MILOSŤ

Poľsko, rok 1946. Masaker druhej svetovej vojny sa konečne skončil, pocit radostného víťazstva ale radových obyvateľov prostých dedín ako Popielawy akosi obchádza. Pre rodinu Hanky a Jakuba Szewczykových je tento čas obzvlášť nešťastný. Ich syn Waclaw, dôstojník, totiž nestál na strane víťazov. Patril k oddielom takzvaných “Prekliatych vojakov”, ktorí sa pred koncom vojny postavili na posledný odpor víťazným sovietskym vojskám.

Keď mladý Waclaw, tak trochu nešťastným pričinením vlastného otca tragicky zomiera, Jakub a Hanka sa ponoria do hlbokého smútku. Tá pravá tortúra sa však pre nich ešte len začína. StB totiž ich mŕtveho syna považuje za nepriateľa aj po smrti, a tak jeho mŕtve telo pred zrakmi umučených rodičov zas a znova vykopávajú z hrobu, aby mohli po druhý, tretí, ba aj štvrtýkrát s istotou potvrdiť jeho totožnosť.

Hanka (Grażyna Błęcka-Kolska) a Jakub (Jan Jankowski) sa už na zneucťovanie hrobu vlastného syna nemôžu pozerať. Jeho rakvu preto ešte raz, naposledy, vykopú, naložia na voz, zapriahnu za koňa Siweka a vyberú sa na 500 kilometrov dlhý pochod k ukrajinským hraniciam, aby svoje dieťa konečne pochovali tak, ako si ľudská bytosť zaslúži.

Poľský režisér Jan Jakub Kolski v poľsko-česko-slovenskej koprodukčnej snímke Milosť vyrozprával čiastočne autobiografický príbeh vlastnej rodiny, svojich prarodičov. Fiktívny “road-movie”, ktorý od reálnej zápletky odvíja, však zďaleka nie je len prostým prozaickým rozprávaním bizarných povojnových udalostí. Na pozadí tristného pochodu s rakvou mŕtveho syna celkom minimalistickým, často nemým, no o to intenzívnejším spôsobom rozohráva príbeh vzťahu hlavných dvoch protagonistov, medzi ktorých sa so synovou smrťou vkradol tieň nevyslovených výčitiek.

Rokmi spolužitia uhladené hrany vzájomných rozporov sa odrazu opäť zarezávajú do živého. Muž a žena sa so synovou smrťou, ale najmä potupou, ktorá prišla po nej, vyrovnávajú každý po svojom. Hanka sa zatvrdzuje – navonok to symbolizuje cigaretka, ktorú si zanovito vkladá do úst, hoci nikdy nefajčila, zo vnútra jej tvrdosť vyžaruje napríklad pri stretnutí s nemeckým zajatcom Jurgenom (Michał Kaleta), ktorý sa však napokon stane ich verným spolupútnikom. Jakub nahlas tvrdí, že treba hľadieť vpred, že s Hankou napriek všetkému stále sú slobodní ľudia, ktorí určujú svoj vlastný osud. Pri pohľade na to, ako lipne na “oficierskych” čižmách dávno mŕtveho syna však je jasné, že ostal rovnakým rukojemníkom tejto situácie ako jeho žena.

Jan Jakub Kolski patrí k filmárom so silným autorským rukopisom a najmä pevným ukotvením v priestore Poľska, jeho spoločensko-politických špecifikách a histórii. Svoje témy si ale vyberá a spracováva s veľmi slušným presahom a výrazovými prostriedkami, ktoré vás dokážu do tohto sveta s ľahkosťou vtiahnuť. Bez debaty to platí aj pre Milosť, ktorá vás uhranie už úvodnými titulkami so silne znepokojivou klavírnou linkou a snovými výjavmi z potemneného lesa, kde sa, akoby mimochodom, stretáva panenská príroda s ľudskou drámou.

Hoci Milosť je v prvom rade osobným príbehom konkrétnych postáv, zároveň bez formálneho dovysvetľovania dokáže s divákom zdieľať aj akúsi “esenciu” celej jednej doby – doby chaosu, krívd, zrád, prezliekania kabátov, ale aj nečakaných prejavov elementárnej slušnosti a ľudskej spolupatričnosti, ktoré často prichádzajú z tých najneočakávanejších miest.

Puntičkár určite Kolskému môže vyčítať niektoré menej presvedčivé detaily - pochybovať o zachovalom vzhľade mŕtveho syna po 500-kilometrovom pochode, pozastavovať sa nad tajnými zásobami ľadu kdesi pod slamou v maštali, neveriacky krútiť hlavou nad húževnatosťou vyhladovaného Jurgena, ktorý do posledných síl ťahá voz s rakvou cudzieho mŕtveho muža do blatistých briežkov, a tak ďalej.

Kolski sa nijako netají tým, že okrem samotnej východiskovej situácie a náčrtu postáv je dej jeho filmu autorskou fikciou, no a tu a tam si pri jeho výstavbe (sám je režisérom, scenáristom aj spolu-kameramanom svojej snímky) pomohol trošku skratkovitejšie. Na druhej strane – vo svetle filmárovej inklinácie k magickému realizmu je pomerne jasné, že sa od diváka ani neočakáva, aby bral všetky detaily doslovne a prísne racionalisticky.

Nenechajte sa zmiasť ani žánrovou nevyhranenosťou, kvôli ktorej niekedy Milosť osciluje až kdesi na pomedzí tragédie a komédie. Všetko je v podstate presne tak, ako má byť. Drsné aj láskavé, impulzívne aj minimalisticky utlmené, bolestivé aj oslobodzujúce.

Ułaskawienie (Poľsko / Česko / Slovensko, 2018, 100 min.)
Réžia: Jan Jakub Kolski. Scenár: Jan Jakub Kolski. Hrajú: Grazyna Blecka-Kolska, Jan Jankowski, Michal Kaleta, Michal Benkes, Maciej Cempura, Marián Chalany ...