BEZSTAROSTNÉ DIEVČA

Morské vlny narážajú na atraktívne tvary mladého ženského tela. Osviežujúca voda nežne objíma tieto dokonalé vyzývavé krivky a odhaľuje zlatistú pokožku, ktorá sa trbliece od dopadajúcich slnečných lúčov. Telo a príroda vytvárajú dokonalú súhru a vzájomne si vychutnávajú svoju prítomnosť. Touto príjemne šteklivou úvodnou scénou nám francúzska režisérka s poľskými koreňmi Rebecca Zlotowski predstavuje svoj v poradí už štvrtý celovečerný film – Bezstarostné dievča.

Koniec školského roka, začiatok prázdnin. Naïma (Mina Farid) žije v čarovnom Cannes a práve oslavuje svoje 16-te narodeniny. Čaká ju dôležité rozhodnutie o svojej budúcnosti. No predtým ako sa touto otázkou začne serióznejšie zaoberať si ešte túži užiť leto. Keď sa v jej živote náhle objaví sesternica Sofia (Zahia Dehar) z Paríža so svojím divokým životným štýlom, je jasné, že toto leto bude aj práve vďaka nej vzrušujúce. 22-ročná mladá žena s bujným poprsím a kde-tu vylepšená nejakou tou plastikou, si dokonale vychutnáva nenásytné mužské pohľady a ich slastnú túžbu, ktorá sa im odráža v očiach. Provokuje, dráždi, nehľadá city, iba potešenie. Od okamihu ako prišla na Francúzsku riviéru sa Naïma stáva iba jej nenápadným tieňom. Aj keď je osobnostne úplne iná ako Sofia, v istom v zmysle v nej vidí vzor a láka ju preniknúť do tajov jej bujarého života. A tak sa nebráni ani možnosti dobrodružstva na jachte patriacej bohatému brazílskemu zberateľovi umenia Adresovi (Nuno Lopes), na ktorej spoznáva aj jeho spoločníka Philippa (Benoit Magimel). A leto sa môže začať...

Rebecca Zlotowski patrí v súčasnosti medzi aktívne francúzske feministky. Vo svojom poslednom celovečernom filme, ktorý mal minulý rok celosvetovú premiéru na festivale v Cannes (odniesol si ocenenie Veľká medzinárodná cena Spoločnosti autorov a dramatických skladateľov) rieši hneď niekoľko spoločenských, ekonomických a sociálnych tém. V správaní jednotlivých postáv značne badať nadradenosť vyplývajúcu z rozdielnosti kást, opovrhovanie a padajúce unáhlené ortiele. Jednou z hlavných tém je téma dospievania, objavovania vlastného ja a vlastnej sexuality, ktorá sa dotýka mladšej Naïmi. Jej postava sa môže na prvý pohľad zdať ako tá vedľajšia, no je omnoho zaujímavejšia oproti jej staršej kolegyni a mladá Mina Farid ju zvláda veľmi presvedčivo.

Sesternicu Sofi stvárňuje Alžírka Zahia Dehar, modelka preslávená fiaskom s elitnými francúzskymi futbalistami na čele s Franckom Ribérym, s ktorým mala pohlavný styk ešte v čase jej neplnoletosti. Mňa osobne potešila aj prítomnosť Lakdhara Dridiho, ktorému sa vo filme ušla iba vedľajšia rola Naïminho kamaráta gaya. No práve jeho postava bezprostredného Doda, ktorý je sám sebou a je na to patrične hrdý, vyznieva v ostatnom falošnom opare veľmi sympaticky. Lakdhar sa nám po prvýkrát predstavil v explodujúcej tanečnej dráme od Gaspara Noého – Climax, v ktorej tak isto ako v Bezprostrednom dievčati predviedol Voguing (špecifický tanečný štýl, ktorý v roku 1980 vytvorila gay komunita). Pohľadného Nuna Lopeza, ktorý vo filme prežije pár vášnivých chvíľ so Sofiou vidíme v podobnej roli, v akej na nás nedávno útočil v seriáli White Lines. Spoločný bod so seriálom nájdeme aj v kréde Carpe diem (Užívaj život), o ktorom sa veľa filozofuje. Existuje vôbec bezstarostný život a či si aj sloboda pýta svoju obeť - to sú otázky, ktoré nám režisérka jemne podsúva, pričom odpovede necháva na nás.

Bezstarostné dievča možno označiť za bezdejovú baladickú záležitosť s reflexiou o váhe vonkajšej a vnútornej krásy (Naïma verzus Sofia) a o jej diferencovanom vnímaní okolím. O vytváraní rýchlych úsudkov, či o schopnosti ocenenia umenia (ktoré v tomto prípade predáva dušou povrchný obchodník). Celý príbeh si plynie ako more na Francúzskej riviére. Vášnivé a erotikou nabité zábery striedajú scény plné pomalých dialógov, ktoré smerujú k pomerne vážnym témam. Film sa však iba jemne kĺže po ich povrchu, nenútene ich načrtáva, ale nemá záujem vŕtať sa v nich do hĺbky. Režisérka sa zámerne nedáva do pozície mentorky. Skôr iba poukazuje na to, že každá minca má dve strany, no vytvorenie vlastného úsudku už ponecháva na divákovi. Našťastie minutáž nie je prepálená, no i tak sa v deji nájdu menej výrazne a slabšie momenty.

Snímka využíva v niekoľkých scénach klasickú hudbu od Vivaldiho, či Schuberta. Diváka odkazuje na pôvod skutočných hodnôt, no zároveň tieto elementy plynulo a efektne prepája s príbehom dvoch dievčat žijúcich v modernej dobe plnej predsudkov a materializmu. Istí diváci uvidia v Bezstarostnom dievčati iba povrchné vábivé pozlátko s absenciou akejkoľvek výpovednej hodnoty. Pre tých, ktorí sú pripravení hľadať a pozorne čítať medzi riadkami, má pripravené svoje malé morálne poklady. Aj keď je potrebné uznať, že snímka v istom zmysle neprináša nič nové, iba nám potvrdzuje staré známe pravdy, nikdy nie je na škodu si pripomenúť, že všetko to podstatné je očami neviditeľné. A v tom aj v konečnom dôsledku spočíva krása života.

Une fille facile (Francúzsko, 2019, 92 min.)
Réžia: Rebecca Zlotowski. Scenár: Zahia Dehar. Hrajú: Clotilde Coureau, Nuno Lopes, Mina Farid, Zahia Dehar, Benoît Magimel ...