ANTOLÓGIA MESTA DUCHOV

Čo si predstavíte pod sugestívnym slovným spojením “mesto duchov”? Film kanadského režiséra Denisa Côtého rozohráva jeho možné konotácie hneď na niekoľko spôsobov. Zľahka strašidelný a silno melancholický film sa odohráva v zapadnutom kanadskom mestečku, ktorému vládnu ľadové vetry, tuhé mrazy, neodbytné snehové záveje a jedna tvrdohlavá starostka, ktorá je skalopevne presvedčená o životaschopnosti a súdržnosti svojej komunity. Po tragickej smrti miestneho mladíka s ňou ale o nadvládu nad mestečkom začína bojovať jeden obzvlášť tvrdý súper: strach....

Ak sa vám predstava života v maličkom zapadnutom mestečku na severe kanadskej provincie Quebec zdala doteraz romantická a lákavá, Antológia mesta duchov vás pravdepodobne od takejto idylky celkom spoľahlivo odradí. Snímka sa presne v takomto mestečku odohráva - volá sa Irénée-les-Neiges, žije v ňom len zhruba 200 obyvateľov, ktorí sa, samozrejme, všetci dôverne poznajú. Lenže skôr než romantika ich pri ich každodennom bytí postretáva nuda, depresia a úzkosť z bezvýchodiskovosti svojich životov v tomto drsnom prostredí. Ak sa s týmito pocitmi zdanlivo väčšina z nich dosiaľ aj dokázala vysporiadať, keď jedného dňa pri tragickej dopravnej nehode zahynie 21-ročný miestny mladík Simon, krehká rovnováha miestnej spoločnosti sa začína rozsypávať.

Najhoršie Simonovu smrť, celkom prirodzene, nesie jeho rodina - o to skôr, že ostáva stále nejasné, či išlo skutočne o nehodu, alebo sa mladík pre odchod z tohto sveta rozhodol dobrovoľne. Chlapcovo telo navyše nemožno ani riadne pochovať - pre zamrznutú pôdu musí rakva čakať kdesi v záhradnej kôlni až na príchod jari, ktorá je však stále v nedohľadne. Mama Gisèle (Josée Deschênes) sa v šoku celkom utiahne do seba. Simonov starší brat Jimmy (Robert Naylor) neprestáva hľadať dôkazy o bratovom posmrtnom živote. No a hlava rodiny, otec Romuald (Jean-Michel Anctil), pre istotu pred celou situáciou utečie kamsi do neznáma. Aj napriek bujarej silvestrovskej párty a snahe niektorých obyvateľov žiť svoje životy tak, akoby sa nič nestalo, Irénée-les-Neiges sa zmocňuje strach a neistota. No a potom sa do toho všetkého ešte začnú na každom rohu zjavovať záhadné postavy bez tvárí...

Ak by si námet Antológie mesta duchov vzal do parády nejaký hollywoodsky žánrovkár, mohol by z toho asi byť celkom klasický béčkový horor o mestečku XY plnom divných ľudí, ktorých začnú prenasledovať desivé prízraky. Denis Côté je ale nezávislý experimentátor, ktorý tento námet poňal skôr psychologicky, postavil ho na dusivej atmosfére a diváka necháva celkom dlho tápať a spájať si súvislosti len podľa skromných indícií. Inými slovami - “klasický” fanúšik béčkových hororov v hollywoodskom štýle by si Antológiu mesta duchov asi veľmi neužil.

Duchárska zápletka je tu, navyše, skôr len akýmsi symbolom či metaforou – hoci tajomné postavy vyzerajú ako z mäsa a kostí, reálne do deja nijako nezasahujú, akoby boli len prízrakmi v hlavách obyvateľov tohto nezadržateľne vymierajúceho mestečka. Antológia mesta duchov potom v podstate stojí na celkom reálnych a “svetských” témach, ako je samota, vyrovnávanie sa so stratou, vzťah medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou jedného miesta a dilema, či ostať, alebo ísť...

Jednotlivé postavy sú celkom zaujímavé a realistické, film nám ich ale neumožní príliš spoznať za hranicami bezprostrednej situácie, v ktorej sa práve nachádzajú. Zdá sa, akoby mali fungovať skôr ako nejaké archetypy správania sa za daných vyhranených okolností: Charizmatická starostka (Diane Lavallée), ktorá tvrdošijne odmieta zmenu a drží sa potápajúcej sa lode až do posledných síl; otec, ktorý tvárou v tvár tragédii nedokáže byť rodine oporou a radšej tak situáciu ešte zhorší vlastným útekom; duševne nevyrovnaná Adèle (Larissa Corriveau), ktorú paralyzujúci strach a osamelosť napokon celkom ovládne...a tak ďalej.

Côté z týchto pohľadov, charakterov a emócií stavia akúsi mozaiku spoločenstva na pokraji záhuby v kontraste paralelného vesmíru vlastnej minulosti. Ponuro klaustrofobickú a mrazivo neútulnú atmosféru ešte umocňuje rozpohybovaná ručná kamera, monotónna paleta farieb či výber nápadne neutešených interiérov a exteriérov. Film kladie mnoho podprahových otázok, no odpovede na ne od neho určite nečakajte. Je to skôr akási otvorená esej, ktorú si môže každý divák interpretovať tak trochu po svojom. Zároveň je však na mieste upozorniť, že si to bude vyžadovať kus trpezlivosti, ochoty a predstavivosti.

Nie, Antológia mesta duchov nie je zďaleka “film pre každého”. Svojím až meditatívnym tempom a opakujúcimi sa zábermi na ľudí, ktorí sa pozerajú na niečo, čo samotný divák vidieť nemôže, dokonca môže predčasne unaviť aj nejedného milovníka artu. K vyššie spomínaným myšlienkam sa tak budete možno musieť doslova prekúsať, pričom vám nemožno napokon sľúbiť ani odmenu v podobe nejakého veľkolepého finále. Ak to však predsa len ustojíte, je dosť možné, že vám niektoré z nevyslovených myšlienok či tichých odkazov snímky budú v hlave víriť ešte dávno po dobehnutí záverečných titulkov...

Répertoire des villes disparues (Kanada, 2019, 97 min.)
Réžia: Denis Côté. Scenár: Denis Côté. Hrajú: Robert Naylor, Jocelyne Zucco, Diane Lavallée, Rémi Goulet