LUX ÆTERNA

Anthony Vaccarello je kreatívny riaditeľ módnej značky Yves Saint Laurent. Vytvoril projekt SELF, skrz ktorý poskytol financie autorským tvorcom (nielen filmárom) na sebavyjadrenie, čím sa zviditeľnil aj módny dom. Oslovení boli napríklad Abel Ferrara, Wong Kar-wai a aj Gaspar Noé. Áno, ten vďaka ktorému vidíme v každom nočnom podchode znásilňovanú Monicu Bellucci. Keď dostane takúto možnosť niekto ako on, tak je sa na čo tešiť, ale zároveň aj obávať.

Nakrútiť totiž reklamu, ktorá nezapadá do klasického marketingového konceptu, aké na nás zízajú napríklad z YouTube pri sledovaní akéhokoľvek videa, je vždy smelá idea. No ak má podobné zadanie režisér jeho rangu, tak očakávania vyumelkovaného a esteticky čistého videa o dĺžke krátkometrážneho filmu s jasným posolstvom sú totálne mimo. Nie, Noé je exhibicionista a egomaniak, ktorý do konceptu musí pretlačiť dve garderóby provokácie.

Je to s ním skrátka tak – ber alebo sa utop v stroboskope. Každý jeho film je pozoruhodný a vždy posúva pomyselné mantinely toho, čo je divák ešte schopný vydržať. Oproti starším snímkam ako Vojdi do prázdna či Love znížil vo svojom poslednom filme Climax minutáž, zato znásobil psychadelický efekt. Vytvoril hororovú megašupu, ktorú však osobne neodporúčam pozerať viac ako raz. Najnovší film Lux Æterna atakuje len 50 minút, ale netreba sa obávať – je tam všetko, dokonca aj ubližovanie deťom.

Dve známe herečky Charlotte Gainsbourg a Béatrice Dalle si rozprávajú príbehy o čarodejniciach. Prečo? Sú totiž súčasťou filmového štábu, kde finišujú prípravy na nakrúcanie scény, v ktorej majú Charlotte v úlohe čarodejnice upáliť na hranici. Obe herečky hrajú samé seba, Charlotte navyše aj postavu bosorky, zatiaľ čo Béatrice má tento chaotický cirkus režírovať. Takže v podstate film o filme, čo nie je extra inovatívne, ale mindfuck je aj tak zaručený.

Obsahovo je Lux Æterna určený hlavne úzkej skupine filmových nadšencov, intelektuálov a umelcov. Režisér si ako obvykle písal aj scenár a v dialógoch zavadí o otázky autorskej vízie, skúseností (aj sexuálnych) členov štábu z nakrúcania rôznych filmov alebo ako správny cinefil odkazuje na slávnych tvorcov a ich kulty. V prestrihoch cituje myšlienky Fassbindera, Godarda alebo ukáže pasáže z filmu Dni hnevu. Súčasnej jednotvárnosti kinematografie sa ujde kritika, podobne ako to spravil pred pár rokmi práve Godard domácim videom o psovi. Nie je to nudné, avšak špecifická filmárčina Noého patrí hlavne odvážlivcom.

Vzdáva tak hold tvrdej autorskej vízii, ktorá ide doslova cez mŕtvoly v štábe. V histórii kinematografie nám takýto prístup priniesol mnoho kanonických filmov, aj keď to na pľaci vyzeralo ako pravé inferno. Viaceré poznáme z americkej tvorby, no režisér neupriamuje pozornosť na filmy spoza oceánu. Práve naopak, zosmiešňuje Hollywood prítomnosťou Karla Glusmana na nakrúcaní. Snaží sa, aby aj jeho film bol jedným z kultových, ale takýto status vštepí filmu až čas.

Je však vidno akýsi posun v tvorbe, badateľný už v Climaxe. Noé nám dovolil nazrieť za oponu tvorenia v procese, čo v prípade Lux Æterna šperkuje prítomnosťou na filmovom nakrúcaní. Podobné snímky zvyknú byť veľmi výživné, pohľad za oponu sa totiž neodmieta a vždy so sebou nesie špecifický zážitok. V tomto ohľade sa zdá minutáž filmu hrozne krátka, no ak si uvedomíme kto je režisér, tak je to dostatočný počet minút. Ťažko si predstaviť podobne chaotický tlak na poli vyše dvoch hodín.

Kamery sa opäť zhostil Benoît Debie, takže nechýba expresívne hrajkanie sa s formátom a samozrejme kinetika. Znova vidíme fantastické jazdy a všemožné uhly kamery, vďaka ktorým vynikne ženská krása, keďže prím hrajú šaty módnej značky. Princíp evokuje film Neon Demon, ale nie v podobne vyčačkaných farieb. Strihovo je veľmi výživne použitý split-screen, ktorý ukazuje buď rovnakú scénu z dvoch pohľadov alebo naraz viacero lokácii samotného nakrúcania. Dokonca nápad s priznaným kameramanom je vzhľadom na podstatu témy fantastický.

Dianie vo filme sa občas nedá sledovať bez zastavenia obrazu či vrátenia scény o pár sekúnd vzad. Lux Æterna je súčasťou pravidelnej prehliadky Be2Can, ktorá prebieha tento rok najmä v online priestore cez portál Edisonline, kde podobne ako v klubovom kine nie je stopnutie filmu možné. Treba byť pozorný a pristúpiť na Noého kadenciu. Kino aj online vám však poskytujú možnosť nedopozerania filmu, keďže ku koncu je vizuál fyzicky nepríjemný (výstraha pre epileptikov), hoci je doslova úchvatný. Symbolicky sa prepája s významom umeleckej tvorby a náboženskými odkazmi, ktoré začínajú už samotným názvom filmu. Napokon, mnohí považujeme filmové médium za náboženstvo.

Gaspar Noé zostáva térrible, ale zato menej enfant. Ponúka zaujímavý a vyzretý pohľad do zákulisia filmového štábu, postaveného na zložitých osobnostiach (niečo ako každý Trierov film). Ak je však podobný bordel pri nakrúcaní zásadných umeleckých diel, ktoré sú oklieštené od klasických pravidiel hollywoodskej výrobnej linky, tak sa netreba čudovať toľkým drogám. Zároveň ukazuje lásku k procesu tvorby a kinematografii. Útrobami autorstva je film pretkaný skrz-naskrz, ale umelcov skrátka pochopí málokto a výsledok býva poľahky označený za intelektuálnu pustinu.

Lux Æterna (Francúzsko, 2019, 50 min.)
Réžia: Gaspar Noé. Scenár: Gaspar Noé. Hrajú: Charlotte Gainsbourg, Béatrice Dalle, Mica Argañaraz, Yannick Bono, Loup Brankovic, Stefania Cristian, Karl Glusman, Paul Hameline ...