U ZLATEJ RUKAVIČKY

Minulý rok nám dánsky provokatér Lars von Trier naservíroval vlastnú víziu o sériovom vrahovi vo filme Jack stavia dom, ku ktorej sa mnohí postavili skepticky, čo v podstate vychádza z ambivalentného prijatia väčšiny jeho filmov.

Tohtoročné festivalové publiká však šokoval iný renomovaný režisér. Fatih Akin dokázal príbehom o psychopatickom vrahovi vyhnať zo sál množstvo pobúrených divákov. Na rozdiel od Trierovho pokusu ide o film podľa skutočných udalostí, no prezentovaný je s gráciou, za ktorú by sa nehanbil ani tvorca Taxidermie György Pálfi, či známy prekračovateľ hraníc Gaspar Noé. Ak hľadáte netradičné formy filmovej „zábavy“, ktoré otestujú vaše limity, sympatický Fritz už otvára fľašu a nalieva.

Začiatok 70.rokov, zapadnutá časť Hamburgu. V putike U Zlatej rukavičky sa stretávajú pochybné živly, od samozvaných „veteránov“ až po najnižší level prostitútok. Každý niečo stratil a snaží sa nájsť kúsok svetla na dne pohárika s cigaretou v ruke. Medzi nimi posedáva aj lokálny fajnšmeker Fritz Honka, ktorý sem chodí zapiť pár panákov pivom.

Jeho mastné vlasy, nemotorné pohyby a odpudivý zovňajšok nádherne zapadajú do koloritu tohto „vychýreného“ podniku s litrami alkoholu a nemeckými odrhovačkami z jukeboxu. Okrem toho je Fritz aj výrazne narušený zo slabej erekcie a prevládajúcich psychotických predstáv, takže vražedné besnenie na seba nenechá dlho čakať.

Fatih Akin sa rád pohráva s netradičným kombinovaním žánrov, čomu sa teraz znova nevyhol. Vyťahuje na divákov drámu, vo vzťahu Fritza ku jednej „dáme“ dokonca zachádza do zvrátenej romantiky s prvkami spolužitia a poriadne prikladá v rovine thrilleru, ba až hororu. Styčnými sú však čierna komédia v kombinácii s krvavo-nechutnými scénami (a osobami). Všetko je ale akýmsi obalom, pretože pravý zážitok nebudete mať len z toho, ako šikovne režisér pracuje so žánrami a dramaturgiou, ale čo presne Vám ukazuje obrazom.

Osobne som mal na premietaní 90% času tupý výraz a sánku dolu z toho, čo vidím. Akin prezentuje reálny obraz spodiny spoločnosti, ktorá sa utápa v alkohole a vedie bezbrehé dialógy o pokrivených životných múdrostiach v sebavedomom prevedení. Alkohol je u Fritza spúšťačom psychózy a asociálneho správania, prítomný je takmer v každej scéne, či už sa nachádzame U Zlatej rukavičky alebo v priestoroch smradľavého bytu s detskými bábikami a neporiadkom, kde so svojimi návštevami nezaobchádza v rukavičkách.

Fascinujúci pohľad na dekadenciu je sprevádzaný animálnou brutalitou. Trojslovná klasifikácia by sa pohybovala na úrovni „cecky, chlpy a krv“. Násilie je surovo detailné a keďže ide o prostitútky, tak nám Akin v týchto scénach poriadne nakladá. Nevytvára samoúčelné alebo gýčové odvary a pomerne ľahko vám príde fyzicky zle, čiže jeden-dva panáky po premietaní nebudú na škodu.

A verte, že na voňavé stromčeky do auta alebo párky sa po filme nebudete pozerať rovnakými očami ako predtým. Kreativita režiséra je na vysokej úrovni a bez debaty vytvoril najodpornejší a najzvrátenejší film tohto roka, pričom superlatívov by sa zopár ešte našlo. Herecký koncert mladého Jonasa Dasslera je excelentným príkladom kombinácie talentu s vynikajúcou prácou maskérov. Porovnanie Dasslera s jeho filmovým pretvorením na Fritza Honku vyráža dych a mladíka určite čaká sľubná budúcnosť.

Je vysoko pravdepodobné, že film U Zlatej rukavičky bude časom patriť do kultovej sekcie, kam sa dostáva každý rok len málo titulov. Má na to všetky potrebné atribúty, najmä špecifický rukopis a zreteľ na uchovanie v hlavách divákov dlho po projekcii. Ak zvládnete autorskú novinku Fatiha Akina (Gegen die Wand, Aus dem Nichts) dopozerať do konca, tak skoro na ňu nezabudnete.

Der goldene Handschuh (Nemecko, 2019, 110 min.)
Réžia: Fatih Akin. Scenár: Fatih Akin. Hrajú: Jonas Dassler, Philipp Baltus, Dirk Böhling, Uwe Rohde, Margarete Tiesel, Marc Hosemann, Adam Bousdoukos, Katja Studt, Tristan Göbel, Hark Bohm, Victoria Trauttmansdorff ...