MOJE JAZERO

18. ročník Medzinárodného filmového festivalu v Tirane 2020 otvorila albánska snímka Moje jazero, ktorá sa súčasne stala aj posledným dielom filmového režiséra, scenáristu a producenta Gjergja Xhuvaniho. Uznávaný albánsky režisér stihol za svoj život natočiť niekoľko filmov, z ktorých ho najviac preslávila snímka z roku 2001 – Parrullat / Slogans. Túto horkú komédiu približujúcu absurdnú realitu krajiny na konci 70. rokov Albánsko poslalo zabojovať o nomináciu na Oscara za najlepší cudzojazyčný film.

No život vie byť nevyspytateľný a august minulého roka náhle priniesol smutnú správu. Krátko pred svojimi 56-timi narodeninami, na dôsledky infarktu, Gjergj opustil tento svet. V čase zatvorených kín a zrušených filmových festivalov nám HBO GO umožňuje vychutnať si jeho posledný počin, ktorý možno považovať za pomyselnú rozlúčku s divákmi a s filmovým svetom.

Po dych berúcom úvode s otvárajúcou scénou na rozsiahle Prespanské jazero hrdo sa vynímajúce na hraniciach troch zemí (Albánska, Grécka a Macedónska) sa presúvame do triedy stredoškolákov, ktorí dostávajú za úlohu napísať esej na tému „Moje jazero“. V jednej zo školských lavíc sedí štrnásťročný modrooký Kristo (Ariton Pollozhani). Premýšľa o svojom vzťahu s trblietajúcou sa hladinou, s ktorou je každodenne spätý. Uvažuje nad tým, či jazero, ktoré tvorí prakticky kúsok z neho, smie vôbec považovať za svoje, ak ho za vlastné považujú aj ďalší iní. A môže vôbec časť prírody niekomu patriť?

Režisér Gjergj Xhuvani podáva veľmi autentickú výpoveď o náročnom živote v albánskom mestečku z pohľadu tohto mladého chlapca. Ako každého dospievajúceho tínedžera, ani Krista sa nevyhnú bežné školské povinnosti a náklonnosť otravných spolužiačok. No odhliadnuc od týchto faktov je skôr právoplatným členom sveta dospelých.

Tvrdé podmienky prostredia a rodinných okolností jeho vek ignorujú a on sa musí dennodenne pasovať s problémami, ktoré sú bežnému dieťaťu či dokonca aj dospelému jedincovi v našej krajine úplne cudzie. Keďže jeho rodičia hľadajú možnosť lepšieho zárobku v zahraničí, chlapec vyrastá so starými rodičmi a je nútený prispieť do rodinnej kasy aj vlastným dielom. A tak miesto hrania futbalu so svojimi rovesníkmi vo voľnom čase pašuje marihuanu z albánskej strany jazera na tú macedónsku... 

Postava Krista predstavovala pre Aritona Pollozhaniho jeho herecký debut, no jeho výkon napriek tomu možno označiť za veľmi autentický a presvedčivý. Až s radosťou sa divák pozerá na dieťa, ktoré klame svojim výzorom. Pohybujúc sa na vodnej hladine ako rokmi ostrieľaný muž - neskutočne obratne, so znalosťou každého jazerného kúta a navyše s obdivuhodnou odvahou voči situáciám, ktoré mu život prináša do cesty. Jeho súžitie so stojatou vodou je tak prirodzené, až má divák pri niektorých scénach pocit, že sám Kristo sa stáva jazerom a jazero ním. Mohutné skaly objímajúce vnútrozemie Balkánskeho polostrova sú zrkadlom jeho pevnej nátury, ktorú zas v istých chvíľkových momentoch veľmi roztomilo strieda detská naivita (scény s jeho učiteľkou).

Aj keď filmu dominuje najmä mladý bojovník, Moje jazero je príbehom niekoľkých postáv. Jeden z radov dospelých, zneužívajúcich chlapca na nekalé kšefty je Ismail v podaní herca Tristana Halilaja, ktorý debutoval v úspešnej snímke The Forgiveness of Blood. Súčasťou deja je aj postava, ktorú stvárňuje samotná manželka zosnulého režiséra – Luiza Xhuvani. Tá si v minulosti zahrala už v niekoľkých jeho filmoch, pričom za snímku Parrullat získala na IFF Tokyo cenu za najlepšiu herečku. Ospalú náladu krajiny, jej prírodné krásy a zároveň ľudské neduhy zachytáva oko macedónskeho kameramana Dima Popova (Pankot ne e mrtov, Tri dena vo septemvri).

Moje jazero / Ezero Moe nám predostiera prostý život v jednom z albánskych mestečiek, ktorý sa v určitých momentoch jemne prepája aj s výdobytkami modernej doby. Nazrieme do uličiek, cez ktoré sa prechádzajú obyvatelia s dobytkom a v ktorých Kristo rozdúchava jemný vietor na hlučnom motocykli, no zároveň s mobilom vo vrecku. Gro činností jeho obyvateľov však stále tvorí rybolov, posedávanie v krčme a pasovanie sa s každodenným prežitím rôznymi spôsobmi, medzi ktoré častokrát patria aj tie mimo medzí zákona.

Aj keď je dej tvorený niekoľkými mikropríbehmi a obsahuje úchvatné zábery na prírodu, samotný film ulahodí len tým skutočne artovo orientovaným divákom, ktorí k spokojnosti nepotrebujú výraznú akciu či náročnú zápletku. Pre tých, čo sa pohybujú skôr v komerčnejších vodách bude Moje jazero skôr veľmi nudnou a pomalou jazdou, ktorú pravdepodobne ani nezakončia úspešným zakotvením až do jeho samotného prístavu. V tom však na diváka čaká pomerne prekvapivý a uspokojivo katarzný záver.

My lake (Kosovo / Nemecko / Chorvátsko / Macedónia / Taliansko / Albánsko, 2020, 103 min.)
Réžia: Gjergj Xhuvani. Scenár: Gjergj Xhuvani. Hrajú: Ariton Pollozhani, Tristan Halilaj, Vedran Zivolic, Elia Zaharia, Luiza Xhuvani, Birçe Hasko, Juli Emiri, Miriana Deti ...