WE CAN BE HEROES

Nový film Roberta Rodrigueza s hereckou účasťou Pedra Pascala, Priyanki Chopri či Christiana Slatera, ktorý mal na Netflixe premiéru počas Vianoc, je až mrazivou ukážkou tej odvrátenejšej, temnejšej strany sreamingových služieb.

Volá sa We Can Be Heroes (v češtine Můžeme být hrdinové), vystupujú v ňom postavy ako Bleskorýchlik (Blinding Fast), Drtič (Crushing Low), Žraločiak (Sharkboy) či Lávovka (Lavagirl) a rozpráva mimoriadne jednoduchý príbeh o deťoch superhrdinov.Tie zachránia svojich superhrdinských rodičov a planétu pred inváziou mimozemšťanov. Majú tiež superschopnosti, ale neveria si a nevedia spolupracovať, teda až na jedno dieťa, dievča v predpubertálnom veku, ktoré si tiež neverí, ale superschopnosti nemá. Len teda, je prirodzenou vodkyňou.

Iné deti ale superschopnosti majú. Napríklad rozkošné tak šesťročné dievčatko vie tvarovať vodu a vyrábať z nej veci, lebo jej matka je Lávovka, a má žraločiu silu, lebo jej otec je Žraločiak. A iné dieťa je extrémne chytrý chlapec, ktoré superschopnosť ho dokonca pripútala na invalidní vozík, ale nie je to handicap. Naopak, je platným členom partie, takže je to úplne inkluzíve a v súlade s tými najvznešenejšími humanistickými hodnotami, čo by bolo úplne super, ak by to celé nepôsobilo ako zlý žart.

Nechcem byť zlý, naozaj. We Can Be Heroes je film plný hodnôt, ktoré považujem za dôležité. Snaží sa deti naučiť, aby si pomáhali, aby sa nevzdávali, aby boli pripravené prevziať zodpovednosť za nás dospelých a zlepšiť svet a tak ďalej. Ale! Nemôžem si pomôcť, celý čas, ako som sa na film díval, premýšľal som, v ktorých štátoch USA už sú drogy legálne a či si ich môžu kupovať aj deti.

Lebo vtedy by to dávalo zmysel. Rodriguezov film nemá svojou filmovou poetikou, respektíve, svojím filmárskym jazykom ďaleko k latinsko-americkým telenovelám. Všetko je v ňom absolútne jasné, príznačné od prvého momentu, všetko sa niekoľkokrát zopakuje, všetko je poskladané tak, aby divák dokázal byť vždy aspoň o desať minút popredu. Presne vie, nielen čo sa deje, ale aj čo sa dialo a čo sa bude diať a tak môže popri pozeraní robiť hocičo iné.

Robert Rodriguez akoby naozaj nakrútil film, ktorý nakrútilo desaťročné dieťa. Nie, desať je veľa, sedemročné dieťa. Obyčajné sedemročné dieťa, nie dieťa s výnimočným filmárskym talentom, ale dieťa, ktoré v svojom priamočiarom šťastí ešte o svojich kvalitách nepochybuje. Je režisérom, lebo vie čo majú ľudia pred kamerou robiť. Je scenáristom, lebo dokázalo napísať príbeh, ktorý má úvod, jadro a záver a dokonca aj dramatický rozmer – hlavné postavy z neho vystupujú iné, ako doň vstupovali. Je kameramanom, lebo dokáže zaostriť obraz na druhej strane kamery a je hudobným skladateľom, lebo je schopné usporiadať vedľa seba akordy tak, aby tvorili melódiu.

Tým všetkým je. Čím nie je? No, veď práve. Nie je tým Robertom Rodriguezom. Výnimočne talentovaným filmovým tvorcom, mužom mnohých remesiel, ktorý sám dokáže urobiť celý film. Je to len pekné, farebné, s trikmi, akciou, humorom a morálnym ponaučením. A tu by sa patrilo skončiť, správa o filme bola podaná, aj sme naznačili, že We Can Be Heroes nie je najkvalitnejší film, aj sme skončili prv, akoby sa niekto mohol uraziť.

Lenže Robert Rodriguez je dospelý človek, Netflix nie je detské ihrisko a tvorca by akýmsi spôsobom mal niesť za svoje dielo zodpovednosť. A tu sa dostávame na miesto, kde by jediným dôstojným spôsobom, ako sa vyrovnať s nekvalitou We Can Be Heroes bola občianska akcia. Napísať otvorený list Netlixu a žiadať o vyradenie titulu z knižnice. Nie preto, že ten film dospelého diváka na smrť nudí a je tak nevydarený, že ho nedokáže ani poriadne rozčúliť, ale preto, že je to film určený primárne detskému divákovi a práve deti vykresľuje ako idiotov a hlupákov.

Keby bola Rodriguezova (Machete Kills, Spy Kids) novinka sladkosť, tak je to taký ten lacný fake, napodobenina čohosi, čo síce môže byť nezdravé a kazí to zúbky, ale keď sa to stráži, deťom to nedokážeme odoprieť, lebo je to mňamka. Nie toto je filmová alternatíva napodobeniny značkovej sladkosti, v ktorej nie sú že Éčka, ale Efká, Géčka, a Háčka a keby takú sladkosť niekto vyrobil a dal na trh, predával ju a kŕmil ňou deti, a prišla by mu na to inšpekcia, tak by zistila, že predáva jedy a deti normálne trávi. A šiel by na tvrdo sedieť.

We Can Be Heroes je totiž film o tom, ako vychovávať deti tak, že im klameme, podvádzame ich a strašíme, čo je čosi, čo jednoducho nedokážem prehryznúť. A je to o to horšie, že predmetný žáner mám rád, a už akosi vopred som bol presvedčený, že sa mi to bude páčiť.

We Can Be Heroes (USA, 2020, 100 min.)
Réžia: Robert Rodriguez. Scenár: Robert Rodriguez. Hrajú: YaYa Gosselin, Pedro Pascal, Priyanka Chopra, Lyon Daniels, Andy Walken, Hala Finley, Lotus Blossom, Dylan Henry Lau, Andrew Diaz, Isaiah Russell-Bailey, Akira Akbar ...