SHE DIES TOMORROW

Psychologická hororová dráma, ale s prvkami komédie je autorským projektom herečky Amy Seimetz. Okrem herectva sa však venuje réžii aj scenáristike. Pred ôsmimi rokmi debutovala ako režisérka celovečerného filmu Sun don't shine. Najnovší titul She Dies Tomorrow je tematicky úplne inde, zato štýlovo využíva tie isté prvky – najvýraznejšie udrie do očí pomalé, kontemplatívne tempo. To charakterizuje aj tento príbeh, tu je ale jeho využitie zvládnuté lepšie, hoc sa zaoberá urgentnejšou a napínavejšou problematikou.

Dej je vcelku jednoduchý, postavy prenasleduje vedomie, že im plynú posledné chvíle ich života. Hlavných hrdinov je viac, hlavným antagonistom je však práve strach, možno aj samotná smrť. Tá nie je vyslovene zlovestná, aspoň spočiatku nie, vlastne tu nie je ani zhmotnená. Dôležitejší je psychologický dopad tejto informácie. Snímka pracuje s témou záhadne, neodvíja sa v racionálnej štruktúre, postavy sa objavujú a miznú na dlhší, iné na kratší čas.

Niektoré z článkov publikovaných o She Dies Tomorrow ho označilo za dokonalý obraz tejto doby. Postavy sú paralyzované strachom zo smrti, postihne ich však až keď sa stretnú s iným „nakazeným“. Desivé prvky pochádzajú práve z odovzdávania tohto strachu, výrazný podiel má na tom aj situácia, v ktorej sa už takmer rok v skutočnom svete nachádzame. Za zamyslenie ale stojí, či to, čo postavy trápi je presvedčenie alebo istota, vo výsledku možno jedna a tá istá vec. To nie je explicitne v priebehu filmu potvrdené, sú tam len isté náznaky, rozuzlenie skôr sťažujúce ako sprístupňujúce.

Na druhej strane to divákovi vedieť netreba, dokonca si až dovolím myslieť si, že takéto dielo sa nedá posúdiť objektívne, ani recenziou ani analýzou. Hlavnou zložkou je jeho forma, obsah je až na druhom mieste. Snímka takejto povahy môže vyvolať u každého iné reakcie, keďže sa pohybuje v skôr abstraktnej, než informatívnej, naratívnej rovine. Informácie divákovi nezdieľa, jednoducho používa symboly a očakáva že sa nimi naučí pracovať, teda pochopiť ich, čo sa samozrejme líši od človeka k človeku.

To je pôda, kde titul svoje pôsobenie zvláda. Formálne je presne tým "indie flickom", ktorá by za priaznivých okolností mala potenciál stať sa klubovým hitom. Najväčší podiel má na tom Seimetzovej vizuálny štýl a ním tvorená atmosféra a samotná povaha príbehu. Osobne si myslím, že režisérsky je na oveľa vyššej úrovni ako scenáristicky, mierne zaostávanie scenára sa ukáže práve pri dobre zvládnutej réžii.

Najviditeľnejším problémom je totiž práve onen scenár. Podľa môjho názoru koncept a scenáristické schopnosti režisérky nepokryjú takúto minutáž. Film by bol o poznanie lepší v kratšej metráži, posledná polhodina je viditeľne umelo natiahnutá, ticho a hĺbanie sa zdôrazňuje tam, kde ticho a hĺbanie nemá dôvod zdôrazňovať. Tu už Seimetz vybočuje zo svojej formy odohrávajúcej sa prvé dve tretiny v akurátnom tempe. Záhadou je pre mňa aj prítomnosť páru Brian a Tilly, tí nedávajú žiaden zmysel (ich prítomnosť vyzerá ako barlička, ktorá má väčším počtom postáv umocniť dojem, že strach postihne ozaj každého a ozaj rýchlo).

Osobitným problémom sú dialógy, uznávam však, že na tie má každý svoj názor. Pár momentov sa mi zdali vyslovene hlúpych (Susanin monológ o delfínoch na narodeninovej párty, Camusov citát alebo Tillyna výčitka Brianovi, že neprišiel na jej narodeninovú párty, na čo jej odpovedá, že jeho otec mal mŕtvicu).

Chvalabohu je režisérka v Seimetzovej hlasnejšia ako scenáristka, a tieto chyby dokážete filmu odpustiť. Sedí totiž tak na hranici medzi existenciálnym hororom a pseudointelektuálnou komédiou, až je to obdivuhodné. Je úplne na Vás, z akej strany ho vezmete, i keď ani ten zlatý stred nie je úplne zlý.

She Dies Tomorrow (USA, 2020, 86 min.)
Réžia: Amy Seimetz. Scenár: Amy Seimetz. Hrajú: Kate Lyn Sheil, Jane Adams, Kentucker Audley, Katie Aselton, Chris Messina, Tunde Adebimpe, Jennifer Kim, Josh Lucas, Adam Wingard, Michelle Rodriguez, Olivia Taylor Dudley ...