CUTIES

Francúzsko-senegalská režisérka Maïmouna Doucouré natočila päť rokov po svojom úspešnom krátkometrážnom debute Maman(s) (2015) celovečerný film Cuties (Mignonnes). Z festivalu Sundance si odniesol pochvaly a cenu za najlepšiu réžiu. Keď však o pár mesiacov vstúpil do oficiálnej distribúcie vo Francúzsku a následne Netflix spropagoval plagát zobrazujúci polo odhalené 11-ročné dievčatká až v príliš odvážnych pózach, rozpútala sa okolo neho masová vlna kritiky. Vyše 300 000 ľudí podpísalo petíciu, v ktorej žiadalo streamovací gigant, aby snímku (údajne prezentujúcu sexualizáciu detí) nezaradil do svojej ponuky. Viac ako deväť miliónov znechutených odberateľov zrušilo svoje predplatné.

Dnes už vieme, že sa film do ponuky dostal, no muselo tomu predchádzať ospravedlnenie Netflixu za neadekvátny marketing a zámena plagátu za jeho akceptovateľnejšiu verziu. Aký je v skutočnosti film, ktorý si podmanil porotu na festivale v Sundance či Berlinale, ale v očiach „bežných smrteľníkov“ vyvolal totálny odpor a pobúrenie?

Jedenásťročná Amy žije v chudobnej parížskej štvrti so svojou mamou a dvoma bratmi. Jej výchova je naďalej každodenne spätá s ich pôvodom - so senegalskou kultúrou a s rešpektom k monoteistickému náboženstvu islamu. Keď v škole spoznáva svoje rovesníčky, zaujme ju skupinka sporo odetých dievčat na čele s vodkyňou Angelicou. Skrz ich drzé správanie a záľubu v twerkingu (sexuálny a provokatívny tanec pochádzajúci z New Orleans) jej začnú odhaľovať svet plný slobody a zábavy. Ktorý v tom jej – s krutými a so striktne nastavenými mantinelmi, pôsobí tak strašne lákavo. A tak ich kde-tu so záujmom špehuje a postupne sa odkláňa od vzorcov správania, ktoré jej boli odmalička vštepované. Začína kopírovať ich predstavu ženského modelu, z ktorého sála vzrušenie a zákaz.

Amy si prechádza všetkými klasickými strasťami dospievania. No v tomto duševne náročnom období sa navyše ocitá medzi dvoma extrémistickými svetmi. Ten prvý je podriadený prísnym pravidlám viery a pri každodennom pohľade na utrápenú matku si uvedomuje, že ju v ňom čaká podobný osud zlomenej ženy. Naproti tomu je ten novoobjavený viac nablýskaný. Túži zapadnúť medzi dievčatá prirodzene kopírujúce prostredie, v ktorom trávia značnú časť svojho dňa – online svet sociálnych sietí a odvážnych videí. Rovnako aj oni vzhliadajú k svojmu Bohu, akurát ten ich má podobu Kim Kardashian. Jedno však majú oba tieto svety spoločné. Ani jeden z nich neponúka kompromisy a akýsi zdravý stred. Či už si Amy vyberie ten či onen, nečaká na ňu život, v ktorom by ako žena dosiahla zaslúženia hodné postavenie. Ten druhý má však v balíčku aspoň nádej na akúsi formu slobody a prejavenia sa.

Napriek tomu, že samotná režisérka čelila po zaradení Cuties do ponuky Netflixu obrovskému tlaku a vyhrážkam, v žiadnom prípade v snímke nejde o sexualizovanie mladých dievčat, či nebodaj šírenie detského porna. Film disponuje mnohými scénami, ktoré sa s divákom nemaznajú a nepríjemne prenikajú priamo pod kožu. V pohľade a mimike tancujúcich 11-ročných dievčat miestami vidíme dospelé zvádzajúce ženy, ktoré akoby uviazli v detskom tele. A to je desivé. Je to poriadne nepríjemné, ale také to aj má byť. Akokoľvek choro to znie, ich tanec je výkrikom po rodičovskej láske a uznaní, ktorému udali svojský rytmus. Ich naivitu a bezprostrednosť s absenciou schopnosti odhadu možných následkov im nemožno vyčítať. Iba kopírujú, čo vidia. Ale nerozumejú tomu a častokrát sa nenájde nikto, kto by ich v správnu chvíľu usmernil.

Tým, že nám režisérka predostiera pohľad na obtiahnuté kožené nohavice na nevyvinutých pozadiach neznamená, že so situáciou súhlasí. Len zrkadlí dnešnú dobu, v ktorej rodičia prihlasujú malé deti do súťaží krásy a miesto spoločnej hry ich umlčia podaním vlastného mobilu. V ktorej je budovanie identity výrazne ovplyvnené sociálnymi sieťami a spoločnosťou, ktorá v aktuálnej podobe doslova okráda deti o skutočné detstvo a prakticky ich núti dospieť skôr ako to naplánovala sama príroda. Základná premisa bola v tomto prípade masovo nepochopená. Film naopak apeluje na dôležitosť ženských práv a taktiež poskytuje veľmi priamočiaru výpoveď o modernej dobe, ktorá postupne maže akékoľvek morálne hranice.

Maïmouna Doucouré pri tvorbe čerpala z vlastného detstva, ktoré bolo poznačené chudobou a nedostatočným vzdelaním. Pri natáčaní výrazne dbala na to, aby bolo dievčatám všetko dôležité citlivo odkomunikované detským psychológom. Kasting na hlavnú postavu prebiehal vyše pol roka, až nakoniec vybrali Fathiu Youssouf Abdillahi, ktorá sa svojej neľahkej role zhostila výborne. Naprieč celou snímkou možno obdivovať efektnú prácu s farbami, ktoré majú v každej scéne svoj význam a pekne ju podčiarkujú, rovnako ako aj samotná hudba. Naopak, zopár surrealisticky ladených záberov úplne nezapadá do celkového konceptu, no na druhej strane ani nepôsobí zásadne rušivo.

Cuties je morálne inteligentným a alarmujúcim filmom. Prakticky ho ani nemožno označiť za kontroverzný, je iba kruto realistický. Snáď aj jeho samotné nízke hodnotenia možno považovať za trefné zrkadlo našej spoločnosti obalenej kvalitnou vrstvou povrchnosti, cez ktorú často neprenikne to podstatné. Otázne je, koľko protestujúcich, či rovno hodnotiacich samotný film reálne videlo. Mnohí si urobili úsudok iba na základe traileru a niektorí iba žmurkli po plagáte. Dnešná doba má problém. Je pomerne jasne definovaný, je už len na nás ako sa k nemu postavíme. Jedno je však isté. Ak si pred ním budeme pokrytecky zakrývať oči, nezmizne.

Mignonnes (Francúzsko, 2020, 96 min.)
Réžia: Maïmouna Doucouré. Scenár: Maïmouna Doucouré. Hrajú: Fathia Youssouf, Médina El Aidi-Azouni, Esther Gohourou, Ilanah Cami-Goursolas, Myriam Hamma ...