MADAME CLAUDE

Madame Claude, kráľovná prostitúcie či bordelmama. Možno málokto zo štandardných netflixových priaznivcov tuší, že tieto prezývky patrili v 60. rokoch Fernande Grudet. Francúzke s tvrdou náturou a jasnou víziou, ktorá si v Paríži postupne vybudovala sieť luxusných verejných domov a svoje postavenie lišiacky upevnila prepojením vlastného biznisu s politicky mocnými ľuďmi.

Jej životný príbeh je jeden z tých, ktorý sa filmovým tvorcom doslova núka na tácke ako námet predurčený na úspech. Vzrušujúci, neštandardný, akčný, no zároveň dotýkajúci sa zamysleniahodných tém podnecujúcich k diskusii. Už v roku 1977 po ňom chňapol režisér Just Jaeckin, pričom známu kupliarku stvárnila Françoise Fabian.

Rok 2021 oživuje Madame Claude na červenej streamovacej online platforme, tentokrát pod režisérskymi a scenáristickými krídlami Sylvie Verheyde a s tvárou francúzskej herečky Karole Rocher. A aký je výsledok? Žiaľ, urputne nudný. Vzhľadom na pestrosť témy a frekvenciu výskytu obnažených mladých tiel by rozhodne nikto neočakával stret s otupnosťou a jednotvárnosťou. No stalo sa.

Dej nás hneď v úvode vnára do zákulisia Grudetinho rozbehnutého biznisu, ktorým rokmi prešlo cez vyše päťsto dievčat. Každé jedno z nich bolo podrobené prísnemu konkurzu a následnému špecifickému zaučeniu. Ich vzhľad a vystupovanie muselo adekvátne zodpovedať postaveniu koristi, ktorej boli ich „matkou“ neskôr predhadzované. Klientelu tvorila skutočná smotánka od diplomatov, slávnych umelcov až po samotnú mafiu.

Polícia a agentúra tajnej služby súčasne využívala zverenkyne Madame Claude na získavanie potrebných informácií od vplyvných mužov z podsvetia. Na oplátku žene, ktorej sa podarilo presadiť sa v mužskom svete, poskytovali ochranu a nad jej nezákonnou činnosťou prižmurovali rovno obe oči. No fakty, ktorými disponovala, sa časom začali obracať proti nej. Mnohých ľudí si znepriatelila, čo následne smerovalo k jej úplnému pádu, ktorý zavŕšil pobyt vo väzení za daňové úniky.

Problém filmového príbehu Fernande Grudet je najmä v jeho monotónnosti a v nepopierateľnom fakte, že na priestore 112 minút sa nič strhujúce nedeje. Snímka nedisponuje žiadnou ucelenou myšlienkou a nemožno hovoriť ani o súvislom deji, pretože v tomto prípade prakticky žiaden neexistuje. Reč by mohla byť o solídnym retro vizuály či efektných kostýmoch, ktoré miestami striedajú ešte viac okulahodiace polonahé telá.

No i tieto zmyselné telíčka koniec koncov patria iba postavám, o ktorých vieme žalostne málo a ktoré v rámci príbehu neprechádzajú žiadnym zásadným vývojom. Výkon Karole Rocher, ktorá stvárňuje samotnú Madame Claude je vcelku uspokojujúci. Bezcitnej šelme, ktorá namiesto mužských objektov vidí iba tučné peňaženky, po hereckej stránke nemožno nič zásadné vytknúť.

No s vykreslením samotnej postavy, ktorá sa v skutočnosti skladala z mnohopočetných vrstiev, by sa dalo rozhodne vyhrať viac. V snímke je zachytené iba jej obdobie vzostupu a následného pádu. Chýbajú určité zásadné momenty z minulosti, ktoré vykresali jej dnešnú podobu a ktoré by divákovi umožnili lepšie pochopiť jej chlad a odmietanie faktu, že sex môže byť vnímaný aj ako súčasť lásky a nie iba ako nástroj moci.

Ten správny francúzsky šmrnc a malú iskierku filmu dodáva pravá ruka Grudet, Sidonie. Herečka známa zo špecifického psychologického hororu Raw, Garance Marillier, sa tentokrát ocitá v roli luxusnej spoločníčky, ktorej psychika je poznačená traumatickým zážitkom z minulosti. Azda jej postava ako jediná prechádza určitou transformáciou s katarzným vyústením, no i z neho divák čerpá iba akýsi slabý odvar emócii.

Ak aj prichádza scénka, ktorá vzbudzuje potenciál k zvratu alebo načrtáva možnosť akcie či výraznejšej gradácie, efekt odrazu skončí niekde na polceste a možný zážitok vyšumí do stratena. Madame Claude mala bezpochyby zaujímavý život, no napriek provokatívnemu obsahu témy sa režisérke Sylvie Verheyde nepodarilo vytvoriť kvalitatívny nadpriemer s pútavým obsahom. Pretože vedľajších tém, z ktorých by sa dalo ťažiť (rodová hierarchia, dopad výchovy na sexualitu či vzťah k vlastnému telu), by tu bolo ako maku.

Naproti tomu jej dielo ponúka iba akési povrchné nahliadnutie do sveta, v ktorom je prostredie bordelu úzko prepojené s politikou Francúzska a v ktorom vystupuje sex a moc ako nerozlučná dvojka. Chlad filmového jazyka a absencia hlbšieho ponoru do mysle tejto neslávne známej ženy robia z Madame Claude premárnenú príležitosť s nekonzistentným výsledkom.

Madame Claude (Francúzsko, 2021, 112 min.)
Réžia: Sylvie Verheyde. Scenár: Sylvie Verheyde. Hrajú: Karole Rocher, Roschdy Zem, Garance Marillier, Pierre Deladonchamps, Annabelle Belmondo, Hafsia Herzi, Joséphine de La Baume, Mylène Jampanoï, Paul Hamy