NEZANECHAŤ STOPY

Poľský režisér a dokumentarista Jan Pawel Matuszyński debutoval na poli hraného filmu strhujúcou životopisnou drámou Posledná rodina (2016). Vo výsledku veľmi precízna prvotina ohúrila nielen divákov, ale aj Poľskú filmovú akadémiu, ktorá jej udelila ocenenia až v štyroch rôznych kategóriách.

Po piatich rokoch prichádza talentovaný 37-ročný tvorca s novinkou Nezanechať stopy. Dráma, ktorá rovnako ako v prípade predošlého titulu vychádza zo skutočných udalostí, bojovala o cenu v hlavnej súťaži na MFF v Benátkach. Prvým slovenským divákom sa poľský nominant na Oscara predstavil na 29. ročníku MFF Febiofest, ktorý otvoril za osobnej účasti samotného režiséra.

Varšava, 1983. Nádejného začínajúceho básnika Grzegorza Przemyka (Mateusz Górski), syna Barbary Sadowskej (Sandra Korzeniaková), poetky a disidentky z hnutia Solidarita, čoskoro čaká ústna maturita a sladkých devätnásť. S hlavou v oblakoch a s myšlienkami na vysokoškolský život si vykračuje námestím aj so svojím 23-ročným kamarátom Jurekom (Tomasz Ziętek). Ich hlučnejší veselý prejav na seba po chvíli strháva pozornosť občianskej milície, ktorá si od nich okamžite pýta občianske preukazy. Situácia vzápätí veľmi rýchlo naberá na spáde.

Dvojica mladíkov sa odrazu ocitá na varšavskej policajnej stanici, kde je Grzegorz násilne dobitý príslušníkmi domobrany. Po opakovaných atakoch obuškom a zámerných úderoch do brucha nezanechávajúcich stopy, ho dvaja sanitári prevážajú do nemocnice. Je však neskoro a chlapec na následky zranenia umiera.

Príbeh, ktorý otriasol širokou verejnosťou sa následne zameriava na jediného svedka incidentu Jureka. Ten sa z jedného dňa na druhý stáva hrozbou pre štát a za nevyhovujúcu prítomnosť pri fatálnom pochybení príslušníkov komunistickej polície sa dostáva do nepríjemnej pozície štvanca.

Od tohto momentu divák pozoruje sled nekonečných vyšetrovaní, ktoré idú ruka v rukáve s čírou absurditou v inak krištáľovo jasnom prípade. Vyhrážky, vyvíjanie nátlaku a hrabanie špiny na nevinných, zahladzovanie potrebných dôkazov či hyenická manipulácia s informáciami. Matuszyński zachytáva dôsledne rozohranú hru milície, lojálnej prokuratúry, médií, ministerstva vnútra a tajnej služby, ktorí ťahajúc za tie správne nitky vytvárajú nový obraz o pravde prinášajúcej aj nových vinníkov.

Mrazivá dráma Nezanechať stopy reprezentuje učebnicový príklad nespravodlivosti, v ktorej sa divák spolu s najbližšími obete topí vo víre ničivej bezmocnosti. Súčasne v jeho pamäti nepríjemne oživuje prípady s podobnými vzorcami, ktoré neobišli ani našu krajinu, pričom stále nestihli dostatočne prebolieť. Opäť sa jedná o veľmi solídnu režisérsku prácu, ktorej silnú autentickosť dotvorili aj informácie získané z vedenia rozhovorov s pamätníkmi a najmä knižná predloha poľského publicistu Cezaryho Łazarewicza.

Príbeh by nemal svoju dostatočnú intenzitu nebyť kvalitného herectva a rôznorodosti charakterových postáv, ktorých prístup k situácii je odlišný v závislosti od ich postavenia, stupňa opantania mocou a miery humánnosti. Pokiaľ sa divák pohybuje v poľskej kinematografii, poteší ho prítomnosť mnohých známych tvárí od samotného Tomasza Zięteka (Tichá noc (2017), Corpus Christi (2019)) cez Jaceka Braciaka či Roberta Więckiewicza, ktorých do svojich kvalitných drám rád obsadzuje ďalší dôležitý poľský tvorca Wojciech Smarzowski.

Výborný výkon podáva aj Sandra Korzeniaková ako Barbara Sadowska. Obraz zlomenej ženy po opakovanom napádaní úradmi a následnom prežití smrti vlastného syna, prináša bolestivý pohľad. Jej už i tak tichý boj v závere strieda čistá rezignácia a túžba po ukončení nekonečného trápenia. Okrem herectva netreba opomenúť ani kostýmový dizajn a detailný retro vizuál zachytený, rovnako ako pri režisérovom debute, okom kameramana Kacpera Fertacza.

Poľská dráma predstavuje 165 minútový vyčerpávajúci boj za spravodlivosť, hoc je už v zárodku odsúdený na prehru. Je plná chladu a otupenosti, ale zároveň aj silných emócií z radov tých, ktorí sa vo svojom vnútri namiesto zhubných pokrivených hodnôt rozhodli živiť skôr česť a ľudskosť. Široká škála tiesnivých pocitov nenechá diváka príliš vydýchnuť a ani počas dlhšej minutáže nenaráža na vyslovene hluché miesta.

Trpkým faktom je, že napriek mnohonásobne obnoveným procesom nebol za vyhasnutý život mladého človeka žiadny skutočný vinník náležite potrestaný, pričom definitívnu bodku za prípadom udal rok 2010 v podobe premlčania prípadu.

Druhý celovečerný hraný film Jana Pawela Matuszyńskeho je trefnou ukážkou neuveriteľného cynizmu a posunutia hraníc v miere manipulácie mocou, ktorá bez chrbtovej kosti s ľahkosťou udupe akúkoľvek nádej po spravodlivosti. Len hlavne nezanechať žiadne stopy.

Żeby nie było śladów (Poľsko / Francúzsko / Česká republika, 2021, 165 min.)
Réžia: Jan P. Matuszyński. Scenár: Kaja Krawczyk-Wnuk. Hrajú: Tomasz Ziętek, Sandra Korzeniak, Jacek Braciak, Agnieszka Grochowska, Robert Więckiewicz, Tomasz Kot, Aleksandra Konieczna, Adam Bobik ...