telefóne, než sa skutočne vidia, čo sa začína neblaho prejavovať aj na ich školskom prospechu a celkovej pohode.

Hlava rodiny, Ricky (Kris Hitchen), by misky pomyselných váh veľmi rád naklonil na tú správnu stranu. Šanca príde, keď mu kamarát dohodí lákavú prácu franšízistu v úspešnej kuriérskej spoločnosti, ktorá by mohla všetko zmeniť. Spoza stola to všetko vychádza na výbornú - za jediný rok poctivej driny by Ricky mohol zložiť zálohu na vysnívané bývanie na hypotéku! Treba však do toho ísť naplno, predať manželkine auto a zložiť tak akontáciu na vlastnú dodávku, bez ktorej sa ako samostatný kuriér nezaobíde. A treba tiež poriadne zaťať zuby, pretože taký kuriér si často v pracovnej dobe nemôže dovoliť odbehnúť ani na toaletu...

Ten, kto tvorbu Kena Loacha pozná už určite správne tuší, že realita sa s Rickom a jeho rodinou vonkoncom nebude maznať. Sloboda “nezávislého” kuriéra je len ilúzia, rovnako ani Abbie nemá najmenšiu moc nad tým, koľko času a energie svojej práci nakoniec obetuje. Reťazová reakcia malých aj väčších nešťastí na seba nedáva dlho čakať, a tak je čoskoro rodina v ešte väčšom strese ako na začiatku. To sa nevyhnutne prejaví na všetkých jej článkoch - no najtragickejšie si to odnesú tí najmladší a najzraniteľnejší. Je to, skrátka, bludný kruh sizyfovskej snahy uchopiť svoj osud do vlastných rúk, urvať si pre seba od života čosi navyše a dokázať tak sebe aj ostatným, že v tejto zvláštnej masochistickej hre dokážeme “zvíťaziť”.

Je vám to povedomé? Nemusíte byť, samozrejme, kuriér ani opatrovateľka, aby ste sa v majstrovsky napísanej aj zahranej drobnokresbe Loachových postáv aspoň čiastočne našli. Nemusíte byť dokonca ani zadlžený, živnostník či bývať po prenájmoch. Stačí, ak na seba, napríklad, beriete tristné nadčasy, ktoré v skutočnosti ani nepotrebujete, pretože neviete povedať nie. Loachov film, skrátka, opäť tne do živého a je takmer nemožné, aby sa vás emočne aspoň trochu nedotkol.

Hoci filmy Kena Loacha, zarytého ľavičiara a ostrého kritika súčasných spoločensko-ekonomických pomerov, nezaprú rámcovú tendenčnosť vyplývajúcu z postojov svojho autora, režiséra v skutočnosti vždy naozaj zaujíma len jednotlivec: Ako sa so životom za daných okolností pobije, ale tiež ako k tomu marazmu sám vedome či nevedome prispieva.

Aj Pardon, nezastihli sme vás tak možno vnímať hneď z niekoľkých uhlov pohľadu. Na jednej strane je kritikou konkrétnych spoločenských javov - iluzórnej slobody drobného podnikania, ktoré je v skutočnosti často len rafinovaným vykorisťovaním. Na druhej strane však rovnako pozorne (a kriticky) skúma aj mužov a ženy, ktorí sa takémuto systému prepožičiavajú, aby sa neskôr neraz sami postavili s pomyselným bičom v ruke na vrchol ľudskej pyramídy (viď tragikomická postava Rickyho šéfa).

Ken Loach (prečítajte si viac o jeho tvorbe a živote) síce patrí k filmárom, ktorých tvorbu zvykneme nazývať “nezávislou” či “klubovou”, no zrozumiteľnosťou a šírkou záberu ľahko strčí do vrecka aj nejeden vyslovený mainstream. Samozrejme, aj jemu to niekedy vypáli lepšie a inokedy horšie. Ak by ste sa však báli, že na kvalitu jeho tvorby bude mať nejaký dopad režisérov pokročilý vek (v lete oslávil 83. narodeniny!), veľmi by ste sa mýlili. V kontexte jeho predchádzajúceho filmu Ja, Daniel Blake (2016) a nemenej vydarenej novinky by sa vlastne dalo povedať, že je práve vo svojej životnej forme.

Pardon, nezastihli sme vás je umne vygradovaná a bravúrne odpozorovaná realistická dráma. Napriek tomu, že sú v nej ruka a zámer režiséra jasne zreteľné, nejdú na úkor uveriteľnosti ani logiky. Práve naopak – Ken Loach nevytvára nejaký umelecký konštrukt, ale perfektne pomenováva a zachytáva autentický reťazec príčin a následkov, čo ťažko poprieť, ak by ste aj s názorovým stanoviskom filmára v širšom kontexte nesúhlasili.

Nečakajte, na druhej strane, žiadnu čierno-čiernu depku. Napriek tomu, že sa Rickyho rodine dejú všelijaké pohromy, film sa nevyžíva vo vyslovenej zlomyseľnosti a nechýba mu ani humor. Napokon, až do trpkého konca rodine ponecháva aspoň to najdôležitejšie - úprimnú lásku a súdržnosť, vďaka ktorej sme ochotní veriť, že pre nich nakoniec aj tak všetko dobre dopadne. Len či už nebude príliš neskoro...

Sorry We Missed You (Veľká Británia / Francúzsko / Belgicko, 2019, 100 min.)
Réžia: Ken Loach. Scenár: Paul Laverty. Hrajú: Kris Hitchen, Debbie Honeywood, Rhys Stone, Katie Proctor , Ross Brewster, Micky McGregor ...